MInerálne látky a stopové prvky
Minerálne látky a stopové prvky
Minerálne látky a stopové prvky sú pre náš život mimoriadne dôležité, ale ľudský organizmus ich nie je schopný syntetizovať. Ich nedostatok vedie k rôznym ochoreniam a funkčným poruchám. Náš organizmus využíva len niekoľko tisícin alebo milióntin gramov stopových prvkov (zinok, mangán, železo, chróm, molybdén), avšak ich prítomnosť v organizme je pre udržanie zdravia nevyhnutná. Minerálne látky (vápnik, horčík, draslík) sú potrebné vo veľkých množstvách. Spolu so stopovými prvkami sa zúčastňujú na množstve biochemických procesov, pričom svoje účinky v procese ich zužitkovania vzájomne posilňujú.
Vápnik
Vápnik je najobsažnejším minerálom v ľudskom organizme. Vyskytuje sa vo forme Ca2+ a má ústredné postavenie pri riadení bunkových funkcií. Na telesnej hmotnosti sa podieľa 2%, z toho 99% je uložených v kostiach a 1% je rozpustné v telových tekutinách. Priemerná koncentrácia vápnika v plazme je 9,2 - 10,8, priemerne 10 mg/dl. Denný príjem vápnika je 40 mg a pri rovnovážnej bilancii je rovnaký aj výdaj. Asi 90% prijatého vápnika sa vylúči stolicou, zvyšok močom. Ak je potrebné, organizmus je schopný resorbovať až 90% vápnika. Vápnikovú rovnováhu zabezpečujú 3 hormóny: parathormón, kalcitonín a D-hormón (kalcitriol). Svoj vplyv uplatňujú najmä v črevách, obličkách a kostiach.
Funkcie:
-potrebný pre rast a tvorbu kostí a zubov
-potrebný pre acidobázickú rovnováhu
-znižuje krvný tlak, je potrebný na zrážanie krvi, hojenie a činnosť svalov vrátane srdca
-pomáha živinám pri prestupe cez bunkové membrány
-potrebný na tvorbu hormónov regulujúcich trávenie
-potrebný na prenos informácií nervovými bunkami
-znižuje hladinu cholesterolu a chráni pred kardiovaskulárnymi chorobami
-chráni pred rozvojom tehotenských kŕčov
-chráni pred bolesťami kĺbov, reumatickými zápalmi kĺbov, zmenami kostí, zlomeninami
-udržuje zdravú pokožku
-ukľudňuje nervy, chráni pred nespavosťou, nervozitou, necitlivosťou horných a dolných končatín, pred stratou pamäti, depresiami, podráždenosťou a inými duševnými poruchami
Denná potreba
Denné dávky u dospelých sa pohybujú okolo 800 mg, u tehotných žien 1200 mg. Vstrebávanie vápnika sa vekom zhoršuje. Príjem vápnika v bioproduktoch pri vysokom vstrebávaní môže byť podstatne nižší.
Výskyt
Zdroje vápnika sú: pohánka, hrášok, brokolica, potočnica, špenát, tekvica, citróny, sezamové a slnečnicové semiačka, mak, mlieko, syry, sardinky a ryby vôbec.
Príznaky pri nedostatku
Nedostatok vápnika môže spôsobovať: bolesti kĺbov, lámavosť nechtov, vznik ekzémov, búchanie srdca, vysoký tlak, nespavosť, svalové kŕče, nervozitu, necitlivosť horných a dolných končatín, bielu pleť, reumatické zápaly kĺbov, krivicu, kazenie zubov, strácanie pamäti, depresie. Nedostatkom môžu trpieť vegáni, jedinci s poruchami zažívacieho traktu, ženy v tehotenstve, v dojčenskom období, ženy po menopauze, starší ľudia, ľudia so sedavým zamestnaním, ľudia s vysokou konzumáciou mäsa a nízkou konzumáciou zeleniny.
