Rozkvet futbalu po oslobodení
Po oslobodení našej obce v r. 1945 športové dianie znovu ožíva. Nastupuje nová generácia funkcionárov a hráčov. Už v apríli 1945 bol zvolený nový futbalový výbor na čele s predsedom Ondrejom Hraškom, členovia: MUDr. Jozef Garaj, JUDr. Vladimír Slimák, Cyprián Mišata, Jozef Blažko, Štefan Fulla, Štefan Duraj, Cyprián Likavec, Štefan Likavec, František Plecháň. Názov klubu bol Sokol Lisková. V novovytvorenom mužstve sa objavujú noví hráči: Ferdinand Muríň, Jozef Šeffer Malenka, Štefan Demko, Marcel Demko, Jozef Todek, Štefan Sliačan, Karol Dvorský, Ján Nemček, Marcel Nemček, Ferdinand Pudiš, Štefan Todek, Jozef Kubala, Jozef Hatala, Fraňo Švárny, Štefan Dvorský, Adolf Švárny, Valter Lauko, Jozef Demko, Štefan Rezník, Július Migra, Jozef Dvorký. Po skončení ročníka 1945/46 futbalisti v Liskovej obsadili 1. miesto ružomberskej okresnej súťaže.
Po spoločenských a politických zmenách v r. 1948 sa mení názov klubu na ŠK Železničiar a neskôr na Telovýchovná jednota Lokomotíva Lisková. Do funkcie predsedu bol zvolený František Boroň. V tomto období sa zlepšujú materiálne podmienky klubu: okolo futbalového ihriska bolo vybudované drevené oplotenie, atletická dráha a taktiež bol postavený drevený barak slúžiaci ako obliekárne s umyvárňou, skladom a bytom hospodára. Práca s futbalom sa zlepšila aj po kvalitatívnej stránke. Okrem dospelých sa klub začína venovať aj práci s mládežou. Medzi futbalistami vyrástli nadaní futbalisti ako: Jozef Šeffer , Štefan Šeffer, Štefan Forgáč, Štefan Todek, Vladimír Chovanec, Rudolf Kvasnica, Ján Lukáč, Jozef Kubala, Jaroslav Todek, Fridrich Dúbravec, Ján Bruško, Jaroslav Richter, Bohuš Jurgoš, Jozef Gulej, Jozef Boroň, Vladimír Mišík, Otto Brtko, Vladimír Karlík, Štefan Jandura, Ján Dvorský, Erno Drapáč, Milan Slimák, Ferdinand Hujsa, Vladimír Lesák, Vladimír Horváth, Daniel Multáň, a ďalší, zásluhou, ktorých si Lisková vybojovala titul Preborník kraja v r. 1955. Zaradili sa tak medzi popredné družstvá zvučných mien ako boli Lipt. Mikuláš, Kys. Nové mesto, Krásno, Vrútky, Žilina, Martin, Považská Bystrica, Čadca, atď.
O našich futbalistov prejavili záujem aj vyššie kluby napr. V. Mišík hrával v Trenčíne, Š. Šeffer v Ružomberku a v Martine, J. Boroň v Ružomberku, O. Brtko v Košiciach a v L. Mikuláši. Po ich odchode ale aj v reorganizácii sme opustili krajskú súťaž.
V týchto rokoch je záujem mládeže obrátený aj na iné druhy športov: stolný tenis, hokej, basketbal žien.
30 rokov futbalu
Oživenie futbalového diania nastáva pri oslavách 30. výročia založenia organizovaného futbalu v obci v r. 1962, keď súčasťou osláv bol medzinárodný zápas s poľským mužstvom Bronowianka Krakow s výsledom 1:1. Po návratoch Š. Šeffera, O. Brtku, J. Boroňa, V. Mišíka a s talentovaným Adriánom Kacianom dosahujú naši futbalisti dobré výsledky čo ich vynieslo až do 1. A triedy v r. 1965. O tieto úspechy sa okrem spomínaných futbalistov pričinili : Štefan Jandura, Igor Šefranko, Jozef Baďo, Milan Baďo, Fridrich Karlík, Anton Bančej, Edo Likavec, Jaroslav Todek, Poldo Balco, Milan Slimák, Jaroslav Pudiš, Vladimír Lubelec, Bohuš Jurgoš, Rudolf Muríň, Tibor Šiška, Miroslav Garaj, Ferdinand Piroh, Anton Krakovský, Jozef Senkovič. Do výboru TJ prichádzajú Albín Matula, Cyprián Lukáč, Koloman Hrčka, František Piecka, Juraj Martinka, Jozef Lajčiak, Marcel Švárny, Vladimír Otiepka, Mojmír Šrobár, Pavol Dvorský. V tomto období bol vybudovaný vstup do štadióna s bránou a s pokladňami.
