Chrabromilská 8- 8.kap.- Hádka a zmierenie
Keď sa ráno zobudili, dosť veľmi ich všetkých boleli hlavy. Stretli sa na raňajkách a James si znova nemohol odpustiť svoje poznámky.
“Som zvedavý, či ju vôbec bude niekto ľúbiť. Som asi jediný kto o ňu javí záujem. A ona si to neuvedomuje…..čudujem sa, že má vôbec kamarátky, keď je taká odmeraná.” šepkal Siriusovi. A on len pritakával. Na to sa Lilly podráždene zdvihla zo stoličky, pretože to začula a rozbehla sa smerom von z hradu. James ani nevedel ako sa zdvihol a tiež za ňou bežal, lebo mu došlo že to prehnal. Za Jamesom sa rozbehol Sirius a za ním Katie. Bežali za sebou ako husičky. Katie zastavila Siriusa tým, že ho chytila za rukáv a povedala mu:
“ Nechaj ich, nech si to vyriešia sami.”
Ale neprestávali kráčať za tými dvoma. Pre istotu, nemohli čakať čo sa z toho vykľuje, keď je Lilly taká rozcítená. Dosť dlho tí dvaja behali pred nimi a stále bolo od nich počuť len:
“Vieš čo? Si odporný debil. “
A s Jamesových úst zasa: “ A ty si čo myslíš, že mne to už tiež nelezie na nervy, že ma stále odmietaš? Ja nemám srdce zo železa, že znesie všetko.”
Už boli od nich dosť ďaleko, keď zrazu bolo počuť výkrik. Katie sa tam rozbehla, no nevidela Lilly ani Jamesa, len stenu, za ktorou mala byť knižnica. Lilly a James sa ocitli v nejakom starom dome, kde bola úplná tma. A všade samé pavučiny. Na toto už Lilly začala doslova plakať a vrieskať na Jamesa, že je to všetko kvôli nemu. Že keby nešiel za ňou nedostali by sa tam. James na to nemal slová a tak sa len prizeral, ako sa Lilly rozčuľuje. Po chvíli sa ukľudnila a začala sa triasť od zimy. Po líci jej stekala slza.
/Nikdy sa z tadeto nedostaneme./ Preblesklo jej mysľou.
“Je ti zima?” ustarostene sa opýtal James.
“Nie, nie je! A tebe?” podráždene mu odpovedala.
“No mne nie, ale zdá sa mi, že sa trasieš.”
“Áno, pravdepodobne preto, lebo mám chuť ti vraziť. James si ukázal na líce a povedal : “ Sem si prosím.” s miernym úškrnom.
Lilly ho s veľkou chuťou tresla po líci. James to nečakal, ale napriek tomu pohotovo reagoval a vtisol jej na ústa bozk.
“Vieš čo? Si odporný, ako si sa mohol opovážiť po tom, čo si o mne hovoril Siriusovi pobozkať ma?”
“Ako vidíš opovážil som sa.” žmurkol na ňu.
“Nenávidím ťa Potter, radšej vymysli ako sa z tadeto dostaneme.”
“stále sa mi zdá, že je ti zima.”
“Tak sa ti zdá zle. Daj si pohov. Je mi úplne horúco.”
“Aha a z toho sa trasieš.”
“Áno presne z toho.”
“Už si mi jednu tresla, takže sa jedine môžeš triasť z toho, že je ti zima.”
“Trasiem sa z toho, z toho, no z toho, že mám triašku.”
“Aha a kedy si ju dostala? Na raňajkách si bola úplne v pohode.”
“Teraz.”
“No tak ja ťa z nej vyliečim.”
“ďakujem, ale nepotrebujem tvoju pomoc.”
No James sa nedal odradiť a hodil okolo nej svoj habit.
“James nechcem tvoj habit. Rozumieš mi?” vracala mu ho.
“Ale chceš, mne je teplo.” Hodil jej ho naspäť na plecia.
“Ja…..nechcem…..nie je mi zima….” James ju umlčal ďalším bozkom.
“Už ti je teplejšie?”
“Áno…ďakujem.” nervózne odpovedala. “A nabudúce si odpusť ten bozk, lebo keby sme neboli tu a mala by som náladu na to, ublížiť ti na zdraví, tak by som ťa najskôr zavraždila.”
