Tehotná žena, usmiaty Cigán a dve malé blondínky III.
III. Úsmevy cudzích
Odkedy som si začala všímať mladé a budúce mamičky, rada pozorujem aj deti samotné. A takých detí sa mi v poslednom čase priplietlo do cesty niekoľko. Škoda, že len na malú chvíľu. Ale aj za to vďaka.
Jedno malé dievčatko s blond vláskami ostrihanými – kedysi sa tomu vravievalo, neviem, či ešte stále – na páža, ku mne pricupitalo. Usmiala som sa. Usmialo sa. Odbehlo k tatovi. A mne bolo zas trochu viac do smiechu.
Druhá blondínka, trochu staršia ma znenazdajky oslovila plachým ahoj a skôr než som sa s ňou stihla podeliť o cukríky ako kedysi – keď som ja mala toľko rokov, ako ona – utiekla preč. Asi tiež za ockom. Alebo za kamarátmi. A mne to znovu dodalo ten blažený výraz na tvár. Cukríky som dojedla sama. Minerálku za šesť korún (ešte aj cena čo pripomína časy, ktoré sú už len v spomienkach) som dopiť nevládala. Nechala som ju na kameni, na ktorom som sedela. Bolo mi ju ľúto vyhodiť a nič lepšie ma v mojej eufórii nenapadlo. Cítila som sa malá a čistá, presne ako tie dve dievčatká.
Bolo mi dobre. Už dlho mi takto nebolo. Naposledy pred rokom, v lete, alebo vtedy, keď má môj drahý náhodou prítulnú náladu. Cestou domov som šliapala do pedálov extrémnym tempom a kochala som sa pohľadom na úžasné kopce Veľkej Fatry. Minulý rok – vtedy, keď mi bolo naposledy tak dobre – sme ju s kamarátkou prešli. Nie celú, len polovicu a možno ešte kúsok viac. A túto jeseň ju plánujeme prejsť s Martinom. Celú.
Šliapala som do pedálov a zadok ma strašne bolel od hrbolatej cesty a od dvoch dní vozenia sa. A možno aj vďaka tomu, vďaka mojej únave som si uvedomila, ako milujem túto krásnu dedinu, tento kúsok sveta, naše mesto a svoj život v ňom. Hoci má muchy, milujem ho. Aj Martin má muchy a milujem ho. Všetko bolo jasné a euforicky vyškerené. Zrazu mi bolo strašne fajn.
A potom som si spomenula na staršieho pána, Cigáňa, ktorého som míňala včera cestou domov a ktorý sa ma mňa z ničoho nič, len tak (človek by neveril, že sa niečo môže diať len tak) široko usmieval. A ja som sa tiež. Aj včera. Aj dnes.