svet
Budúcnosť sveta |
||||||||||||||||||||||||||||||||
„… každý vek si vyžaduje novú mieru svetla Božieho. Každé Božské zjavenie bolo zoslané tak, aby vyhovovalo podmienkam veku, v ktorom sa objavilo.“ Bahá’u’lláh, Výber z Bahá’u’lláhových spisov, XXXIV Bahájska viera je nové, svetové náboženstvo, ktoré je nezávislé od ostatných náboženstiev, aj keď má s nimi viacero spoločných čŕt, hlavne v duchovnej zložke náboženstva. Náboženské učenie obsahuje dve neoddeliteľné zložky. Jednou je duchovné učenie, ktoré je nemenné a ktoré je vo svojej podstate spoločné pre všetky náboženstvá. Sem patrí učenie o jedinosti Boha, láske k blížnemu, láske k Bohu, dôležitosti modlitby a zbožnosti, morálnom zmysle pozemského života atď. Zakladateľ bahájskej viery, Bahá´u´lláh, vraví, že prišiel, aby zmenil srdcia ľudí. V tomto zmysle sa v bahájskej viere zdôrazňuje dôležitosť toho, aby človek po prijatí bahájskej viery zmenil svoj život tak, aby odrážal pozitívne vlastnosti ako pravdovravnosť, čestnosť, láskavosť a nezištnú pomoc druhým. Druhú zložku predstavuje učenie spoločenské. Spoločenské učenie sa zaoberá vzťahom jednotlivca a spoločnosti a vzťahom medzi jednotlivcami. Pretože poslovia boží toto učenie vždy prispôsobovali potrebám doby, v ktorej žili, jednotlivé náboženstvá sa od seba líšia práve spoločenským učením. Dôležitou súčasťou bahájskej viery je teda spolu s duchovným učením i spoločenské učenie. Ide o zásady a princípy, ktoré majú za úlohu napomôcť rozvoju spoločnosti a zlepšiť tak život každého jednotlivca. Bahá’u’lláhove „spoločenské zákony sú pozmenené tak, aby vyhovovali nadchádzajúcej dobe, a sú určené na to, aby ľudstvo priviedli k svetovej civilizácii, ktorej nádheru si teraz sotva dokážeme predstaviť“. Bahájske učenie hovorí, že v súčasnosti vo svete prebiehajú dva paralelné procesy. Prvý proces je procesom deštruktívnym, ktorý sa vo väčšine náboženstiev označuje ako „čas konca" a ktorý sa prejavuje úpadkom morálky, zemetraseniami, povodňami, vojnami, nepokojmi atď. K tomu pristupujú mnohé problémy globálneho charakteru - problémy v oblasti ekonomiky a ekológie. Bahájska viera učí, že ľudstvo ako celok postupne prechádzalo rozličnými etapami vývoja, ktoré možno prirovnať k vývoju jedinca. Inými slovami ľudstvo postupne prešlo obdobím detstva a v súčasnosti dovršuje búrlivé obdobie dospievania. Preto má, podobne ako každý dospievajúci človek, toľko problémov. Oproti tomuto deštruktívnemu procesu stojí tvorivý proces, ktorý sa začal príchodom Bahá´u´lláha a vďaka ktorému sa na zemi postupne buduje mier a jednota, čiže tzv. Kráľovstvo Božie. Pohľad bahájskej viery do budúcnosti je teda optimistický. V blízkej budúcnosti bude ustanovený svetový mier. Ľudstvo sa začne zjednocovať a bude postupne pracovať na odstránení rozmanitých problémov, ktoré ho v súčasnosti sužujú. Na to, aby sa táto predstava mohla uskutočniť, prináša bahájska viera okrem duchovných zásad i mnohé praktické zásady pre spoločnosť a pre budúcnosť sveta. Prečítajte si viac o úlohe človeka a náboženstva pri zlepšovaní sveta... „Blíži sa deň, keď svet a všetko, čo v ňom je, zvinieme a na jeho miesto rozprestrieme nový poriadok.