Príznaky pri prebytku
Prebytok vápnika alebo jeho nevhodná aplikácia môže spôsobiť obličkové kamene a hyperkalcémiu - zvýšenú hladinu vápnika v krvi. Príznakmi sú: nevoľnosť, zvracanie, strata chuti do jedla, chudnutie, bolesti hlavy, zvápenatenie mäkkých tkanív, zvýšená frekvencia močenia, hnačky, šklbanie, svalová slabosť.
Horčík
Vápnik a horčík spoločne podporujú normálnu funkciu srdca a krvného obehu. Telo dospelého človeka obsahuje 25 až 30 g horčíka. Časť, asi 60%, je uložená v kostiach. V prípade potreby sa môže z kostí uvoľniť. Zvyšok horčíka je v svaloch, pečeni, obličkách, mozgu a v krvi. Rovnako ako vápnik, draslík a sodík patrí v organizme k elektrolytom, ktoré majú rôzne úlohy. Napriek svojmu malému množstvu patrí horčík k najdôležitejším minerálom. Jeho názov je odvodený z gréckeho magnés - mesto Magnésia v Malej Ázii. V neživej prírode sa vyskytuje spolu s vápnikom v dolomitoch. V živej prírode sa vyskytuje v chlorofyle, preto by hnojivá používané na pestovanie potravín, najmä listovej zeleniny, mali obsahovať dostatok horčíka, hoci vo forme dolomitovej múčky, ktorá má dlhodobý účinok a zlepšuje štruktúru pôdy, zásoby humusu v pôde, znižuje kyslosť pôdy a pod.
Koncentráciu horčíka v krvi reguluje hormón štítnej žľazy tyroxín, jeho vstrebávanie v tenkom čreve podporuje vitamín D a naopak, môže byť brzdená draslíkom, fosforom, alkoholom, stravou bohatou na bielkoviny a tuky a nedostatkom vitamínov B1 a B2 .
Funkcie:
-podieľa sa na mineralizácii kostí
-tvorbe okostnice a zubov, skloviny zubov
-významný pre tvorbu nechtov, vlasov a pokožky
-aktivuje viac ako 300 enzýmov
-má vplyv na výkonnosť, najmä srdcového svalu
-pomáha získať a využívať slnečnú energiu
-stabilizuje homeostázu organizmu
-prispieva k správnej funkcii prostaty
-posilňuje pri zlom trávení
Denná potreba
Denná dávka je 350 mg, u detí 250 mg a u tehotných žien 450 mg.
Výskyt
Zdrojmi sú: pšeničné klíčky, pšeničné otruby, orechy - mandle, paraorechy, sezamové semená, vlašské orechy, arašidy, pivovarnícke droždie, morská soľ.
Príznaky pri nedostatku
Nedostatok horčíka spôsobuje nepravidelný srdcový rytmus, srdcové infarkty, ochabnuté svaly, slabosť, záchvaty kŕčov, zväčšovanie prostaty, nočné pomočovanie a obličkové kamene. Pri jeho nedostatku dochádza k poruchám obehového systému a zvyšuje sa výskyt novotvarov.
Nedostatok horčíka môže byť prejavom cukrovky, ale aj dôsledkom konzumácie alkoholu, užívania diuretík, hnačiek, prítomnosti vysokého množstva zinku a vitamínu D, ktoré zvyšujú spotrebu horčíka.
Príznaky pri nadbytku
U zdravého človeka nemá žiaden škodlivý vplyv, pretože nespotrebované množstvo sa vylúči stolicou, močom a potom. Pri dlhodobom predávkovaní, to znamená pri preťažovaní obličiek, sa jeho vylučovanie oslabí a v dôsledku narušenia vyváženého pomeru draslíka a horčíka vznikajú poruchy nervovej sústavy, svalová slabosť, zmätenosť, dýchacie ťažkosti, rapídne zníženie krvného tlaku a závraty.
