Bola som presvedčená, že nezaspím. Že budem len ležať, spomínať na domov sa stále myslieť na to, ako sa mi takto z ničoho nič mohol celý život obrátiť úplne naruby. V hlave mi strašili oči toho chlapca z chodby, ale bola som tak unavená, že som sa nedokázala sústrediť. Dokonca aj Afroditina pošahaná nenávisťou sa v hmle ospalosti zdala strašne ďaleko. Než som sa definitívne prepadla do tmy, myslela som vlastne na svoje čelo. Svrbí ma, pretože na ňom mám znamenie a kúsok vedľa rad stehov, alebo sa mi tam robí obrovský úhor? A čo keď sa zobudím do svojho prvého dňa v upírej škole a budem mať absolútne nemožné vlasy? Ale potom som sa schúlila do klbka, zavŕtala tvár do prešívanej deky a vdýchla dôverne známu vôňu prachového peria a domova. Zrazu mi bolo krásne teplo, pripadala som si v bezpečí ... a v tú ranu spala ako zabitá.
Dokonca som nemala ani žiadny škaredý sen. Zdalo sa mi totiž o mačkách. No eh, slabota. Nádherní chlapci? Nie. Fantastické upírie schopnosti? Jasne, že nie. Proste mačky. Zvlášť jedna mi uviazla v pamäti, hrdzavo múrovitá s malými tlapičkami a tlstým faldovitým bruchom, vyzerala skôr trochu ako medvedík koala. Prenikavo mňaukala a mne to pripomínalo dohováranie nejakej naštvanej dôchodkyne. Sťažovala sa, že som mala prísť oveľa skôr a kde som sa flákala. A potom sa mačací hlas premenil v otravné pípanie a. ..
"Zoey, stlač ten hlúpy budík!"
"Čo, čo, he?" Zatratene. Ranné vstávanie neznášam. Začala som šmátrať po stolíku a hľadať, kde je to tlačidlo, ktorým sa vypína zvonenie. Už som sa zmienila, že bez šošoviek som slepá ako netopier? Nahmatal som svoje šprťácke okuliare a pozrela sa na ciferník. Pol siedmej večer a ja práve vstávam. Fakticky tresnuté.
"Pôjdeš do sprchy prvá, alebo mám ísť ja?" zamrmlala rozospatá Stevie Rae.
"Pôjdem prvá, ak ti to nevadí."
"Mne je to fuk." Zívla.
"Fajn."
"Ale vezmi to rýchlo. Neviem ako ty, ale ak prešvihnem raňajky, nedožijem sa obeda."
"Majú tu cereálie?" Hneď som zbystrila. Úplne ich zbožňujem, dokonca mám niekde tričko s nápisom "Cereálie žeriem". Najviac milujem značku Gróf Čokula (ďalšia upíria irónia).
"Hej, veľa rôznych druhov a tiež bagely, ovocie, vajcia natvrdo a tak."
"Hneď som späť." Zrazu som mala hlad ako vlk. "Stevie Rae, čo si mám vziať na seba?"
"To je jedno." Znovu zívla. "Vezmi si jeden z tých svetríkov alebo plášťov, čo majú na sebe symbol terciánov, a zvyšok už je na tebe."