“ Európa v pohybe Európska Komisia Generálne riaditeľstvo pre komunikáciu Rukopis dokončený v júni 2007 EÚ vo svete Zahraničná politika Európskej únie Európska únia, ktorá si uvedomuje svoj celosvetový vplyv v hospodárskej a obchodnej oblasti, využíva svoju moc v prospech ostatných i vo vlastnom záujme. EÚ podporuje prosperitu a demokratické hodnoty vo všetkých kútoch sveta a pomáha tak zároveň upevňovať stabilitu a prosperitu občanov vnútri svojich hraníc. Integrácia nových krajín do EÚ upevňuje jej postavenie na medzinárodnej scéne. EÚ je najväčšou obchodnou silou na svete, je však i najväčším poskytovateľom pomoci rozvojovým krajinám. Vypracovala proaktívnejšiu zahraničnú a bezpečnostnú politiku s kapacitou na realizáciu krízového manažmentu a misií na udržanie mieru vnútri Európy i ďaleko za jej hranicami. V dnešnom zložitom svete pridala EÚ k tradičným prostriedkom zahraničnej politiky nové nástroje. V medzinárodnom spoločenstve je napríklad vedúcou silou pri riešení problémov globálneho otepľovania a zmeny klímy. Globálne problémy si vyžadujú globálne riešenia.
Porovnanie s inými
Zdroj: Eurostat, Svetová banka.
Dlhotrvajúca spolupráca Tanzánia, jedna z najmenej rozvinutých krajín sveta, využíva výhody bezcolného prístupu pri celom jej vývoze do Európskej únie s výnimkou zbraní a streliva. Tanzánia je aj jedným zo 79 partnerov EÚ patriacich do skupiny afrických, karibských a tichomorských krajín (AKT), na ktoré sa vzťahujú výhody v rámci Dohody z Cotonou o obchode a pomoci. EÚ je najväčším zahraničným trhom Tanzánie, ktorý absorbuje viac ako 50 % jej vývozu, pričom na Úniu pripadá o niečo viac ako 20 % dovozu do tejto krajiny, najmä vo forme investičného majetku a vybavenia. Hodnota pomoci, ktorú Tanzánii poskytuje EÚ, je viac ako 100 miliónov EUR ročne. Projekty podporované EÚ sú zamerané na dopravnú infraštruktúru, vzdelávanie, zásobovanie vodou, životné prostredie, predchádzanie AIDS a na podporu dobrej správy a riadenia. Doplnenie o nový rozmer
Na základe Maastrichtskej zmluvy z roku 1992 vyvíja EÚ spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku (ďalej len „SZBP“), takže v prípade, keď ide o záujmy Únie ako celku, môže vystupovať jednotne. Obrana sa stáva dôležitým aspektom SZBP, keďže sa EÚ snaží podporovať a udržiavať stabilitu na celom svete. Pri riešení problémov spojených s terorizmom, medzinárodným zločinom, obchodovaním s drogami, nezákonným prisťahovalectvom a s globálnymi otázkami, napríklad v oblasti životného prostredia, Únia úzko spolupracuje s ostatnými krajinami a medzinárodnými orgánmi. Spravovanie vonkajších vzťahov Únie je dynamickým procesom: pri vytváraní svojej vlastnej zahraničnej politiky musí EÚ reagovať aj na tlaky z vonkajšieho prostredia. Patrí sem rastúca ekonomická previazanosť, ktorá vyplýva zo vzájomného účinku vlny liberalizácie trhov na celom svete, z celosvetovej revolúcie v komunikačnej oblasti a zo zrýchlenia technologického pokroku. Vzhľadom na čoraz intenzívnejšiu medzinárodnú hospodársku súťaž, väčšie cezhraničné investičné toky a na rastúci celosvetový dopyt po surovinách, najmä po rope a zemnom plyne, musela EÚ svoje priority zaktualizovať.
