Zamyslenie 2..
Ešte stále je 27. jún, melón som už dojedla .
Dnes ma však po celý deň obchádzajú ponuré myšlienky. Je to divné. Mám prázdniny, mala by som sa radovať a tešiť ako ich prežijem. Moju radsť však kalí čosi, čo sa stáva čoraz reálnejším a to je maturitný ročník.
Tí, ktorí už zmaturovali si možno povedia že zbytočne stresujem, mne však nejde o samotnú maturitu.
Skúška dospelosti. Ja si však vôbec nepripadám dospelo. Zmení sa niečo za ten necelý rok? Zmení sa nejak môj postoj k životu, pohľad na svet? Myslím si že nie, a práve preto sa bojím. Keď nás vyšupnú zo školy so slovami: "choďte si kam chcete, veď ste dospelí", čo si len počneme? Ja napríklad dodnes netuším na akú výšku chcem ísť.
Keď som bola menšia, vždy som pozerala na maturantov ako na "veľkých" a "dospelých" ľudí. A teraz som taká "veľká a dospelá" aj ja? Hrozná predstava .
Každopádne, verím, že maturitný ročník prežijem.
Týmto však apelujem na všetky mladšie ročníky: Užívajte si strednú lebo raz z nej odídete. A to čo máme si zvyčajne uvedomíme až keď to stratíme.