Vážne som to vzala hopom, aj keď som bola dosť nervózna a najradšej by som si hodinu prerábala účes a make-up, aby som vyzerala čo najlepšie. Keď bola Stevie Rae v sprche, požičala som si jej kozmetické zrkadielko a rozhodla sa, že menej bude rozhodne viac. Stále som si nemohla zvyknúť na to, ako mi znamenie zmenilo tvár. Vždy som mala pekné oči - veľké, široké a tmavé, s hustými riasami. Kayla stále remcala, že ja mám dosť rias pre tri dievčatá a ona má len také krátke svetlé chlpy(Keď sme u toho, po Kayle sa mi cnelo, zvlášť v túto chvíľu, keď som sa chystala na prvý deň v novej škole. Možné jej potom zavolám. Alebo napíšem e-mail. Alebo ... Spomenula som si, čo rozprával Heath o tom večierku, a povedala si, že to radšej nechám byť).Naspäť k téme. So znamením na čele zrazu moje oči vyzerali ešte väčšie a tmavšie. Orámovala som ich dymovým tieňom so striebornými trblietkami. Nie moc silno, nechcela som vyzerať ako tie husi, ktoré ráno vyplácajú celé balenie očných liniek a myslia si, že sú hrozne in. Chudinky. Pripomínajú mi mývali. Rozmazala som tiene, naniesla riasenku, bronzový púder na líca a lesk (aby nebolo poznať, že si hryziem pery, keď som nervózna).
Potom som sa na seba poriadne pozrela.
Vlasy sa našťastie správali slušne, dokonca ani nebolo vidieť, že mi na čele vytvárajú taký divný zub. Síce som vyzerala... no... neobvykle, ale inak celkom v pohode. Tá zmena, ktorú som si všimla už skôr, však bola stále rovnako markantná. Znamenie na mojej tvári zdôraznilo všetko indiánske: tmavé oči, strmé čerokézské lícne kosti, pyšný rovný nos, dokonca olivový tón pleti, ktorý má aj babička. Ako by niekto rozsvietil iné žiarovky a zrazu vystúpili úplne iné rysy ako predtým. Znamenie oslobodilo Čerokézkiňu, ktorá sa vo mne ukrývala, a nechalo ju naplno zažiariť.
"Máš veľmi krásne vlasy," povedala Stevie Rae, keď vyšla z kúpeľne, a uterákom si presušila krátku hrivu. "Keby som tak mala rovnako pekné vlasy, keď si ich nechám narásť. Ibaže nemám. Vždy úplne zkrepatia a vyzerajú ako konský chvost."
"Podľa mňa ti krátke pristane," odvetila som, pustila ju na jej polovicu a schytila svoje božské čierne balerínky s flitrami.
"No hej, ale tu pôsobia divne. Všetci ostatní nosia dlhé."
"To som si všimla, ale nechápem prečo."
"Patrí to k premene. Upírom rastú vlasy abnormálne rýchlo, a nechty tiež."
Potlačila som zachvenie. Spomenula som si totiž na to, ako Afrodita obyčajným nechtom prerezala džínsy a kožu.
Stevie Rae našťastie nemala potuchy, čo sa mi honí hlavou, a veselo kecala ďalej. "To sa všetko naučíš. Za chvíľu sa už ani nebudeš musieť pozerať na symboly a rovnako spoznáš, z akého ročníka kto je. A navyše sa tieto veci preberajú v upírej sociológii. Jéj, teraz som si spomenula!" Prehrabla papiere na svojom písacom stole, jeden vylovila a podala mi ho. "Tu máš rozvrh. Chodíme spolu na tretiu a na piatu hodinu. A mrkni sa na voliteľné predmety, ktoré sú druhá hodinu. Môžeš si vybrať, aký chceš."
Navrchu bolo tučným písmom vytlačené moje meno. Zoey REDBIRDOVÁ, Tercia, nová študentka. Okrem toho tam bol dátum. Päť dní predtým, než ma stopár označil (?!).
1.hodina - Upírej sociológie. Uč. 215. Prof. Neferet
2.hodina - Dramatická výchova. Umelecké centrum. Prof. Nolanová
alebo
Kreslenie. Uč. 312. Prof. Döner
alebo
Hudobná výchova pre začiatočníkov. Uč. 314. Prof. Vento
3. hodina - Literatúra. Uč. 214. Prof. Penthesilea
4. hodina - Šerm. Telocvičňa. Prof. D. Lankford.