Obchod podporuje rast
Európska únia, na ktorú pripadá takmer 20 % celosvetového vývozu a dovozu, zaujíma v oblasti obchodu vo svete prvé miesto. Najväčším obchodným partnerom EÚ sú Spojené štáty, po ktorých nasledujú Čína a Rusko. Bilaterálne obchodné toky, ktoré prúdia cez Atlantický oceán, dosahujú hodnotu približne 400 miliárd EUR ročne. Otvorené obchodovanie medzi členmi EÚ viedlo k jednotnému európskemu trhu a k slobode pohybu osôb, tovaru, služieb a kapitálu. Únia preto zohráva vedúcu úlohu v úsilí o ďalšiu liberalizáciu obchodu vo svete, z ktorej by mali prospech tak bohaté, ako aj chudobné krajiny. Nástrojom európskej zahraničnej politiky sú i obchodné sankcie, napríklad zrušenie obchodných preferencií alebo obmedzenie či zmrazenie obchodovania s partnerom, ktorý porušuje ľudské práva alebo iné medzinárodne uznávané normy správania. Voľný a spravodlivý Najviditeľnejším spôsobom na dosiahnutie voľného obchodu je zníženie alebo úplné odstránenie dovozných ciel alebo kvót, ktoré krajiny uvaľujú na produkty dovážané z krajín mimo EU. Dodávatelia, či už domáci alebo zahraniční, si tak môžu navzájom otvorene konkurovať v cenách a v kvalite. Existujú však i skryté alebo „technické“ prekážky obchodu, ktorými sa vlády a spoločnosti snažia získať nespravodlivé výhody voči ostatným. K týmto nekalým obchodným praktikám patrí: ° predaj tovaru na zahraničných trhoch za ceny, ktoré sú pod úrovňou nákladov alebo cien na domácom trhu, napríklad so zámerom vytlačiť výrobcov v týchto krajinách z ich domáceho trhu – takzvaný „dumping“; ° vyplácanie subvencií zo štátneho rozpočtu spoločnostiam, vrátane „národných šampiónov“, ktoré ich nespravodlivo zvýhodňujú pri vývoze alebo na domácom trhu; ° udeľovanie verejných zákaziek miestnym firmám, aj keď zahraniční účastníci predložili lepšie ponuky; ° nerešpektovanie práv duševného vlastníctva (ochranné známky a autorské práva) výrobou tzv. pirátskeho alebo sfalšovaného tovaru, ktorý sa predáva za nízke ceny s cieľom dostať sa pod cenovú úroveň výrobcov značkového tovaru.
Pravidlá hry
Aby obchod prinášal úžitok všetkým stranám, musí byť slobodný, spravodlivý a spravovaný rovnakými transparentnými a spoločne dohodnutými pravidlami, ktoré platia pre všetkých. EÚ vyjadruje pevnú podporu Svetovej obchodnej organizácii, ktorá stanovuje pravidlá s cieľom pomôcť otvoreniu celosvetového obchodu a zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie so všetkými zúčastnenými. Aj keď tento systém nie je dokonalý, poskytuje pri uskutočňovaní medzinárodného obchodu istý stupeň transparentnosti a právnej istoty. V prípade, že dôjde k priamym nezhodám medzi dvoma alebo viacerými obchodnými partnermi, WTO stanovuje postup urovnávania sporov. EÚ niekedy postupuje v rámci WTO voči svojim obchodným partnerom, ale takisto sa už ocitla na opačnej strane v sporoch na úrovni WTO, ktoré sa týkali najmä jej poľnohospodárskeho sektora. Popri svojom členstve vo WTO si EÚ vytvorila sieť bilaterálnych obchodných dohôd s jednotlivými krajinami a regiónmi na celom svete. Tieto dohody dopĺňajú snahy v rámci WTO o odstránenie prekážok obchodu na medzinárodnej úrovni a pomáhajú Únii rýchlejšie postupovať pri získavaní vzájomných výhod s kľúčovými obchodnými partnermi. WTO stanovuje jasné pravidlá, za akých podmienok sa môžu takéto dohody uzatvárať, aby sa zabránilo ich zneužitiu na diskrimináciu voči ostatným obchodným partnerom. Všetky dohody EÚ sú s týmito pravidlami zlučiteľné.