“A inak bozkávaš sa hrozne.” zaklamala, trošku sa pousmiala a sledovala ako sa zatvári.
“Hej? Mne sa zdá, že som prvý chalan, s ktorým si sa tak vášnivo bozkávala, ak neberieme do úvahy tvojho ocka. Takže ma nemáš s kým porovnávať.”
“A čo keby bol ten, čo ťa s ním porovnávam Snape?” znova ho sledovala. James sa zhrozil.
“To…nemyslíš vážne. Určite by sa bozkával horšie a jeho mastné vlasy by k tomu tiež veľmi nepridali.”
“A čo keby som s ním tajne chodila?”
“Tak by som skočil z astronomickej veži.” Jamesovi trošku klesol úsmev, pretože si uvedomil, že to čo hovorí môže byť pravda, aj keď jemu sa vôbec nepáčila.
“No hurá, aspoň by bol pokoj.” Na Lillynej tvári sa zjavil úškrn.
“No….prepáč.” Na toto už Lilly totálne otvorila ústa.
“Ty sa mi ospravedlňuješ?”
“Áno, nemôžem?”
“No môžeš, a máš začo.”
“Ja viem. Mrzí ma to.” Lilly skoro trafil šlak. Prvý krát sa jej James neprotivil a uvedomila si, že toto nie je on. On predsa nevie byť citlivý, normálny chalan. Ale teraz tomu proste musela veriť.
“Čo ma tak sleduješ?” nervózne sa spýtal James.
“Čo sa ti stalo? Vypil si nejaký elixír, ktorý robí z obludy romantika?”
“Nie, prečo” nepochopene povedal James.
“Tak čo sa ti potom robí? Ospravedlňuješ sa mne? Hádam si zabudol, kto som?”
“Nie, aspoň vidíš, že viem byť aj normálny.”
“Aha. Tak v tomto prípade ti zrejme odpúšťam, ale neber to akože ťa zbožňujem, ako je to u teba normálne. A teraz sa spoločne pokúsme prísť na niečo, ako sa z tadeto dostaneme.”
“Počkať, počkať, ty rozmýšľaš na tým, že budeme rozmýšľať spolu? Čiže, chceš robiť niečo so mnou?”
“Ach…necháme tvoju otázku tak, lebo som to nepochopila a začneme rozmýšľať nad tým, ako sa od tadiaľto dostaneme.” James len prikývol na súhlas, pretože nechcel provokovať. Nachádzali sa v malej miestnosti, kde nebola žiadna posteľ a boli tam len nejaké spráchnivené šperkovnicky. Lilly podišla ku dverám a chcela ich otvoriť. No nedalo sa, boli zrejme začarované, alebo zamknuté. Lilly sa snažila ich otvoriť. Dookola opakovala kúzlo: “Alohomora” až kým to Jamesovi nezačalo liezť na nervy.
Ten prišiel k nej a chytil ju za plecia, nežne ju odsunul na bok a múdro vyhlásil:
“Možno máš niečo s prútikom. Ukáž skúsim to ja.” James sa hrdo postavil pred dvere, odkašľal si, akoby bol veľmi zaujímavý a pre ňu dôležitý a skúsil to aj on. Po treťom pokuse sa Lilly začala smiať na plné hrdlo. James zostal zahanbene stáť.
“Čo keby sme našli kľúč? Zrejme je to starý muklovský dom.”
“Tak fajn, je tu veľa drobných krabičiek, môžeme začať.” s potešením povedal James a začal sa bŕľať v starých šperkovnickách. Po dlhom hľadaní Lilly tak zvýskla, že Jamesa až skoro trafil šlak.
“Mám kľúče!” povedala a držala v ruke veľký zväzok kľúčov. Bežala s ním ku dverám a skúšala kľúč za kľúčom. Keď prišiel rad na posledný, James pribehol k nej a s nádejou v očiach sa pozeral, ako ho tam vopchá. No nevyšlo to, ani jeden nebol ten správny.
“Fajn, budeme tu, až kým nezomrieme.” bez nádeje povedala Lilly. “No neber to tak tragicky. Aspoň tu nie si sama. Máš sa s kým rozprávať.”