Z obdobia 70. rokov je potrebné vyzdvihnúť úsilie funkcionárov, športovcov a zanietených priaznivcov, ale aj funkcionárov obce, telovýchovných orgánov a železnice pri vybudovaní Šport klubu. Jeho slávnostné uvedenie do prevádzky bolo v lete v r. 1972. Zo športových úspechov tohto obdobia je to 1. postup našich futbalistov do Krajského majstrovstva Stredoslovenského kraja v ročníku 1975/76. O tento úspech sa zaslúžili: tréner Štefan Šeffer a hráči: Stanislav Maslo, Vladimír Kačalka, Ján Lauko st., Ján Lauko ml., Jozef Hančík, Jozef Maslo, Viliam Maslo, Viliam Kubala, Ján Macko, Jozef Makovický, Ernest Kendera, Vladimír Jurgoš, Vladimír Láclavík, Ján Lukáč, Jozef Klačko, ktorých neskôr doplnili Milan Eliáš, Jozef Nemček, Peter Štrbina, Pavol Demko, Štefan Sliačan, Peter Dvorský, atď. Vedúcim mužstva boli Ing. Jozef Dvorský a Juraj Martinka.
V auguste 1977 bolo 45. výročie futbalu spojené so slávnostnou akadémiou, s ocenením zaslúžilých funkcionárov a bol vydaný 1. buletín TJ, kde bola podrobne zhodnotená doterajšia história športu v obci.
Dobrá spolupráca TJ a Poľnohospodárskeho družstva Pod Chočom sa premietla v r. 1981 aj do názvu klubu TJ Lokomotíva Družstevník.
Polstoročie - krásne jubileum (futbal u nás)
V roku 1982 si športovci pripomenuli 50. výročie futbalu slávnostnou akadémiou a ocenením zaslúžilých členov telovýchovy.
V roku 1983 sa v spolupráci s PD započalo s rekonštrukciou hlavnej hracej plochy ako aj s výstavbou druhého trávnatého ihriska, v dôsledku čoho odohrali futbalisti jesennú časť v Ivachnovej za pôsobenia hrajúceho trénera Antona Škorupu.
V tomto období pracujú vo futbalovom výbore: Vincent Baran, Ing. Ján Chovanec, Fridrich Dúbravec, Miroslav Hrnčiar, Jozef Dvorský, Jozef Roštek, Ján Lauko st., Ján Macko, Ján Lukáč, Ján Švárny, Jaroslav Pudiš, Fridrich Jurgoš.
V ročníku 1985/86 vybojoval tréner Škorupa 2. postup Liskovej do krajského majstrovstva s týmto kolektívom hráčov: Ján Maslo, Peter Dvorský, Ladislav Slota, Jaroslav Kubala, Viliam Maslo, Štefan Šeffer, Ľubomír Teniak, Jozef Hančík, Stanislav Demko, Miroslav Haláš, Vladimír Šavol, Viliam Kubala, Rudolf Baďo, Jozef Marton, Štefan Blaško, kde však opäť aj vďaka reorganizácii súťaže pôsobili len jeden rok.
V roku 1987 bola uskutočnená rekonštrukcia kotolne v Športklube.
Po skončení súťažných ročníkov sa utvorila pekná tradícia, že futbalisti a funkcionári s rodinami sa vybrali na Dolniaky za termálnymi kúpaliskami na viacdňový výlet. Najprv to bola Santovka, Dudince či Štúrovo. Veľmi pekné spomienky ich viažu na obdobie 1979 až 1993, keď prechodným bydliskom sa im stali Šurany, kde zásluhou vtedajšieho predsedu družstva Štefana Šeffera a vedenia cukrovarského učilišťa, sa vytvorili veľmi dobré vzťahy aj podmienky pre ubytovanie a stravovanie liskovskej futbalovej rodiny. Odtiaľ podnikali výlety do termálnych vôd Podhajskej, Diakoviec či Nových Zámkov. Nezabudnuteľné sú večierky štúdia Jazierka s diskdžokejom Fridrichom Jurgošom a zabávačom Jozefom Roštekom ako aj vždy veselé návraty s výhodnými nákupmi ovocia a zeleniny.
