Typy alergí- charakteristika
Alergické ochorenia dýchacieho systému
Alergické ochorenia dýchacieho systému spôsobuje precitlivenosť na určité látky vo vzduchu, s ktorými prichádzame do kontaktu vdychovaním. Alergická rinitída a astma sú najčastejšie ochorenia horného dýchacieho traktu (nos, dutiny), alebo dolného dýchacieho traktu (priedušky, pľúca) a často bývajú aj ochorenia oboch dýchacích traktov. Alergická rinitída môže byť sezónna a celoročná.
Sezónna alergická rinitída je alergické ochorenie horného dýchacieho traktu, nosových a prínosových dutín. Toto ochorenie sa vyskytuje sezónne najmä, keď je vo vzduch nasýtený čiastočkami peľu. Senná nádcha zvyčajne zahŕňa alergickú rinitídu. Spôsobujú ju alergény peľu zo stromov, tráv a bylín. Obdobie sennej nádchy začína v období kvitnutia stromov, zvyčajne vo februári (orech) a vrcholí v apríli a máji (breza). Tráva kvitne od mája do júna a byliny od augusta do októbra. Príznaky: vodnatá nádcha, pocit upchatého nosa, záchvaty kýchania, svrbenie v nose a často aj alergický zápal očí.
V prípade celoročnej alergickej rinitídy sa ťažkosti dostávajú počas celého roka, niekedy v rozličnej intenzite. Je v najväčšej miere spôsobovaná roztočmi prachu, alergénmi zo srsti domácich zvierat (hlavne mačacie a psie) alebo plesňami. Koncentrácia alergénov roztočov prachu nie je priamo spojená s množstvom prachu. Príznaky: záchvaty kýchania, svrbenie nosa a často aj opuch a tmavé sfarbenie dolného očného viečka.
Prvým krokom k liečbe je vyhýbať sa alergénom, na ktoré je pacient citlivý. U pacientov citlivých na celoročné alergény je dôležité znížiť koncentráciu čiastočiek prachu v domácnosti, a to odstránením čalúneného nábytku, kobercov a závesov.
Astma je dlhodobé zápalové ochorenie dýchacích ciest sprevádzané záchvatmi kašľa a ťažkého alebo hlasného dýchania. Jej vývoj a intenzita sú kolísavé. Svalovina v stenách dýchacích ciest sa stiahne, v dôsledku čoho dôjde k zúženiu dýchacích ciest. Cieľom liečby astmy je dosiahnuť a udržať klinickú kontrolu ochorenia.
Alergie na potraviny
Najčastejšie prejavy alergie na potraviny sú spôsobené postihnutím tráviaceho traktu (bolesť brucha, hnačky...), očí (pálenie, slzenie...), kože (žihľavka, ekzémy...) a dýchania (nádcha, kýchanie, zahlienenie...). Nechcené reakcie na potraviny môžeme rozdeliť do dvoch základných skupín na toxické a netoxické. Toxické reakcie sa môžu vyskytnúť u každej osoby po konzumácií jedla obsahujúcom baktérie a toxíny. Netoxické reakcie sa vyskytujú len u hypersenzitívnych osôb a môžu byť alergické (imunologický mechanizmus) a nealergické (neznášanlivosť jedla).
Najčastejšími alergénmi v potrave sú látky obsahujúce cukry a bielkoviny, a to kravské mlieko, vajcia, ryby, kraby a mušle, cereálie, sójové bôby, orechy a jahody.
Alergické reakcie na potraviny sú často spôsobené prísadami do jedla, konzervačnými látkami a farbivami. Alergické reakcie na plody mora, môžu vzniknúť hlavne po konzumácií rýb, krabov, mušlí, chobotníc a sépie. Alergické reakcie na ovocie a zeleninu sú najčastejšie spôsobované burskými, lieskovými a vlašskými orechmi, mandľami, jahodami a kivi.
Najdôležitejšou liečbou u pacientov alergických na potraviny je eliminačná diéta. Ak je pacient citlivý na viacero druhov potravín alebo príčina nebola diagnostikovaná sa odporúča užiť antihistamínové tabletky a tiež sa odporúča krátka kortikosteroidná terapia.
Alergia na bodnutie hmyzom
,,Hmyzí kousnutí nebo bodnutí může způsobit místní nebo celkové alergické reakce od mírnych projevů až po smrtelné anafylaktické reakce u přecitlivělých osob. V USA ročne umíra na následky hmyzího bodnutí 40-50 osob.“ [1]Na Slovensku alergické reakcie po bodnutí hmyzom vyvolávajú osy, včely, mravce a zriedka aj sršne. U väčšiny ľudí pozorujeme bolestivú miestnu reakciu, kde bolo vpichnuté žihadlo. Po bodnutí pozorujeme malý svrbivý a bolestivý pupenec, ktorý zmizne za niekoľko hodín. Nejde o alergiu, je to prirodzená reakcia na jed blanokrídleho hmyzu. Miestna alergická reakcia je väčšia, objavuje sa bolestivý červený opuch , ktorý sa šíri a pretrváva niekoľko dní. Celková reakcia je závažná, môže byť rôznej intenzity, prejaví sa počas prvých 15 minút celým súborom príznakov: žihľavka, opuchy kože a slizníc, vracanie, hnačka, nádcha, strata vedomia z poklesu tlaku. Pacienti alergický na jed by mali zachovať určité pravidlá:
· Vyhnúť sa jasným farbám oblečenia
· Nepoužívať výraznú kozmetiku, spreje či voňavky
· Neprechádzať v tráve bosý
· Počas jazdy mať zatvorené okná
Diagnostika sa robí pomocou kožných testov s jedom podozrivého hmyzu. Obyčajne sa používajú viaceré koncentrácie ktoré sa postupne zvyšujú. Pokiaľ sú testy kožných testov nepresvedčivé, robí sa laboratórne vyšetrenie, kde sa stanovujú protilátky IgE proti jedu jednotlivých hmyzov.
