Téma č.6: RECIPIENT – PUBLIKUM
Téma č.6: RECIPIENT – PUBLIKUM
- Význam záujmu o poznanie a štúdium publika (recipienta)
Komerčné i nekomerčné výskumy publika (spotrebiteľské správanie, sledovanosť, dôveryhodnosť, segmentácia mediálneho trhu, preferencie...)
- Publikum = súbor jedincov (recipientov, adresátov), na ktorých sa médiá obracajú a ktorí sústavne alebo príležitostne užívajú médiá, pričom sa líšia stupňom aktivity a sklonom k vlastnému spôsobu výberu, recepcie a použitia mediálnych obsahov.
Základnou charakteristikou publika je masovosť a difúznosť
(rozptýlenosť).
- Predstavy o vývoji publika
- obdobie elitného p. (médiá dostupné vzdelaným, bohatým...)
- obdobie masového p. (celá homogénne chápaná populácia, nikto nie je vylúčený)
- obdobie špecializovaného p. (zameranie na cieľové publikum, selektivita, heterogénne skupiny)
- obdobie interaktívneho p. (publikum aktívne vstupuje do tvorby mediálnych obsahov, Toffler: producent-konzument-prozument)
- Aktivita publika
(aj keď je publikum v niektorých prístupoch chápané ako pasívna obeť mediálneho vplyvu a manipulácie)
A) typy aktivity publika z hľadiska jej intenzity
(1)interaktivita, (2)zaostrená pozornosť a koncentrovaná konzumácia, (3)monitoring, (4)kulisové sledovanie, (5)ignorácia média - médií
B) typy aktivity publika z hľadiska jej druhu
(1) selektivita – výber, voľba reflektovaná alebo mechanická resp.
odmietnutie,
(2) utilitarizmus - využitie, zaobstaranie za nejakým účelom,
(3) intencionalita – zameranosť, sústredenosť pozornosti, zámerné
získavanie informácií,
(4) ovplyvniteľnosť resp. odolnosť - tu môžeme hovoriť o zaujatí kritického odstupu (odolávanie tlaku a manipulácii, kritické hodnotenie, uchovanie vlastného názoru a nadhľadu), alebo o mechanizme tzv. vtiahnutia (stav pohltenia mediálnymi obsahmi, identifikácia s hrdinom, eskapizmus)
Ovplyvniteľnosť súvisí s faktormi
a) generačná príslušnosť (deti a reklama)
b) zaangažovanosť na obsahu (napr. sa zaujímam o ekológiu, trápi ma problém týraných detí, chcem sa zdravo stravovať...)
c) sociálna štruktúra, členstvo v soc. skupinách – jednak skupinové sledovanie médií (rodina, deti, názoroví vodcovia) ako aj akceptácia v skupine podmienená znalosťou mediálnych obsahov
- Mediálna gramotnosť publika
- súbor poznatkov a spôsobilostí potrebných na orientáciu v málo prehľadnej ponuke mediálnych produktov, ktoré významne dotvárajú prostredie, v ktorom sa súčasný človek pohybuje (mediálne saturované prostredie, mediálne zahltené – jamming).
- je tvorená
1. poznatkami, ktoré sú na jednej strane potrebné na získanie kritického odstupu od médií, na druhej strane umožňujú maximálne využitie potenciálu médií ako zdroja informácií, zábavy, naplnenia voľného času, atď.
2. spôsobilosťami, ktoré umožňujú a uľahčujú tento kritický odstup i maximálnu kontrolu vlastného využívania médií.
- poznatky o fungovaní médií (vplyv vlastníctva,, legislatíva, výrobné postupy apod.), o spoločenskej role médií (politické, kultúrne, životný štýl ovplyvňujúce aspekty) a to v súčasnosti aj v historickej perspektíve, o mediálnych produktoch (ich usporiadanie, žánrové typy, zjednodušovanie, predpojatosť, stereotypizácia...),
- spôsobilosť posúdiť dôveryhodnosť, objektívnosť, vyhodnotiť komunikačný zámer deklarovaný i skrytý, prípadne ho asociovať s inými informáciami (intertextualita)
- systematické nielen intuitívne a spontánne nadobúdanie mediálnej gramotnosti prostredníctvom tzv. mediálnej výchovy
- Typológia publika
MASA
DIFÚZNE SEGMENTY (preferencia média, preferencia konkrétneho produktu, skupiny na základe záujmov, lokality, ideológie, profesie, štandardné vs. alternatívne, verejné vs. súkromné...
JEDNOTLIVEC
- Verejná mienka
Definícia
- základ demokratickej spoločnosti
- súhrn názorov a hodnotení, ktoré členovia verejnosti vyjadrujú k určitej téme, problému, javu, objektu
- nielen názory a postoje, ale aj odraz v správaní (expresívny dav, zhromaždenia, protesty, podpora, manifestácia, Deň otvorených dverí...)
Hlavná črta
- jednotlivci ju tvoria a zároveň má spätný účinok, vplyv na správanie jednotlivcov (špirála mlčania, band wagon effect), aj keď v súčasnosti zaznamenávame pokles konformizmu v súvislosti s individualizmom
- médiá sú zamerané na jej ovplyvňovanie, samotná VM má vplyv na médiá
Výskum VM:
- realizácia: nezávislé agentúry (ÚVVM, MVK, IVO, FOCUS)
samotné organizácie (účelovosť!)
- prezentácia výskumov: zverejňované (interpretácia!)
nezverejňované
- oblasti VVM: sledovanosť a dôveryhodnosť médií, volebné preferencie, výskum trhu (spotrebit. správanie, reklama), aktuálne spoloč. Problémy (polit., ekon., referendum)
- reprezentatívna vzorka (vek, pohlavie, vzdelanie, bydlisko, národnosť), lyžica – tanier – hrniec polievky...