Futbal v Liskovej v závere Milénia
Od roku 1989 do 1993 nie je príliš lichotivé obdobie pre liskovský futbal, keď mužstvo vypadlo až do okresu a zotrvalo tu do 1994 roku. Z tohto obdobia je pamätný zápas v Likavke pred návštevou 3000 ľudí. Po 12 – zápasovej víťaznej šnúre Lisková remizovala 0:0 čo stačilo na postup Likavke. Ale už nasledujúcu sezónu 1993/94 mužstvo vedené hrajúcim trénerom PaedDr. Mojmírom Šrobárom postúpilo do V. ligy. O tento úspech sa zaslúžili: Marián Hatala, Pavol Kubala, Tibor Šiška, Miroslav Bulej, Miloš Pudiš, Peter Mišata, Mojmír Katrák, Jozef Barták, Rastislav Karlík, Pavol Karlík, Ľubomír Fajta, Rastislav Kuriš, Vladimír Jacko, Ladislav Priesol, Daniel Kapina, Slavomír Salva a ďalší.
V júni 1996 bol zmenený názov TJ Lokomotíva Družstevník Lisková na Obecný športový klub Lisková, aby sa tak ešte viac zvýraznilo prepojenie obce a telovýchovy. Na čele Správnej rady stál 1. prezident OŠK Jozef Lajčiak. Bola podpísaná zmluva medzi OÚ a OŠK o 20 ročnom bezplatnom prenájme športového areálu. Po smrti Jozefa Lajčiaka roku 1997 sa stal prezidentom klubu Milan Vihara a viceprezidentom Jozef Demko.
V ročníku 1996/97 mužstvo v Liskovej pod vedením Jána Haspru postúpilo do IV. ligy, kde hrá doposiaľ. O dobré účinkovanie v posledných rokoch v IV. lige sa zaslúžili: Miroslav Užík, Vladimír Kačalka, Tomáš Demko, Roman Plávka, Tomáš Mikulka, Mário Pavlák, Rastislav Horvát, Miroslav Nemček, Peter Maslo, Martin Kubala, Marián Dvorský, Rastislav Karlík, Pavol Karlík, Tibor Šiška, Miroslav Švárny, Štefan Mihalov, Norbert Chebeň, Miroslav Latiak, Ľubomír Ovad a ďalší, pod vedením trénera Mojmíra Šrobára.
Mení sa aj tvár športového areálu. Boli vybudované tenisové kurty, opravený drevený barak, oplotenie, uskutočnil sa výrub prestárlych topoľov a výsadba ihličnanov, hlavná hracia plocha bola rozšírená na medzinárodné rozmery.
V lete v roku 2001 sa započalo s výstavbou tribúny na južnej strane hlavného ihriska.
Listovaním históriou liskovského futbalu nachádzame obdobia, keď je v klube dostatok hráčov, aj pre dve družstvá dospelých. Viackrát sa vytvorilo B mužstvo, ktoré hrávalo okresné súťaže a v polovici 90-tych rokov dokonca najvyššiu oblastnú súťaž.
V histórii futbalového diania sa v Liskovej vždy venovala veľká pozornosť aj mladej futbalovej generácii. V pravidelných súťažiach štartujú žiacke a dorastenecké družstvá, spočiatku pod laickým vedením, neskôr pod vedením kvalifikovaných trénerov. Medzi prvých trénerov, ktorí sa venovali mládeži patrili Štefan Dvorský a Štefan Fulla. Postupom rokov futbalovú mlaď vychovávali Milan Slimák, Rudolf Kvasnica, Gejza Čech, Tibor Šiška, Jaroslav Pudiš, Štefan Slimák, Ing. Štefan Hatala, Ing. Ján Chovanec, Ján Macko, Ján Lukáč, Ján Lauko, Ferdinand Hujsa, Stanislav Demko, PaedDr. Mojmír Šrobár. Jaroslav Kubala, Pavol Kubala. Z našich odchovancov hrával vyššie ligové súťaže PaedDr Mojmír Šrobár a v súčasnosti Martin a Milan Vyskočovci.
V súčasnosti štartujú mladší a starší žiaci v oblastnej súťaži, dorast je tradičným účastníkom IV ligy.
S našim futbalom sa viažu aj medzinárodné styky. Pamätné sú zájazdy s odohraním futbalových zápasov v Krakowe, v Paríži, v Semriachu pri Grazi, v Steinennbrone pri Stuttgarte. V 80-tych rokoch sme mali čulé družobné styky s mestečkom Kravaře. V Liskovej sme privítali aj prvoligový CSKA Moskva.
Zo života ostatných športov
V povojnovom období okrem futbalu, ktorý bol a aj je dominantným športom v našej obci, sa do popredia záujmu našej mládeže dostávajú aj iné športy. Niektoré sa na krátky čas objavili a zanikli ako boli napríklad ženský basketbal v 50-tych rokoch, keď v kádri ružomberských dievčat si našli miesto aj Mária Boroňová a Libuša Jandurová.