Šírenie výhod
Obchodné dohody sa však neopierajú iba o komerčné záujmy. EÚ pozorne vníma záujmy rozvojových krajín a už dávno si uvedomila, že obchod môže podnietiť ich hospodársky rast a výrobné kapacity. Rozvojové krajiny majú pri vývoze na trh EÚ výhodu bezcolného prístupu alebo znížených colných sadzieb v prípade 7 200 výrobkov, na ktoré sa vzťahuje všeobecný systém preferencii EÚ (GSP). Slabšie krajiny s osobitnými rozvojovými potrebami majú prospech z bezcolného zaobchádzania so všetkými výrobkami, na ktoré sa vzťahuje GSP. Je to jednostranný ústupok, ktorý si nevyžaduje recipročné konanie zo strany prijímajúcich krajín. Päťdesiat najmenej rozvinutých krajín sveta má úplne voľný prístup na trh EÚ v prípade všetkých svojich výrobkov s výnimkou vývozu zbraní a streliva. Medzi EÚ a 79 africkými, karibskými a tichomorskými krajinami (AKT) sa od roku 1975 rozvíjajú osobitné vzťahy v oblasti obchodu a pomoci v rámci dohôd z Lomé. Tieto vzťahy sa prehlbujú prostredníctvom tzv. „dohôd o hospodárskom partnerstve“ (EPA). V uvedených dohodách sa obchod a pomoc EÚ kombinujú novým spôsobom. Krajiny AKT sú povzbudzované, aby podporovali hospodársku integráciu s regionálnymi partnermi, čo je stupienkom na ich ceste ku globálnej integrácii, kým väčšia časť pomoci sa zameriava na budovanie inštitúcií a dobrú správu a riadenie. V rámci EPA sa základným kameňom vzťahov EÚ-AKT stáva rozvojový aspekt .
Proaktívna zahraničná a bezpečnostná politika Myšlienka, že krajiny EÚ by mali spoločne konať, aby podporovali a chránili svoje strategické záujmy, sa zrodila v čase založenia Únie. Vynorila sa po neúspešnom pokuse šiestich zakladajúcich členov vytvoriť v roku 1954 Európske obranné spoločenstvo. Namiesto toho neskôr založili Európske hospodárske spoločenstvo. Korene dnešnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky siahajú do obdobia procesu nazývaného Európska politická spolupráca, ktorý sa začal v roku 1970 s cieľom koordinovať pozície krajín EÚ v súvislosti s dôležitými aktuálnymi zahraničnopolitickými otázkami. Rozhodnutia sa prijímali konsenzom vďaka čomu bolo často ťažké získať jednohlasný súhlas všetkých krajín v citlivých otázkach, v ktorých sa záujmy členských krajín rozchádzali. Súbežne s rozširovaním a vstupovaním na nové politické teritóriá EÚ zintenzívnila úsilie, aby úloha, ktorú zohráva v oblasti medzinárodnej diplomacie a bezpečnosti, lepšie odrážala jej hospodársku moc. Konflikty, ktoré vypukli v deväťdesiatych rokoch po rozpadnutí Juhoslávie v juhovýchodnej Európe, presvedčili lídrov EÚ, že spoločné a účinné konanie je nevyhnutné. V nedávnom období sa vzhľadom na boj proti medzinárodnému terorizmu toto presvedčenie ešte posilnilo. Zásada spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SBZP) bola formalizovaná v Maastrichtskej zmluve v roku 1992. Vymedzili sa v nej druhy diplomatických a politických aktivít, ktoré môže EÚ vyvíjať pri predchádzaní konfliktom a ich riešení. Znižovanie ľudských a hospodárskych strát Od roku 1990 zomrelo počas konfliktov na celom svete viac ako 4 milióny ľudí. Deväťdesiat percent z nich boli civilisti. Riešenie siedmich najväčších konfliktov deväťdesiatych rokov stálo medzinárodné spoločenstvo 200 miliárd EUR, ktoré by sa inak mohli vynaložiť na mierové účely. Európska únia je práve preto odhodlaná konať účinnejšie, aby ku konfliktom v prvom rade vôbec nedošlo. K tomuto úsiliu teraz patrí Európska bezpečnostná a obranná politika (EBOP). Popri misiách rýchlej reakcie, ktorými sa dá intervenovať ešte na začiatku vývoja krízových situácií, má EBOP za úlohu takisto zbierať a analyzovať informácie a je schopná monitorovať uplatňovanie medzinárodných dohôd s cieľom predvídať potenciálne konflikty. Tieto nové možnosti posilňujú tradičné nástroje EÚ v oblasti vonkajších vzťahov vrátane technickej a finančnej pomoci, podpory budovania inštitúcií a dobrej správy a riadenia v rozvojových krajinách, humanitárnej pomoci a diplomatických nástrojov, akými sú politický dialóg či sprostredkovateľstvo. EÚ môže byť takto pripravená reagovať na špecifické situácie pri ich vzniku, a to pomocou vhodnej kombinácie nástrojov.