PRESTÁVKA NA OBED
5. hodina - Španielčina. Uč. 216. Prof. Garmyová
6. hodina - Jazdectvo pre začiatočníkov. Stajne. Prof. Lenobia
"My nemáme geometriu?" vyhŕkla som. Rozvrh ma úplne odrovnal, ale snažila som sa na neho pozerať pozitívne.
"Našťastie nie. V ďalšom polroku máme povinnú ekonómiu, ale to snáď nebude také hrozné."
"Šerm? Jazdectvo pre začiatočníkov?"
"Hovorila som ti, že musíme mať veľa pohybu. Šerm je veľká makačka, ale fajn. Mne moc nejde, ale zase ťa často dajú do dvojice s niekým z vyššieho ročníka, aby ti robil inštruktora, a niektorí z tých starších chalanov sú fakticky na zožratie! Jazdectvo v tomto polroku nemám, preradili ma na taekwondo. To je úplne super! "
"Fakt?" si povzdychla som pochybovačne. Aké to jazdectvo asi bude?
"Jasné. Ktorý voliteľný predmet si vyberieš?"
Zahľadela som sa do zoznamu. "Na ktorý chodíš ty?"
"Na Hudobku. Profesor Vento je super a, no..." Usmiala sa a očervenela. "Chcela by som raz byť speváčka country. No, keď si to vezmeš, Kenny Chesney, Faith Hill, Shania Twain, všetci sú upíri, a to som vymenovala len troch. Garth Brooks je úplný upíri boh, a pritom vyrástol tu v starej dobrej Oklahome. Takže nie je dôvod, prečo by som tiež nemohla spievať. "
"Jasne, to dá rozum," prisvedčila som. Vážne, prečo nie?
"Chceš tam chodiť so mnou?"
"To by bolo super, keby som vedela spievať alebo na niečo hrať. Problém je v tom, že neviem ani jedno."
"Hm, tak to radšej nie."
"Uvažovala som o dramaťáku. Chodila som tam aj na Južnej strednej a celkom ma to bavilo. Nevieš, aká je tá profesorka Nolanová?"
"Je z Texasu a má hrozný prízvuk, že jej človek občas nerozumie ani slovo, ale študovala divadlo v New Yorku a všetci ju majú radi."
Skoro som zasyčala smiechom. Stevie Rae mala čo hovoriť o prízvuku, sama prežúvala slová ako paródia správnej baby z prérie, ale samozrejme som nič nepovedala, určite by sa jej to dotklo a to som nechcela.
"Takže beriem dramaťák."
"Fajn, zbaľ si rozvrh a ideme. Páni," vyhŕkla, keď sme vyrazili z izby a rútili sa po schodoch dole, "možno z teba bude nová Nicole Kidman!"
No, stať sa novou Nicole Kidman by asi bola celkom výhra (teda nie že by som si chcela vziať duševne labilného trpaslíka a potom sa s ním rozviesť). Keď o tom Stevie Rae začala, uvedomila som si, že o svojom budúcom povolaní som od chvíle, čo ma označil stopár a môj život sa ocitol v stave úplného chaosu, síce neuvažovala, ale rovnako mám stále pocit, že chcem byť veterinárka.
Predbehla nás tučná dlhosrsté čiernobiela mačka a za ňou sa hnala druhá, ktorá vyzerala ako jej klon. Všade toľko mačiek, to predsa znamená, že musia existovať aj upíri veterinári. (Ha ha, upír veterinár ... mohla by som svoju kliniku pomenovať Vampírinári a ako reklamný slogan si dať "Odoberieme vám krv zadarmo!")