“Hej, a nevieš o čom by som sa asi tak mohla rozprávať s tebou?”
“No veď to je jedno, aj o tom o čom sa rozprávaš so svojimi kamoškami.”
“No to určite, aby si vedel o čom sa rozprávame a potom by si to mohol rozprávať svojim super kamošom. Ešteže si nerobím denník, lebo by si ho určite našiel a potom by si sa tváril, že všetko čo by si o mne vedel, si sám vycítil.”
“Ale no tak, veď nechcem, aby si hovorila o tom o čom nechceš, ale aj my chalani sa zvykneme večer rozprávať. Nie len vy.”
“Hej a o čom tak asi? O nás?”
“No aj, ale aj o veciach čo sa nám prihodili, o tom ako sa cítime, a o našich problémikoch.”
“Problémy? Aké už len vy môžete mať problémy?”
“No napríklad, problémy s babami.”
“Aha jasné načo som sa pýtala?”
“Alebo aj chlpaté problémy.”
“Chlpaté pr…”
“Prepáč to mi len tak ušlo.”
“Aha, no fajn. Tak možno máte problémy, ale nie také ako my.”
“No dobre hádam sa nejdeme hádať kvôli problémom!”
“Fajn. Môžem sa ťa na niečo spýtať?” nervózne sa opýtal.
“Ak sa chceš spýtať, či s tebou nepôjdem na rande, alebo či ťa nemilujem, moja odpoveď je stále záporná.”
“Nie na to nie.”
“No tak sa teda pýtaj.”
“Naozaj…naozaj sa tak hrozne bozkávam?” s obavami, aby znova nevybuchla sa opýtal.
Lilly sa začala hlasno rehotať. Keď prešiel prvý nával smiechu, ešte so smiechom mu povedala:
“Nie James, bolo to celkom uchádzajúce.”
“Uf, uľavilo sa mi.”
“Ale nemysli si, že sa mi to páčilo!”
“Jasné.” Lilly sa na neho pekne usmievala a on mal pocit, že to znova nevydrží a vtisne jej ešte jeden bozk. Našťastie to nejako prekonal, keby nie znova sa stane to, že ho začne nenávidieť.
“Ešte niečo máš na duši, keď sa tak neprítomne usmievaš?”
“No áno….ja som chcel, že….či naozaj chodíš so Snapom.”
“Ty si si naozaj myslel, že by som chodila s takým škaredým chlapcom?” znova sa tak zvonivo rozosmiala.
“Čo ťa tak tie moje otázky rozosmievajú?”
“Ani neviem, mám dobrú náladu.”
“A ja nie som škaredý?”
“Chceš naozaj poznať pravdu?”
“hmm…myslím, že …áno.”
“Z mojich úst si to asi ešte nepočul, od iných dievčat určite, nie James nie si škaredý, si celkom pekný.” posledné slová povedala trošku hanblivo a začervenala sa.
“Och …tak toto som nečakal….vďaka.”
“A čo Sirius? Aj on je pekný?”
“Prečo ťa zaujíma či je podľa mňa pekný Sirius?”
“No len či….či sa ti nepáči.”
“Sirius? No aj ten ujde, ale tie jeho dlhé vlasy mi trošku prekážajú, nie že by som nemala rada svoje vlasy. Ale nepáči sa mi.”
“Och odľahlo mi”
“Počuj dávaš mi nejako veľa otázok, teraz som na rade ja§”
“Jasné , prepáč, spusti lavínu otázok na telo.”
“Neospravedlňuj sa mi furt, ide mi to na nervy. Nie som na to zvyknutá.”
“Prepáč, ups prepáč.”
“Už zase.”
“Dobre budem si na to dávať pozor, už sa pýtaj.”
“čo ťa priťahuje na tých dievčatách? Niektoré sú úplne škaredé.”
“Vieš čo nič. To skôr ja priťahujem ich. I keď nechtiac.”
“Tak prečo s nimi teda chodíš na rande a bozkávaš sa s nimi?”
“No chceš čistú pravdu?”
“Áno, ja som ti hovorila pravdu, teraz si na rade, aby si hovoril pravdu ty.”
“No a nevybuchneš v hnev?”
“hmm…myslím, že nie.”
“To kvôli tebe.”
“Čo, to čo je za blbá výhovorka?”
