Čakač premýšľavý
Som čakač. Patrím medzi čakačov, ktorí – ako sám názov hovorí – stále na niečo čakajú. Niektorí len na električku, iní na nejakého človeka. Obzvlášť obľúbené objekty čakania sú všeobecné a vznešené pojmy ako pravda, dobro, skúsenosť, krása. No azda najpoužívanejším je stále láska. Čakať sa dá na hocičo. Dokonca aj na viac vecí naraz. Na niečo sa čaká celý život, niekto objekty často obmieňa.
Čakač si väčšinou presne uvedomuje, na čo alebo na koho čaká. Dokonca by to mohol aj slovne vyjadriť, ale neurobí tak. Neprezrádza svoje myšlienky. Kdeže! Ešte by mu náhodou niekto pomohol nájsť to, čo hľadá, na čo čaká a to by znamenalo koniec čakania.
Stav čakania zvyčajne nespôsobuje žiadny špecifický pôžitok. Napriek tomu v ňom čakač rád zotrváva. V čase čakania nie je nijako obmedzovaný. Môže robiť hocičo. Všetky bežné i menej bežné činnosti od umývania si zubov až po vedenie medzinárodnej konferencie doktorantov a mladých vedeckých pracovníkov. Čakač sa musí vyhýbať len činnostiam, ktoré by ho mohli priviesť k objektu čakania. Teda v súvislosti s čakaním je čakač nečinný. Nespraví žiadny krok k cieľu a ani nedobvolí aby ho spravil niekto iný. Spolieha sa len na čas, ktorý, ako vieme, toho veľa nevyrieši. Takéhoto čakača nikdy ani nenapadne konečne nájsť svoj objekt čakania. Je teda jasné, že čakanie je dlhodobý proces. Čakač, je šťastný, kým čaká.
Nedopatrením sa však môže stať, že čakač stretne svoj cieľ. Pokúsi sa prejsť okolo neho bez povšimnutia a tvári sa, že to určite nebolo to, na čo čakal. No ak sa tomuto objektu ocitne zoči-voči a nie je možné ho prehliadnuť, prípadne má aj svedkov, situácia dostáva negatívny charakter. Čakač je rozčarovaný a zmätený. Zrazu nevie, čo má so svojím nájdeným objektom robiť. Celú čakaciu dobu mal premyslenú. Do detailov. Nič nenechával na náhodu. Ale teraz má objekt v rukách a pravdepodobne ani nevie na čo slúži a ako sa používa. K tomuto bodu sa pri premýšľaní nikdy nedostal. Nechcel sa dostať.
Objektu sa treba čím skôr zbaviť, hodiť ho za hlavu a nájsť si nový, ktorý sa spravidla nájde ťažšie ako ten predchádzajúci. To je nepísané pravidlo čakačov.
No nakoniec ma objekt môjho čakania dobehol a teraz čakáme spolu. Nikto z nás však nevie na čo. Alebo vie a nepovie.