Na hraniciach Rímskej ríše
21. 6. 2011
Za vlády rímskeho cisára Augusta (27 p. Kr. - 14) rozšírili Rimania svoju moc do strednej Európya posunuli hranice svojej ríše až k Dunaju. Na území medzi východnými Alpami a Dunajom zriadili novú provinciu Panóniu. Dunaj sa na štyri storočia stal jej severnou i východnou hranicou, a zároveň aj hranicou celej Rímskej ríše.
Germáni na Dunaji
Začiatkom 1. storočia začali do oblastí severne od stredného Dunaja prenikať kmene germánskych Svébov. Na území dnešnej južnej Moravy a Dolného Rakúska sa usídlili Markomani, na juhozápadnom Slovensku Kvádi. Rímsko-germánske vzťahy sa v 1. storočí spočiatku vyvíjali priaznivo a germánski králi sa stali vazalmi Rimanov, pričom bohatli z diaľkového obchodu na Jantárovej ceste.
Jantárová cesta
Rimania využívali územie dnešného Slovenska ako územie pre svoje diaľkové obchodné cesty. Z nich najvýznamnejšia bola Jantárová cesta, ktorá viedla od Baltu na severe až po Jadran na juhu Európy. Prepravoval sa po nej jantár z východobaltských nálezísk, dobytok, kože, kožušiny, perie a otroci smerom na juh, a sklenené, strieborné, bronzové výrobky smerom na sever. Jantár je skamenená živica (zlatožltej farby) ihličnatých stromov, ktoré rástli pred miliónmi rokov. Používal sa najmä na výrobu šperkov.
Na Slovensku viedla jej hlavná trasa cez Devínsku bránu a pozdĺž západných svahov Malých Karpát a Bielych Karpát.
Jantár
Limes Romanus
Vzťahy Rimanov a zadunajských Germánov sa zhoršovali. To prinútilo Rimanov posilniť ochranu svojich hraníc pred útokmi Germánov. Pozdĺž Dunaja rozmiestnili viaceré vojenské jednotky a vybudovali systém obranných opevnení (opevnenú hranicu) - Limes Romanus.
Vojenské tábory
Prvé opevnenia na strednom Dunaji sa začali budovať za cisára Claudia (41-54). Vtedy založili Rimania tábor legionárov v Carnunte (dnešný Bad Deutsch-Altenburg v Rakúsku). Za Trajána (98-117) vznikli tábory vo Vindobone (Viedeň), v Brigetiu (Komárom-Szőny), v Arrabone (Győr) a v Aquincu (Budapešť). Pri nich vznikli obchodno-remeselnícke strediská, v ktorých bývali príbuzní vojakov z légií. Medzi základnými tábormi, ktoré boli od seba vzdialené 30-40 km sa budovali pomocné tábory a opevnenia. Takýmto táborom na území Slovenska boli napríklad Gerulata v Rusovciach a Kelemantia v Iži pri Komárne.
Rímsky tábor v Iži pri Komárne
V Iži, 7 km od mesta Komárno na juhu Slovenska pri hraniciach s Maďarskom, sa nachádzajú zvyšky rozsiahlej rímskej pevnosti pochádzajúce z 2. storočia. Tento rímsky tábor a pevnosť patrili do systému Limes Romanus – opevnených hraníc Rímskej ríše a dnes sú významnou pamiatkou z tohoto historického obdobia. Tábor bol postavený za vlády cisára Marca Aurelia
Kelemantia v Iži pri Komáre
Gerulata v Rusovciach
Zvyšky rímskeho vojenského tábora na Slovensku sú vzácnou národnou kultúrnou pamiatkou starou 2000 rokov. Múzeum rímskeho vojenského tábora sa nachádza v Bratislave v mestskej časti Rusovce. Archeológovia tu objavili napríklad prilbu rímskeho vojaka, mince, pohrebiská, zvyšky keramiky a iné predmety.
Múzeum Antická Gerulata
Markomanské vojny
V druhej polovici 2. storočia prebiehali markomanské vojny medzi Rimanmi a kmeňmi Markomanov a Kvádov. Po vytlačení Germánov z Panónie rímske vojská pod vedením Marca Aurélia prenikli na Slovensko (okolo roku 172). Tu, na dolnom toku Hrona písal cisár Marcus Aurelius, prezývaný „filozof na tróne“ prvú kapitolu svojej knihy „Hovory k sebe samému“. Neskôr zriadili rímski vojaci aj tábor v Laugariciu (Trenčín) - zanechali tu nápis na trenčianskej hradnej skale o tom, že prenikli na najsevernejšie miesto v strednej Európe. Z hotela Tatra môžeme vidieť rímsky nápis (z roku 179) na hradnej skale aj dnes.
Cisár Markus Aurelius nápis na trenčianskej hradnej skale
Úlohy:
1. Kde ležala Panónia?
2. Čo je Limes Romanus a na čo slúžila?
3. Kde na Slovensku sa našli zvyšky rímskych táborov?
4. Čo vieš o markomanských vojnách?
Použitá literatúra:
1. Valachovič, P. a Kratochvíl, V. a Mucska, V.: Od staroveku k stredoveku, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 2001
2. Ondrejka, K..: Rekordy, Slovensko – Človek a spoločnosť, MAPA Slovakia, Bratislava 2000
3. Dekan, J. A Vladár, J.: Encyklopédia archeológie, Obzor, Bratislava 1986