“No to nie je výhovorka, snažím sa, aby si žiarlila.”
“Vieš, keby si sa nesnažil, aby som žiarlila, nie som na teba taká odmeraná. Dúfam, že od dneska s tým prestaneš.”
“Jasné, kapitán!”
“Prestaň, nestihol si si všimnúť, že nie som mužského pohlavia?”
“No asi mi nebol predložený dôkaz.”
“Blbec.” povedala a usmiala sa.
“No veď vieš, že srandujem.
“Aspoň na tých kozách by si si to mohol všimnúť, že väčšinou nemajú medzi nohami to čo ty.” Jamesovi sa zazdalo, že Lilly začala byť trošku vulgárnejšia, ako ju poznal.
“No, ale to som ti ešte nepovedal, že som zatiaľ so žiadnou nič také intímne nezažil.”
“To vážne si so žiadnou ešte nespal?”
“No ja viem , že je to ťažké uveriť, ale čakám na niekoho, kto bude za to stáť.”
“A prečo potom všetky hovoria, ako skvele si to s tebou užili?”
“to bude asi tým, že chcú byť zaujímavé.”
“A čo Sirius? O tom to tiež neplatí?”
“No o ňom je to už ťažšie povedať, on spal len s tými o ktoré mal naozaj záujem.”
“Aha takže vy ste vlastne taký anjelikovia, všakže?”
“No a toto sa ti presne snažím už pár rokov vtlačiť do tvojej múdrej hlavy, ale ty ma nikdy nechceš vypočuť”
“No vidíš, tak sa ti to konečne podarilo.”
“A čo tie klebety o tom, že ste fotili akty do nejakého dámskeho časopisu?”
“No to je nezmysel.”
“No vidíš, upresnila som si veľa vecí. Ako to pekne ide, keď sme zavretý v maličkej miestnosti, v spráchnivenom, starom, muklovskom dome. Ani sa nehádame.”
“A to mi na to tom príde ako veľmi čudné, že sa nehádame. Asi si to predpíšeme ako antibiotikum.”
Po dlhom rozhovore sa Lilly zívlo a pozrela sa na hodinky. Bolo už asi okolo jedenásť hodín. A prestala veriť, že sa z tadeto dostanú. A tak si po chvíľke ľahla na zem a snažila sa zaspať, keď je niečo zo zadu začalo dvíhať.
“James, čo to robíš?”
“Nenechaj sa rušiť, ale snažím sa, dať ti pod telo môj mäkučký chrabromilský habit.”
“Aha, nenamáhaj sa. Veď ti bude zima.”
“O to sa nestaraj dobre?”
“No ako myslíš.” James jej dal habit presne ako to plánoval a išiel si ľahnúť aspoň o meter ďalej od nej, aby nezačala so svojím príhovorom, že pri ňom nemieni spať. Okolo jednej ráno sa Lilly zobudila zo sna a pozrela smerom ku Jamesovi, ktorý sa triasol od zimy, nevedela ako ale prišlo jej ho ľúto a rozhodla sa, ľahnúť si vedľa neho a zakryť ho. Potom už spala pokojne, až do rána.
***************************************************************** Katie so Siriusom stáli pred stenou a nevedeli čo majú robiť. Chvíľu ju Sirius podpichoval, že nevie ako sa doťať cez stenu. No a napokon sa Katie oprela o stenu s vetou : “ No tak to skús ty.”
V tom sa stena za Katie prehupla a obaja sa ocitli v nejakej starej miestnosti.
“No vidíš, aká si šikovná.” arogantne povedal.
“Ďakujem” povedala pomedzi zuby.
Bola to o dosť väčšia izba, ako tá do ktorej sa dostali James s Lilly. Bola tam manželská posteľ a zopár starých, zaprášených a červotočmi rozhryzených skríň.
“Tak keď už sme tu mohli by sme sa trošku zblížiť, nemyslíš?” opatrne sa opýtal Sirius.
“No to určite!”
“Prečo nie? Teraz sa nemusíš hanbiť pred svojimi kamarátkami. Viem, že po mne tajne pokukuješ.” povedal a žmurkol na ňu.
“No dovoľ? S takým ako si ty by som nechcela zažiť nič. Nič znamená nič, takže ani sa s tebou rozprávať. Chápeš?”