Kuchyňa aj spoločenská miestnosť boli preplnené dievčatami, ktoré sa napchával za pochodu a ešte pri tom stačili hovoriť. Snažila som sa oplatiť pozdrav všetkým, komu ma Stevie Rae predstavila, ale bolo ich proste moc, všetky sa mi plietli dohromady a navyše som celý čas ostrým zrakom pátrala po krabici Grófa Čokuly. Už som sa začínala báť, ale vtom som ho objavila. Schovával sa za maxi balením medových lupienkov (no, ako náhradný variant by sa dali brať, ale nie sú čokoládové a nie sú v nich žiadne kúsky zužuje). Stevie Rae si zaliala mliekom misku farebných cereálií, usadili sme sa ku kuchynskému stolu a rýchlo sa dali do jedla.
"Čau, Zoey!"
Ten hlas. Vedela som, kto to je, ešte než Stevie Rae sklopila hlavu a uprela pohľad do misky.
"Ahoj, Afrodita." Snažila som sa o neutrálny tón.
"Môže sa stať, že sa v priebehu dňa už neuvidíme, preto ti radšej vysvetlím, kde sa stretneme. Splnový rituál Dcér temnoty začne o štvrtej ráno, hneď po školskom obrade. Prídeš síce o večeru, ale s tým si nerob hlavu, jedlo tam bude. Áno, a koná sa v rekreačnom pavilóne pri východnej stene. Stretneme sa pred školským obradom pri Nyktinom chráme a odtiaľ potom môžeme pokračovať spolu. "
"Jéj, ja už som sľúbila tu Stevie Rae, že na školský obrad pôjdem s ňou." Vážne neznášam, keď sa mi niekto vnucuje.
"To je pravda, prepáč, Afrodita." Potešilo ma, že sa Stevie Rae dokázala ozvať. Dokonca zdvihla hlavu.
"Ty predsa vieš, kde ten rekreačné pavilón je, nie?" spýtala som sa jej tak nevinne a bezstarostne, ako to len šlo.
"Jasne."
"Tak to ma tam potom dovedieš, však? Aby sa Afrodita nemusela báť, že zablúdim."
"Rada pomôžem," zašvitorila spolubývajúca veselo. Zjavne už sa spamätala a bola zase sama sebou.
"A je po probléme," obrátila som sa so širokánskym úsmevom k Afrodite.
"OK. Fajn. Uvidíme sa o štvrtej. Príď včas." Odvlnila sa.
"Ak tým zadkom neprestane takto vrtieť, skoro niečo zhodí," podotkla som.
Stevie Rae sa zakuckala smiechom a mlieko jej skoro vystrieklo nosom. Medzi návalom kašľa zo seba vypravila: "Toto mi nerob, keď jem!" Potom konečne sústo prehltla a usmiala sa na mňa. "Ty sa od nej teda komandovať nenecháš."
"Ty predsa tiež nie." Naposledy som hrabla lyžicou do misky. "Môžeme ísť?"
"Jasné. Žiadne strachy, je to úplne jednoduché. Prvú hodinu máš v triede, ktorá je hneď vedľa tej mojej. Terciáni majú všetky hlavné predmety v rovnakej časti budovy. Poď, navediem ťa a ďalej už v pohode trafíš sama."
Opláchli sme misky, uložili ich do jednej z piatich umývačiek a vyšli von do tmy. Bol krásny jesenný večer. Páni, prišlo mi fakticky divné ísť takto za tmy do školy, aj keď moje telo sa správalo, ako keby na tom nič zvláštneho nebolo. Pripojili sme sa k davu študentov, ktorý mieril k silným dreveným dverám.
"Sekcia pre terciánov je hneď tamto," povedala Stevie Rae, zaviedla ma za roh a vyšla so mnou po krátkom schodisku.
"Toto sú záchody?" opýtala som sa, keď sme míňali pítka umiestnené medzi dvoma dverami.
"Hej," odpovedala. "Ja mám teraz hodinu tu a tvoja trieda je hneď vedľa. Tak ahoj do prestávky!"
"OK, vďaka," zavolala som na ňou.
Aspoň že mám záchody takto po ruke. Ak ma prepadne neurotický hnačka, nebudem musieť bežať veľmi ďaleko.