Železo
Železo má v biogenéze tvorstva kľúčové postavenie. Kým horčík má výsostné postavenie v rastlinnej ríši vďaka jeho katalytickej práci v asimilačných orgánoch v chlorofyle, železo má výsostné postavenie v živočíšnej ríši, a to kvôli jeho katalytickej práci v najcennejšej tekutine, v krvi, obsahujúcej hemoglobín. Ten ako je známe, viaže na seba kyslík a červenými krvinkami je prenášaný do každej bunky v organizme. Bunky, ktoré nie sú okysličované, odumierajú. Železo plní aj ďalšie funkcie. Železo sa v organizme nachádza v troch formách: v hemovej, viazanej v hemoglobíne, vo funkčnej forme, nachádzajúcej sa v myoglobíne v svaloch a v enzýmoch, napr. V kataláze a v zásobnej forme a to v pečeni (feritín), makrofágoch (hemosiderín, feritín) a v iných orgánoch. Železo sa vo väčšom množstve nachádza tiež v žalúdku a v tenkom čreve a v jadre buniek (purinové nukleotidy).
Hlavný význam železa spočíva v jeho prítomnosti v hemoglobíne a vo funkcii zabezpečovať prenos kyslíka z pľúc do celého organizmu, najmä do mozgu, ktorého činnosť by sa bez kyslíka v krátkom čase zastavila.
Funkcie:
-prenos kyslíka
-podporuje normálny vývoj plodu a detí
-zabezpečuje normálnu činnosť organizmu, najmä mozgu, svalov, štítnej žľazy a orgánov imunitného systému
-podieľa sa na tvorbe energie
-má kladný vplyv na kožu, vlasy a nechty
-potláča únavu a predchádza chudokrvnosti
-podporuje duševnú činnosť, znižuje únavu a chráni pred duševnými chorobami
Denná potreba
Dávkovanie železa je závislé od viacerých okolností, najmä však od možnosti zabezpečovania jeho vstrebávania, ktoré je u železa, podobne ako u vápnika, slabé. U dospelých sa odporúčajú dávky 10 -15 mg, u detí 8 - 15 mg, u tehotných žien 30 - 40 mg, u dojčiacich matiek 10 - 25 mg a u výkonných športovcov až 20 -30 mg denne.
Výskyt
Zdroje železa sú ľahko prístupné pretože už len obilniny obsahujú dostatočné množstvo: pšenica(3,1), ryža(8), pšeničné otruby(13). Ďalej fazuľa(6,7), sójové bôby(8,4), šošovica(7,6), semená tekvice(112). Hodnoty sú uvedené v mg/100g.
Príznaky pri nedostatku
Nedostatok železa sa prejavuje príznakmi ako: chudokrvnosť, spomalenie rastu a vývoja, telesná slabosť, lámanie a padavosť vlasov, krehkosť a nepravidelný rast nechtov, lámavosť kostí, obezita, zápaly ústnej dutiny, ťažkosti s prehĺtaním, tráviace ťažkosti, únava, závrate, spomalené reakcie, nervozita, bledosť a dýchavičnosť. Pri chronickom nedostatku nastáva poškodenie CNS.
Príznaky pri prebytku
Prebytok železa predávkovaním spôsobuje v tkanivách tvorbu voľných radikálov, čo býva príčinou mnohých ochorení vrátane takých akými sú: rakovina, srdcové choroby, skracovanie životnosti buniek a života organizmu.. Ukladanie v tkanivách spôsobuje bronzovú pigmentáciu kože, cirhózu pečene, cukrovku a srdcové poruchy. Okrem toho môže byť železo v nadmernom množstve ukladané aj v slezine, v žalúdočnej a črevnej sliznici a v kostnej dreni, čo spôsobuje narušenie normálnej funkcie postihnutých orgánov.
Jód
Medzi významné minerálne látky patrí aj jód. Názov jód bol odvodený z gréckeho slova jodes - modrofialový. Názov dostal podľa toho, že pri spaľovaní organickej hmoty vystupuje z popola vo forme pary, ktorá kondenzuje v modročervených kryštálikoch. Objavitelia jódu si všimli tento jav pri spaľovaní morských rias, pričom využívali draslík na výrobu na výrobu liadku. V roku 1915 sa zistilo, že jód je nutný na fungovanie štítnej žľazy v množstve 25 až 50 mcg. Odvtedy sa jód používa na liečenie rôznych chorôb. Jód sa vyskytuje v hormóne tyroxín, ktorý je vylučovaný štítnou žľazou.