“Možno keby si vedela kto som, mala by si ma rada.”
“Áno, viem kto si. Sirius Black, naj sexi idol všetkých dievčat na Rokforte. Myslím, že to stačí. Počkať zabudla som, že si aj namyslený somár.”
“Aha”
“Nie prepáč, také uznanie si nezaslúžiš.” škodoradostne dodala.
“Ale sme si súdení, je tu len jedna posteľ a k tomu manželská. Akurát pre nás dvoch.”
“To budem radšej spať na zemi.”
“Ako chceš, aspoň budem mať viac miesta. Ale ak ti bude večer zima, môžeš sa prísť ku mne zohriať.”
“Radšej nech mi odmrznú všetky časti tela, ako si ľahnúť k tebe do jednej posteli a nechávať sa zohriať tým tvojim škaredým telom.”
/Ale zasa nie je až taký škaredý….ale čo to trepem…..je odporný….nie je pekný a tie jeho vypracované svaly…..dosť s myšlienkovými chodmi….stop, chcem mať iba kladné myšlienky…..to som čítala v jednej psychologickej knižke…./
“Čo sa na mňa tak priblblo usmievaš?” podpichol ju Sirius.
“Ale nič vravela som si, ako môžeš byť taký hlúpy a myslieť si, že by som ťa niekedy chcela.”
“No ako vidíš, môžem.”
“Hej”
/Ale veď nemôžem byť až taký škaredý, keď sa na mňa lepí toľko dievčat…..alebo môžem? Možno, že nie som jej typ……ale netáraj ty si predsa typ každej …..ale keď ja ju mám tak rád…./
“A čo keby sme nechali toto doťahovanie a začali sa k sebe správať normálne?”
“No ako chceš….Ale nemyslím si, že to zvládneš.” naoko ľahostajne mu povedala.
Dlho do noci sa rozprávali a vyzerali pri tom, ako najlepší priatelia a akoby sa nikdy predtým nehádali.
“Vieš čo je najväčšia slepota?”
“Hmm?”
“No keď zapaľuješ sviečku, aby si videla, či svieti tá druhá.”
“Hahaha…., to ťa kto naučil?”
“No minule ho hovoril James. Vraj ho počul, od svojho bratranca.”
“Mukla?”
“Asi hej…neviem.”
“Tak teraz ja dobre?”
“No spusti.”
“Sedia dvaja opitý chlapi na koľajniciach a prejde im po nohách vlak. Jeden z nich hovoril:” No vidíš ja som ti vravel, že sova inak húka.”
“A toto ťa kto naučil?”
“No Lilly, vravela, že keď majú nejakú rodinnú oslavu rozprávajú si vtipy, alebo predvádzajú čo sa im prihodilo. “
“Hehe.”
Ešte dlho si rozprávali vtipy a všelijaké príhody a potom sa rozhodli, že si pôjdu ľahnúť.
“”Ráno musíme nájsť nejaký východ, čo povieš?”
“Áno, naozaj tu nemienim trčať večnosť. Tak ideš teda spať na zemi? Vieš ja nehryziem.”
“No tak keď naozaj nehryzieš myslím, že by som to mohla vydržať.”
“Ale kde sú Lilly s Jamesom? Museli sa tiež dostať niekde sem.”
“No mám dojem, že nebudeme hľadať len východ, ale aj tých dvoch.” povedala Katie, zívla a prikryla sa zaprášenou perinou.
Po chvíli si ku nej ľahol aj Sirius a pokojne zaspali.
*********************************************************************
Lilly s Jamesom sa asi o takej siedmej ráno prebudili. Pričom James vstal skôr a nechápal čo sa robí.
“Lilly? Čo sa robí? Ako to, že si pri mne? Obťažoval som ťa v noci, alebo čo?”
“Čo vystrájaš James?”
“Ja nevystrájam, prečo ležíš pri mne?”
“No , lebo si sa v noci triasol od zimy a mne ťa prišlo ľúto. Neodolala som a zakryla som ťa. Bol tu však len tvoj habit, takže ak som nechcela, aby bola zima mne musela som sa ním zakryť aj ja. Už chápeš?”
“No myslím, že áno. Už je ráno, mohli by sme začať hľadať ten kľúč.”