Alergia na lieky
V každodennom živote sa stretávame s liekmi, ktoré obsahujú látky, vyvolávajúce alergiu. Alergia na lieky patrí k menej častým druhom alergie ,ale nemôžeme ju brať na ľahkú váhu, pretože môže byť pomerne nebezpečná. Tak ako pri iných typoch musíme rozoznávať typickú alergiu a nežiaduci účinok na lieky. K druhej spomínanej možnosti patrí predávkovanie, napríklad pri nadmernom užití liekov na spanie môže dôjsť k ťažšiemu dýchaniu. U ľudí sa nežiadajúce účinky na lieky vyskytujú v 15-30%, pričom alergické reakcie tvoria z daného čísla 6-10 %. Najčastejšou liekovou alergiou je alergia penicilinová a cefalosporinová.
Príznaky alergie na lieky: väčšinou sa jedná o kožné prejavy ako kontaktný ekzém, ale aj prejavy súvisiace s dýchacou sústavou- nádcha. Najzávažnejší príznak je anafylaktický šok, ktorý je života nebezpečný. Je to vystupňovaná reakcia organizmu. Dochádza k nej zriedka, jeden prípad z dvoch miliónov obyvateľov.
Diagnóza sa dá určiť viacerými spôsobmi. Zistíme ju odmeraným časovej súvislosti začiatku nevoľnosti po užití daného lieku. Ďalšia metóda je podstúpenie kožných testov s určitými alergénmi, kde ale dochádza k problému v diagnóze alergénoch, pretože väčšina liekov ma malú molekulu.
Liečba spočíva vo vysadení lieku, ktorý spôsoboval nežiadúce účinky, táto terapia väčšinou stačí. V prípade nevyhnutného pokračovania terapiu liekom, ktorý spôsobuje alergiu, je nevyhnutné hľadať náhradu, chemicky odlišnú, aby nedošlo ku skríženej reakcii.
Kožná alergia
Dochádza k nej po kontakte kože s alergénom. Patrí k najčastejším druhom alergie.
Príznaky sú svrbivé, nepríjemné vyrážky na tele, rohovatenie kože a následné jej lúpanie.
Formy kožnej alergie:
Kontaktná kožná alergia: stretávame sa s ňou v bežnom živote, napríklad môže spôsobiť podráždenie a svrbenie hlavy po použití nesprávneho šampónu. Taktiež piercing nie je vhodný, pretože vyvoláva takýto druh alergie u niektorých ľudí. Vytvára sa na mieste kde sa koža dostáva do kontaktu s neznášanlivým materiálom.
Atopický ekzém: má viacero pomenovaní, používame pomenovania ako atopická dermatitída, detský ekzém. Je najčastejšou kožnou chorobou. Prejavuje sa nadmerným svrbením, tvorením vyrážok na koži. Väčšinou sa objaví, vytvorí u pacientov v rannom detstve. Liečba ekzému spočíva v znížení svrbenia pomocou antihistaminík.
,,V súčasnosti sa vykonáva testovanie na kožnú alergiu pomocou diagnostických sád, napríklad TRUE TEST®. Je to štandardizovaná súprava najčastejšie používaných látok, ktoré zvyknú u citlivých ľudí vyvolať alergickú reakciu pri kontakte s kožou. Výhoda tohto testu je tá, že ak sa ukáže, že máte kožnú alergiu, budete vedieť na akú látku konkrétne ste citliví.“[2]
Očná alergia
Alergická reakcia, ktorá sa prejavuje na očiach, býva pomerne častá. Zvyčajne sprevádza alergickú rinitídu, málokedy sa prejavuje iba na očiach. Oftalmológ často podceňuje prejavy, pretože nemyslí hneď na alergiu. Alergológ si tiež nemusí uvedomiť závažnosť prejavov očnej alergie. Na očiach možno nájsť celý rad príznakov tohto ochorenia:
· Svrbenie očí
· Svetloplachosť
· Červené očí
· Pálenie očí
Alergický zápal spojoviek sa podľa obdobia výskytu rozdeľuje na sezónny a celoročný. Sezónny je vyvolávaný peľovými alergénmi a najčastejšie sprevádza alergickú rinitídu.
Príznaky zápalu sa prejavujú na obidvoch očiach. Pokiaľ je zapálené len jedno oko, nejde o alergickú reakciu. Celoročný alergický zápal spojoviek je zapríčinený kontaktom s celoročne sa vyskytujúcimi alergénmi (roztoče, srsť zvierat, plesne). Zápal sa zväčšuje počas peľovej sezóny.
Terapia očnej alergie zahŕňa elimináciu alergénov, zmenu hygienických návykov, lokálnu či celkovú terapiu. Liečbou môže byť užívanie liekov– antihimistaminiká.
2 Bystroň,J.: Alergie- Průvodce alergickými nemocemi pro lékaře i pacienty. Ostrava: Mirago, 1997. s.174. ISBN 80-85922-46-0.
[2]Hruškovič, B. Kontaktná kožná alergia In Alergológia. [online]. 17/2/2009.[cit: 2011-02-09]. Dostupné na internete: http://www.imuno-alergo.sk/kontaktna-kozna-alergia ISSN 80-88775-09-4.