Jód je látka, ktorá sa po konzumácii potravín vstrebe takmer na 100%. V priebehu 24 hodín sa z tohto množstva dostane do štítnej žľazy. Z tela je jód vylučovaný obličkami. V štítnej žľaze sa jód využíva hormónmi tyroxín a trijódtyronín. Vylučovanie a obeh jódu v krvnom riečisku riadi hypofýza prostredníctvom hormónu TSH (tyreostimulačný hormón), ktorý stimuluje štítnu žľazu. Jód je v štítnej žľaze, vážiacej asi 25 g, v jodidovej forme a vo forme soli. Celkové množstvo jódu v tele sa pohybuje okolo 40 mg, z toho 75% je uložené priamo v štítnej žľaze.
Funkcie:
-hlavnou úlohou je regulovanie rýchlosti telesného metabolizmu
-zabezpečuje rast a vývoj organizmu
-pomáha spaľovať prebytočný tuk
-zabraňuje hromadeniu cholesterolu
-je aktívny pri premene karoténu na vitamín A pri syntéze cholesterolu
-má kladný vplyv na zvyšovanie kvality vlasov, nechtov, zubov a kože
-veľmi kladne pôsobí aj na ukľudnenie nervov
-reguluje rýchlosť využívania kyslíka v bunkách
-zabezpečuje normálny duševný vývoj, mentálnu vyrovnanosť a výkonnosť mozgu
-chráni pred rakovinou a fybrocystózou prsníkov
-udržuje telesné zdravie, vysoké IQ, potenie a odolnosť organizmu voči škodlivým činiteľom vrátane infekčných organizmov
Denná potreba
Denné dávky sa pohybujú od 50 µg u kojencov do 4 mesiacov, 80 µg do 12 mesiacov, 100-120 µg do 4 až 7 rokov, 100-140 µg do 10 rokov, 100-180 µg do 13 rokov, 100-200 µg u dospievajúcej mládeže a dospelých nad 52 rokov, 150-230 µg u tehotných žien a 180-260 µg u dojčiacich matiek.
Výskyt
Zdroje jódu sú predovšetkým morské produkty, v ktorých sa obsah jódu pohybuje od 100 do 240 µg/100g. Pri konzumácii morských produktov 2x do týždňa sa organizmus dostatočne zásobí jódom, pravda s tým, že jód sa prijíma aj konzumáciou iných produktov ako: banány(11,5), jablká(20), broskyne(30), čerešne(60), černice(57), čučoriedky(84), hrozno(13,4), jahody(12), maliny(54), ríbezle červené(24), ríbezle čierne(40), brokolica(15), hrášok(12), kaleráb(102), kapusta(42), kel(12), mrkva(42), paprika zeleninová(151), špenát(14), zemiaky(82), šampiňóny(18), syry(40). Hodnoty sú uvedené v µg/100g. 1 g jodidovanej soli obsahuje 25 µg jódu. Grilovaním sa zničí 20% a varením 60% jódu.
Príznaky pri nedostatku
Nedostatok jódu spôsobuje mentálnu retardáciu a poruchy rastu. Príznakmi zníženej produkcie tyroxínu sú aj obezita, zrýchlený pulz, búchanie srdca, studené telo, zápcha, únava, silná menštruácia, malá odolnosť voči chladu a infekciám, nervozita a podráždenosť. Medzi hlavné príznaky nedostatku jódu patrí zväčšená štítna žľaza, známa ako struma. V dôsledku nízkeho prívodu jódu do organizmu vzniká nedostatok hormónov štítnej žľazy nazývaný hypotyroidizmus. Je pravdepodobné, že ide o autoimunitnú poruchu.
Príznaky pri prebytku
Nadbytok jódu môže spôsobiť tvorbu jódových akné, poruchy žalúdka a čriev, žihľavku a zápal spojiviek. Nadmerný príjem, v obsahu väčšom ako 10 až 30 násobok odporúčanej dávky, môže vyvolať afty, kovovú chuť, dýchacie ťažkosti, bolesti hlavy, vriedky v ústach, zdurenie slinných žliaz, kožné vyrážky, hnačku a zvracanie. Sú to príznaky tyreotoxikózy.
