Prešporok

1881 - vystavali a odovzdali do prevádzky železničnú trať Prešporok-Rača a Prešporok-Vajnory.

1890 - v Prešporku zomrel lekár – pôrodník a odborný spisovateľ Ján Ambro, priekopník moderného pôrodníctva, ktorý ako člen maďarskej lekárskej spoločnosti bol poverený vypracovať návrh na zníženie detskej úmrtnosti. Bol žiakom maďarského pôrodníka Ignaza Fülöpa Semmelweisa a propagoval jeho teóriu o sepse. V roku 1872 sa stal zakladateľom, prvým riaditeľom a profesorom školy pre pôrodné asistentky, ktorá pôsobila pri Krajinskej nemocnici na Mickiewiczovej ulici, a bola to vôbec prvá zdravotnícka škola v meste, ktorá vychovávala odborných pracovníkov pre potreby zdravotníctva. V tom istom roku sa stal primárom gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia uvedenej nemocnice, a o rok neskôr mu v Skalici vyšla prvá slovenská učebnica Kniha o pôrodníctve pre baby. V roku 1885 založil v Prešporku na Zochovej ulici 7 pôrodnicu, do ktorej sa z Mickiewiczovej ulice presťahoval Ústav na výchovu pôrodných asistentiek. Ten sa neskôr stal Prvou ženskou klinikou UK. Na tejto budove má Ján Ambro pamätnú tabuľu a na Kramároch po ňom pomenovali ulicu.

1897 - slávnostne bola odhalená Fadruszova socha Márie Terézie na Námestí Ľ.Štúra. Mesto vynaložilo na toto umelecké dielo 150 000 zlatých. Sochu z kararského mramoru obkolesovala štylizovaná železná ohrada a trávnik s kvetinovou výsadbou. Na slávnostnom odhalení sochy sa zúčastnil aj cisár František Jozef I. s celou rodinou, v sprievode uhorského prímasa a členov oboch zákonodarných zborov. Zároveň so sochou vysvätili v ten istý deň aj obnovenú vež Františkánskeho kostola. Staticky poškodenú hornú časť kamennej gotickej veže zo začiatku 15. storočia preniesli do Sadu Janka Kráľa a podľa projektu Friedricha Schuleka ju nahradili neogotickou replikou.

1934 - ruský operný spevák Fjodor Šaľjapin na návšteve Bratislavy pohostinsky vystúpil v opere Ch. Gounoda Faust a Marageréta v úlohe Mefista.

1942 - snem SR v Bratislave schválil zákon o vysťahovalectve Židov zo Slovenska. Proti hlasoval Esterházy, zdržali sa Čarnogurský, Lukáč, Filkorn a Ferenčík.

1945 – v Bratislave sa konalo prvé riadne zasadanie SNR, na ktorom bol prijatý Ohlas k českému národu. SNR v ňom slávnostne deklarovala vôľu Slovákov žiť s Čechmi v spoločnej republike, ktorá sa politicky, hospodársky a vojensky bude opierať o baštu Slovanstva Sovietsky zväz. Ďalej prijala zákon č. 33 o potrestaní fašistických zločincov, okupantov a kolaborantov a o retribučnom súdnictve. Zákon bol retroaktívny a stanovoval trest smrti aj za zradu na  SNP či za propagáciu a schvaľovanie politiky okupantov.

2009 - oficiálne otvorená tréningová hala Zimného štadióna Vladimíra Dzurillu.