Poučenie zo zlyhania
Po tom, ako pri dezintegrácii Juhoslávie zlyhali diplomatické snahy o dosiahnutie mieru medzi bojujúcimi stranami a vzhľadom na veľké konflikty v Afrike, dali vedúci predstavitelia EÚ v roku 1999 zelenú špecifickej Európskej bezpečnostnej a obrannej politike (EBOP), ktorá je začlenená do celkového rámca SZBP. Prvé vojenské misie smerovali v roku 2003 na Balkán, ktorý bol dejiskom predchádzajúceho zlyhania diplomacie, a do Konžskej demokratickej republiky. V rámci EBOP môžu byť európske vojenské alebo policajné sily vyslané do oblastí konfliktu, aby vykonali misie krízového riadenia, humanitárne a záchranné misie, operácie na udržanie mieru či dokonca mierotvorné operácie. Ich úlohou je takisto podpora a výcvik miestnej polície. EÚ okrem toho vytvorila kapacitu rýchlej vojenskej reakcie, ktorá je od NATO oddelená, ale môže využívať jeho zdroje. Je založená na tzv. koncepcii bojových jednotiek. EÚ má v ktoromkoľvek čase v trvalej pohotovosti dve bojové jednotky, čo jej umožňuje, aby vojenskými prostriedkami rýchlo reagovala na rodiace sa krízy. Bojové jednotky sú mnohonárodné, tvorí ich asi 1 500 vojakov a v rámci rotačného systému sú k dispozícii na obdobie šiestich mesiacov. V priebehu rokov sa vyvíjali snahy o zefektívnenie rozhodovania v rámci SZBP. Pri kľúčových rozhodnutiach sa však naďalej vyžaduje jednomyseľné rozhodnutie. O tom, že je ho niekedy ťažké dosiahnuť, svedčia rôzne reakcie krajín EÚ v prípade invázie do Iraku vedenej Spojenými štátmi.