Aj pri nadbytku jódu môže dôjsť k zdureniu štítnej žľazy. Príznakmi hypertyroidizmu, či hypertyreózy sú: prehnaná aktivita, rýchle reflexy, stavy úzkosti, váhový úbytok, zvýšenie telesnej teploty, palpitácia srdca pri jeho zaťažení alebo pri nadmernom pití kávy a iné.
Draslík
Draslík je po vápniku a fosfore tretí najčastejší minerál v ľudskom tele. Ak je rozpustený v krvi ako elektrolyt, prijíma kladný náboj. Spolu s ostatnými elektrolytmi vedie draslík nervové vzruchy, štartuje srdcový sťah a reguluje srdcový tep a tlak.
Množstvo draslíka (K+) v tele dospelých sa pohybuje od 110 g u žien, do 150 g u mužov. Denný príjem sa pohybuje od 2 do 4 g. Z prijatého množstva sa 90% vylúči močom a 10% stolicou. Koncentrácia K je rozdielna v plazme 3,4-5,2 mmol/l a v bunkách 4500 mmol/l. To znamená, že 98-99% K sa nachádza v bunkách, a to v svalových 3000, v pečeni 200 mmol/l, zvyšok v erytrocytoch a iných bunkách. Napriek tomu, že mimobunkový (extracelulárny) obsah K+ je len 1-2%, najmä prostredníctvom neho je riadené celkové hospodárenie s draslíkom.
Medzi extracelulárnym (ECT) a intracelulárnym (ICT) draslíkom je intenzívna výmena, ktorá je riadená najmä hormonálne, a to inzulínom, adrenalínom, aldosterónom, ale aj alkalózou pochádzajúcou z veľkej straty kyselín v krvi a nahromadenia alkalických látok. Akútne zvýšenia K+ v ECT vedie k sekrécii inzulínu, ktorý podporí príjem K+ do buniek, a tým koncentráciu K+ v ECT opäť zníži. Vstup K+ do buniek stimulujú aj adrenalín, aldosterón a alkalóza.
Funkcie:
-podieľa sa na riadení acidobázickej rovnováhy, to znamená rovnováhy medzi kyselinami a zásadami
-aktivizuje mnohé enzýmy potrebné na štiepenie a tvorbu bielkovín, získavanie energie z cukrov a prenášanie do svalov
-stimuluje vylučovanie inzulínu
-je prirodzeným diuretikom, ktoré pomáha pri odstraňovaní škodlivých látok z tela
-pomáha pri prevencii chorôb srdca a mozgových príhod
-znižuje krvný tlak
-pomáha pri vylučovaní žalúdočných štiav
-podporuje prísun kyslíka do mozgu
-napomáha pri zvyšovaní fyzickej výkonnosti
Denná potreba
Denné dávky sa pohybujú od 2 do 4 g, u detí od 550 do 1650 mg. Ľudia trpiaci cukrovkou, vysokým krvným tlakom a pečeňovými chorobami si vyžadujú vyššie dávky draslíka. Výšku dávok a ich frekvenciu u chorých by mal určiť lekár.
Výskyt
Zdrojmi sú: strukoviny, najmä sója, slnečnicové semená, lieskovce, chlieb, kapusta - aj kyslá, banány, hrozno, tekvica, jablká, hovädzie mäso a pstruhy.
Príznaky pri nedostatku
K príznakom nedostatku draslíka v tele patrí abnormálne suchá pokožka, akné, mrazenie, porucha rozoznávania, zápcha a hnačky, zníženie reflexnej funkcie, edémy, nervozita, neustály smäd, nepravidelný srdcový tep, neznášanlivosť voči glukóze, poruchy rastu, vysoká hladina cholesterolu, nízky krvný tlak, nespavosť, svalová únava a slabosť, zvracanie, bolesti hlavy, dýchacie ťažkosti, zadržovanie soli v tele a reumatizmus.
