Všeobecné o mačkách
Mačka domáca je vlastne poddruhom mačky divej, ktorej predkov si ľudia skrotili pred približne 10 000 rokmi. Získali tak mačku domácu, obľubeného domáceho miláčika. Toto zviera je mäsožravec a vynikajúci lovec. Mnohý si ju chovajú v domácnosti práve kvôli jej schopnostiam pri love hlodavcov. Mačky komunikujú rečou tela a rôznymi zvukmi, z ktorých najznámejšie je mňaučanie a pradenie. Majú veľmi citlivý sluch, pričom vedia hýbať oboma ušnicami, jednou nezávisle na druhej. Okrem sluchu majú veľmi dobre vyvinuté aj ostatné zmysly: vidia výborne aj v noci, ostrý ňuch a na tele množstvo citlivej srsti, ktorou vnímajú vlnové vibrácie. Na špičke prstov majú pazúry, ktoré vedia vzťahovať. Sú to veľmi čistotné živočíchy, ktoré sa neustále čistia a lížu si srsť. Existuje veľké množstvo mačacích druhov, ktoré sa rôznia veľkosťou, vzhľadom a správaním.
VÝSKYT: po celom svete
Mačacia rodina
Divé mačkovité šelmy sú rozšírené po celom svete, na všetkých osídlených kontinentoch okrem Austrálie. Obyčajne žijú samotársky (okrem levov, ktoré žijú v skupinách, známych ako svorky) a svojou prirodzenosťou sú to dravce loviace rozličnú korisť. Niektoré druhy sú ohrozené lovcami kožušín, no v posledných rokoch silnejú medzinárodné snahy potlačiť nelegálne obchodovanie s nimi. Budúcnosť týchto šeliem sa tak javí ružovejšia. Väčšina druhov ma ochranné sfarbenie so škvrnitými či pruhovanými vzormi, ktoré im spolu s pomalými, tichými pohybmi umožňuje nepozorovane sa prikradnúť ku koristi a uloviť ju. Toto sfarbenie môže byť priamo ovplyvnené okolitým prostredím. Napríklad ázijské leopardy, ktoré viac obľubujú lesnaté oblasti ako ich africkí príbuzní, majú zvýšený sklon k melanizmu - to znamená, že majú čiernu srsť, a tak sú v lesnom prostredí menej nápadné.
Nové mačky
Vedci dlho odmietali chýry o mačke,
podobnej pume, ktorá a mala vyskytovať
v Mexiku a poznali ju už Aztékovia i prví
španielsky dobyvatelia. Prvého januára 1986
sa však podarilo jednu z týchto mačiek zakresliť.
Teraz sa označujú tradičným názvom onza.