Pomocná ruka
Podpora obchodu a otvorenie trhu je jednou stránkou medzinárodnej rozvojovej stratégie EÚ. Snaha vyviesť chudobné krajiny z chudoby prostredníctvom priamej technickej a finančnej pomoci je druhým aspektom. Viac ako miliarda ľudí na celom svete si denne musí vystačiť s jedným eurom alebo menej. Tretina z nich žije v oblasti subsaharskej Afriky. Na Európsku úniu a jej členské štáty v súčasnosti pripadá viac ako 56 % celkovej oficiálnej rozvojovej pomoci, ktorú poskytujú hlavné vyspelé krajiny. V roku 2006 dosahovala celková hodnota pomoci 47 miliárd EUR, čo predstavuje takmer 100 EUR na obyvateľa. Možno to porovnať s 53 EUR na občana Spojených štátov a so 69 EUR v prípade Japonska. V roku 2006 vzrástla európska pomoc na 0,42 % hrubého národného dôchodku (HND), cieľ vytýčený OSN vo výške 0,7 % HND sa však nedosiahol. Uvedený cieľ splnili (a prekročili) iba štyri krajiny EÚ – Dánsko, Luxembursko, Holandsko a Švédsko. EÚ označila rok 2015 za rok dosiahnutia spoločného cieľa vo výške 0,7 %, pričom na rok 2010 sa stanovil predbežný cieľ 0,56 %. Do afrických krajín smeruje 15 miliárd EUR ročne, teda podstatná časť rozvojovej pomoci EÚ. Zlepšovanie postavenia chudobných
Prioritou rozvojovej spolupráce EÚ je odstránenie chudoby v kontexte trvalo udržateľného rozvoja vrátane úsilia o dosiahnutie rozvojových cieľov tisícročia. Pomoc z EÚ je zameraná na zlepšenie základnej materiálnej a sociálnej infraštruktúry a výrobného potenciálu, ako aj na posilnenie demokratických inštitúcií štátu. Táto podpora môže chudobným krajinám pomôcť aj pri využívaní príležitostí, ktoré ponúka medzinárodný obchod, a pri prilákaní väčšieho objemu investícií prúdiacich do týchto krajín, aby sa rozšírila ich hospodárska základňa.
Ani privilegovanými vzťahmi krajín AKT a EÚ sa však nezabránilo strate podielu mnohých krajín AKT na trhu v Európe či rastúcej marginalizácii v celosvetovom hospodárstve. Preto bol navrhnutý koncept dohôd o hospodárskom partnerstve. Cieľom rozvojovej spolupráce EÚ je prevzatie kontroly znevýhodnenými ľuďmi v krajinách tretieho sveta nad svojím vlastným rozvojom. Znamená to zaoberať sa príčinami ich slabých miest vrátane nedostatočného prístupu k potravinám a čistej vode alebo k zdravotníctvu, vzdelávaniu a pracovným miestam či vyhovujúcemu životnému prostrediu. Vyžaduje si to aj postupovanie proti chorobám a podporovanie prístupu k lacným liekom s cieľom bojovať proti hrozbám, akou je AIDS, či podniknúť kroky, aby sa znížilo bremeno ich zadlženia, ktoré odvádza cenné zdroje potrebné na dôležité verejné investície späť k veriteľom vo vyspelých krajinách. EÚ využíva rozvojovú spoluprácu aj ako prostriedok na podporu ľudských práv a rodovej rovnosti a na predchádzanie konfliktom. EÚ poskytuje svoju pomoc rôznymi spôsobmi – prostredníctvom priamej spolupráce s vládami, realizácie jednotlivých projektov (často so zapojením MVO), humanitárnej pomoci, pomoci pri predchádzaní krízam a podpory občianskej spoločnosti. Rastie podiel pomoci predstavujúci príspevok do všeobecných a sektorových rozpočtov partnerských krajín, aby sa podporilo prevzatie zodpovednosti na miestnej úrovni. Malými sumami sa dá veľa dosiahnuť V priebehu rokov financovala Európska únia tisíce rozvojových projektov v krajinách tretieho sveta. Často môžu pomerne malé hotovostné sumy veľmi pomôcť. Nedávne úspešné príklady zahŕňajú: ° podporu skupine 250 žien v indickom štáte Gudžarát, aby vyvážali výrobky umeleckých remesiel do Európy, Severnej Ameriky a Japonska; ° podporu miestnej firme v Belize pri prechode na trvalo udržateľné metódy ťažby dreva a lesného hospodárstva; ° podporu farmárom v strednom Kamerune s cieľom diverzifikovať výrobu; ° odbornú prípravu malých poľnohospodárov v Ugande, aby spoločne hradili náklady na využívanie základných služieb na podporu podnikania.
|
Komentáre
Prehľad komentárov
mne sa vôbec nepači tvoja stranka lebo by si ju mala vylepšiť a dať tu dačo lepšie ako tu maš,
tvoja stranka
(anna353, 9. 8. 2008 13:44)