Príznaky pri nadbytku
Predávkovanie draslíkom je možné vtedy, keď príliš namáhané obličky už nevylučujú draslík. Ten sa hromadí v krvnom sére, kde je malá objemová kapacita. Hyperkalémia potom spôsobuje narušenie činnosti nervov a srdca, vedie k svalovým kŕčom, k nedostatočnej činnosti obličiek a nadobličiek, a tým k narušeniu hormonálnej činnosti obličiek a nadobličiek a zadržovaniu draslíka v tele, čo môže viesť k smrteľným poruchám. Akútna otrava draslíkov sa prejavuje šumením v ušiach, halucináciami a zmätenosťou.
Selén
Svojimi vlastnosťami sa podobá síre a je z pôdy rýchlo vyplaviteľný najmä kyslými dažďami. Preto sa výskyt v pôde a v rastlinách v kyslom prostredí znižuje. Jeho nízky obsah v pôde a v celých ekosystémoch je najmä v priemyselných oblastiach. Na druhej strane sa vo zvýšenom množstve vyskytuje v produktoch pochádzajúcich z morí a vodných nádrží, kde sa selén akumuluje. Je to podobný prípad ako s jódom . Selén sa v liečení stal známym až po roku 1979, kedy sa potvrdil jeho význam pri liečení rakoviny. V ľudskom organizme sa vyskytuje v obsahu 10 až 30 mg. Nachádza sa najmä v pečeni, obličkách, slezine, pankrease a v mužských semenníkoch.
Funkcie:
-posilňuje imunitný systém
-ako súčasť enzýmu glutatión peroxydázy, chráni podobne ako vitamín E , organizmus pred voľnými radikálmi
-chráni organizmus proti slnečnému žiareniu, vírusovým a bakteriálnym infekciám
-pôsobí proti chemickým alergiám, zlučuje sa s ťažkými kovmi (kadmium, olovo, ortuť) a tým tieto prvky zneškodňuje
-má protirakovinové účinky
-zlepšuje funkciu buniek pečene, svalov a týmusu
-zvyšuje plodnosť
-zvyšuje účinnosť štítnej žľazy a podporuje zmenu tyroxínu na účinný trijódtyrozín
-pomáha pri liečení autoimunitných a degeneratívnych chorôb
Denná potreba
Denná potreba je 65 mcg pre mužov aj pre ženy. Liečebné dávky môžu byť až do 200 mcg denne. 600 mcg sa môže používať len po určitú dobu pri vírusových ochoreniach, alebo ako súčasť liečebného programu pri liečení rakoviny.
Výskyt
Selén sa vyskytuje v pivovarníckom droždí, brokolici, hnedej ryži, celých zrnách, mliečnych výrobkoch, rybách, cesnaku, cibuli, morských riasach, morských živočíchoch, zelenine, koreňoch lopúcha, kuchynskom korení, semenách, orechoch, hlohu, prasličke, pŕhľave, šípke, rebríčku obyčajnom a inde. Mnoho selénu majú klíčky obilnín a iných druhov. Naopak, selén je málo zastúpený v bielej ryži, bielej múke a iných rafinovaných výrobkoch.
Príznaky pri nedostatku
Pri nedostatku selénu sa vyskytuje vyčerpanie, svalová slabosť, únava, poruchy rastu, vysoká hladina cholesterolu, infekcie, poruchy pečene, nedostatočná funkcia týmusu a prejavy neplodnosti, infarkty, rakovina, zápaly a kožné choroby. V priebehu tehotnosti nedostatok selénu zvyšuje riziko vrodených vád, najmä srdcových.
Príznaky pri prebytku
Nadbytok selénu môže vzniknúť len pri prijímaní selénových doplnkov. Hranica je medzi liečebnou dávkou selénu (200 mcg) a toxickou dávkou (900 mcg). K príznakom otravy patria nervozita, depresia, nevoľnosť a zvracanie, cesnakový zápach dychu a potu, strata vlasov a nechtov.
