Prešporok

1525 - kráľ Ľudovít II. potvrdil zmluvu, ktorou Vajnory prešli do majetku mesta ako jeho poddanská obec. Prešporok získal Vajnory kúpnou zmluvou od rakúskeho kláštora v Heiligenkreuzi.

1562 - Ferdinand I. nariadil mestu, aby dvakrát týždenne podávali rakúskemu kancelárovi správu o priebehu moru v Prešporku.

1776 - mestská rada navrhla zriadiť park na pravom brehu Dunaja – Au park. Dnes je to Sad Janka Kráľa, najstarší verejný park v strednej Európe.

1787 - Anton Bernolák, študent teológie na prešporskom generálnom seminári na Prešporskom hrade, dokončil spis Dissertatio philologico-critica de literis Slavorum (Filologicko-kritická rozprava o slovenských písmenách), ktorý sa stal základom bernolákovskej slovenčiny. Bol to prvý spisovný jazyk Slovákov, kodifikovaný na základe kultúrnej západoslovenčiny. Práca vznikla s pomocou spoločnosti na pozdvihnutie slovenského jazyka, ktorá pôsobila v kňazskom seminári, a podporovali ju aj profesori Ondrej Sabo a Michal Kratochvíl, ako i slovenské katolícke duchovenstvo. Toto kolektívne dielo sa stalo základom bernolákovčiny a bernolákovského hnutia. V nasledujúcich štyroch rokoch kodifikáciu bernolákovskej slovenčiny dovŕšila Grammatica Slavica (Slovenská gramatika) a Etymológia vocum slavicarum (Etymológia slovenských slov). Vrcholným dielom Antona Bernoláka bol päťjazyčný slovník (Slowár slowenskí Česko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí), obsahujúci vyše 30-tisíc slovenských slov a ich ekvivalentov v ďalších štyroch jazykoch. Vyšiel však až po Bernolákovej smrti zásluhou ostrihomského kanonika Juraja Palkoviča. Bernolákovčinu prijali len katolíci. Evanjelici zostávali ešte šesť desaťročí verní biblickej češtine.

1920 - v SND sa uskutočnilo prvé slovenské predstavenie. Činohra v réžii Viléma Táborského uviedla dve jednoaktovky J.G. Tajovského Hriech a V službe. Ako jediná slovenská herečka v nich pohostinne účinkovala poslucháčka pražského konzervatória Elena Krčméryová. 

1923 - v Bratislave sa narodil husľový virtuóz a hudobný skladateľ Aladár Móži, umelecký vedúci Bratislavského komorného orchestra, s ktorým dosiahol viacero hudobných úspechov doma i v zahraničí.

1969 - v švajčiarskom Bazileji získal futbalový klub Slovan Bratislava Pohár víťazov pohárov. Mužstvo vedené trénerom Michalom Vičanom po vyradení futbalistov AC Turín a škótskeho mužstva Dunfermline sa na Štadióne sv. Jakuba v Bazileji so súperom oveľa skúsenejším, so španielskym mužstvom FC Barcelona. Po góloch Ľudovíta Cvetlera, Vladimíra Hrivnáka a Jána Čapkoviča vyhral v pomere 3:2 a získal druhú najcennejšiu európsku trofej. Bol to jediný raz, čo československý futbalový tím získal európsku trofej.