Ľadový hokej na prelome 50-tych a 60-tych rokoch sa hrával na prírodnom klzisku za dreveným barákom. Keď udreli mrazy, do plochy vymedzenej drevenými mantinelmi sa liala voda ručne kýbľami, hasičskou striekačkou a neskôr z vodárničky z baráka. Tvorcovia klziska boli vlastne samotní hráči: Leopold Balco,, Rudolf Muríň, Rudolf Kvasnica, Ľudovít Lauko,Jaroslav Rezník, Ján Švárny, Gustáv Macko, Karol Šeffer, Igor Dorník, Jozef Hrabušaj, Zdeno Muríň, František Lesák, Jozef Senkovič, Dušan Lukáč, Ján Božek, Ladislav Demko, Jozef Blaško, neskôr k nim pribudli aj Igor Lauko, Jaroslav Štrbina, Jozef Švárny, Fedor Teniak, Zdeno Lukáč, Ferdinand Piroh, Jozef Otiepka, Ján Lukáč, Bohuš Lukáč. Dospelí hrávali v okresnej súťaži, dorast dokonca v krajskej. Nestabilné poveternostné podmienky neumožňovali vždy tvorbu ľadu a postupne tento šport v Liskovej zanikol. Chlapci ho nahrádzajú hokejbalom v uličných zápasoch.
V roku 1964 vznikol aj vzpieračský oddiel z iniciatívy Petera Králika, Jozefa Smrekovského, Dušana Baláža, Vladimíra Lesáka, Jozefa Dvorského, Igora Nemčeka, Jozefa Šimúna, Jozefa Otiepku, Miroslava Blašku, Milana Majstráka. Účinkovali v oblastnej súťaži a súťažili s kolegami z Prievidze, Ban. Bystrice, Púchova, Ilavy, Trstenej a Ružomberka. Po čase zanikli, ale na konci 80. rokov sa mladí nadšenci tohto športu na čele s Vladimírom Šrobárom, Ľubomírom Balcom a Petrom Králikom vydali v ich šľapajách. Upravili si starý barák, pozháňali a svojpomocne si zhotovili potrebné náradie a usilovne posilovali. Ich aktivita bola zameraná na silový trojboj a individuálnu kulturistiku. Na súťažné akcie sa však nenašlo dostatok finančných prostriedkov. Po štyroch rokoch sa oddiel rozdrobil na individuálne skupinky a zanikol.
V roku 1972 vznikol pri TJ Lokomotíva turistický oddiel, ktorého základy boli položené v základnej škole v podobe turistického krúžku. Pod odborným vedením turistických inštruktorov sa mládež zúčastňovala najprv výletov a výstupov na vrcholky a hrebene blížšieho okolia, postupne však ich výstupy smerovali aj na tatranské končiare. Ružomberskí inštruktori Ján Peťo a Vladimír Fábry odovzdali štafetu Ferdinandovi Kubalovi, Štefanovi Stehurovi, neskôr k nim pribudli Ján Ryboš a Ľubomír Chovanec, ktorí so svojimi priateľmi podnikali krásne výlety. Svedčí o tom ich písomná a fotodokumentačná kronika. V 2. polovici 80. rokov tento oddiel zanikol.
Trvalé korene zapustili stolný tenis, šach, volejbal, neskôr k nim pribudli pribudli rekreačná telovýchova a šport pre ženy, lyžiari, kynologický oddiel a tenis.
OŠK - Obecný športový klub v roku 2004
V roku 2004 mal Obecný športový klub 212 členov, ktorí uskutočňovali aktívnu športovú činnosť vo 8 oddieloch: futbalovom, šachovom, stolnotenisovom, volejbalovom, tenisovom, lyžiarskom, rekreačnej telesnej výchovy a kynologickom. Chod oddielov a celého športového klubu riadila Správna rada na čele s prezidentom p.Milanom Viharom, viceprezidentom p.Jozefom Demkom a hlavným sekretárom klubu Ing.Jánom Chovancom. Najznámejším a najpopulárnejším športom je futbal. Oddiel mal v pravidelných súťažiach kraja 4 družstvá: dospelí - IV.liga, dorast – IV.liga, starší a mladší žiaci – III.liga. Najmenší chlapci súťažili v rámci Liptova v Kormanovom pohári. Pekné športové výsledky pravidelne dosahujú aj športovci v lyžiarskom, šachovom a stolnotenisovom oddieli.
|
|
|
|