Zinok
je prvok, ktorý sa v tele vyskytuje v gramových, ale spotrebováva sa v miligramových množstvách. Uvádza sa, že zinok má v tele podobný objem ako železo - 2 až 4 g. Vyskytuje sa skoro vo všetkých orgánoch no najvyššiu koncentráciu má v hormóne inzulín, ktorý sa tvorí v Langerhansových ostrovčekoch - bunkách pankreasu - a významne rozhoduje o regulovaní metabolizmu cukrov v ľudskom organizme. Zinok tvorí jadro inzulínovej molekuly. Poruchy tohto mechanizmu spôsobujú jednu z najčastejších chorôb cukrovku, ktorá býva spojená so slepotou. Najväčší počet oslepnutí ročne je spojený práve s cukrovkou. Je to preto, lebo zinok sa nachádza vo vysokej koncentrácii aj v očných tkanivách a významne sa podieľa na prenose fotochemických reakcií do nervového systému. Pri zníženej hladine zinku v organizme, ktorá je narušená poruchami metabolizmu zinku v pankrease, dochádza aj k poruchám zraku.
Funkcie:
-rozhoduje o produkcii spermií a o ejakulácii
-chráni pred zväčšením, zápalmi a rakovinou prostaty
-kladne pôsobí na metabolizmus cukrov, bielkovín a tukov
-kladne pôsobí na počatie, normálny priebeh tehotnosti, vývoj plodu, detí a dospievajúcich
-predlžuje plodnosť mužov
-podieľa sa na syntéze nukleových kyselín
-zabezpečuje normálny rast a vývoj mozgu
-kladne pôsobí na nervovú činnosť a duševný stav ľudí
-tlmí depresie, ukľudňuje nervový systém a lieči niektoré druhy schizofrénie
-kladne pôsobí na rast, fyzickú zdatnosť a výkonnosť organizmu
-spolu s vitamínom B6 znižuje hladinu histamínu
-neutralizuje škodlivý účinok alkoholu
-zvyšuje prirodzenú imunitu proti infekciám
-chráni pečeň pred chemickým poškodením
-je nevyhnutný pri tvorbe kostného tkaniva
-potlačuje tvorbu voľných radikálov
Denná potreba
Denné dávky zinku odporúčané svetovou zdravotníckou organizáciou sú priemerne 8,5 mg denne. U detí sa pohybujú od 5 do 7 mg, u dospelých 15 mg, u tehotných žien 20 až 25 mg a u športovcov a rizikových skupín 25 mg a viac. Za maximálnu ešte únosnú dávku sa považuje 100 mg denne. Pri dávke nad 30 mg je potrebné brať aj 2-3 mg medi, aby sa nenarušil pomer medzi meďou a zinkom.
Výskyt
Zdroje zinku sú rastlinné aj živočíšne: žitné klíčkové vločky, pšenica, pšeničné otruby, prírodná ryža, slnečnicové semená, mak, strukoviny, tekvicové semená, mäso, huby, pivovarnícke droždie a žĺtky.
Príznaky pri nedostatku
Nedostatok zinku spôsobuje: zhoršenie zraku, hojenia, nedostatočný rast, kožné choroby, padanie vlasov, narušenie reprodukčnej schopnosti, zväčšenie prostaty, sterilitu, oneskorené pohlavné dospievanie, nepravidelnú menštruáciu, psychické poruchy, retardáciu, mentálnu poruchu pamäti, spomalenú schopnosť učenia sa, náchylnosť k infekciám, časté prechladnutia, chrípky, bolesti kĺbov, aterosklerózu a zlú cirkuláciu krvi, unavenosť a nechutenstvo.
Príznaky pri prebytku
Pri predávkovaní dochádza k toxickému pôsobeniu zinku. Za mimoriadne vysoký príjem sa považuje 150 mg denne. K tomu môže dôjsť pri nekontrolovanom prijímaní doplnkov, ale aj pri konzervovaní potravín v pozinkovaných konzervách. Pri akútnych otravách zinkom dochádza k tráviacim ťažkostiam, pri chronických otravách k poruchám koordinácie svalov, k zlyhávaniu obličiek, chudokrvnosti a ďalším chorobám.
blog writing services packages y617ak
(Gregoryflede, 6. 4. 2023 15:17)