“No tak do toho.”
Lilly sa chcela postaviť, no mala zamotanú nohu v habite a spadla rovno na zem. James k nej bleskovo priskočil a dvíhal ju so slovami, či sa jej nič nestalo.
“ Nie James ďakujem, nemám nič zlomené. Ale niečo je tu pod tým kobercom, neviem či sa mi to zdalo, alebo nie, ale pozri sa tam.”
James nadvihol starý koberec a uvidel pod ním malý strieborný kľúčik.
“To je ono, to je asi ten kľúč.”
“Prečo ten kľúč dali pod koberec? Ale to je jedno, otvor dvere, nech sme už von.”
Lilly pred dverami zastala a začala nadávať.
“Do riti, do riti!”
“Čo sa stalo?”
“Ale nič, len to, že nestihnem elixíry, ak sa odtiaľto do piatich minút nedostaneme.”
“Tak to bude asi problém. Nejdú nám prútiky a neviem ani kde sme. Bude to trvať oveľa viac, ako päť minút.”
“Tak fajn, otvor tie dvere.”
“Jasné, už to bude.”
James otvoril dvere a obaja vyšli z malej izby. Pred nimi bola dlhá chodba s a na každej strane bolo veľa dverí. Takže, ak chceli nájsť východ museli prejsť asi každými.
*********************************************************************
Sirius sa prebudil a pozrel na spiacu Katie. Mal takú veľkú túžbu pobozkať ju, že neodolal a nahol sa nad ňu a priložil svoje pery na tie jej. Na to sa Katie prebudila a bozky mu opätovala.
/Čo to robím?…Ale veď ja ho vlastne asi ľúbim….nie musím sa od neho odtrhnúť…je to predsa Black, za chvíľu ma odkopne ako každú./
V tom sa dvere prudko otvorili a v nich stál James s Lilly a obaja nahodili rovnaký pohľad, ktorý hovoril za všetko : “Ako je toto možné?”
Videli tých dvoch ako sa vášnivo bozkávajú a vôbec sa nedajú rušiť.
/Ako je to možné? Ako ju zbalil? Veď mne sa Lilly nepodarilo zbaliť doteraz, oni sú v jednej miestnosti, asi tak cca hodinu a bozkávajú sa. Veď ona ho nenávidela rovnako ako mňa Lilly. A ako sa sem vôbec dostali?/ prebehlo mysľou Jamesovi. Lilly mala podobné myšlienky.
/Toto nie je možné, ako mi to mohla urobiť? Veď sme sa dohodli, že týmto dvom v živote neskočíme na tie ich sladké rečičky. Ach veď ho nenávidela./
Tí dvaja tam ešte takých päť minút stáli doslova s otvorenými ústami a potom si ich konečne všimol ten vášnivý párik.
“Kedy ste sem prišli?” trošku bojazlivo sa opýtal Sirius.
“No myslím, že asi tak pred ôsmimi, až desiatimi minútami, ale nenechajte sa rušiť!” nervózne povedala Lilly.
“Ako sa ti to podarilo?” pobavene sa ho opýtal James. Sirius len mykol plecami.
“No teba to tuším potešilo. Tak toto je bohovské, ty sa ho ešte pýtaš, ako sa mu to podarilo? Mal by si byť nahnevaný!”
“A prečo? Veď sú spolu taký zlatý, a vieš ako dlho po nej túžil?
“Zlatý, zlatý? Je v posteli s najhorším chalanom na škole, ak nepočítame teba.”
“No dovoľ? Veď vieš, aký som.”
“Počkajte vy dvaja nehádajte sa, nie je to medzi nami? Prečo sa vy dvaja hádate aj pre cudzí problém?” nahnevane sa spýtala Katie.
“Hm…no vidíš Lilly. Dajme už tomu voľný priebeh a radšej rozmýšľajme , ako sa z tadeto dostaneme.” jemne sa spýtal James
“Dobre súhlasím. Ale s tebou Katie si to na izbe ešte vybavím.”
Katie nahodila pohľad: “Ups” a bola radšej ticho.
“Takže, ako sme sa sem dostali, tak z tadeto musíme aj výjsť.”
“Z toho vyplíva, že musíme v svojej izbe nájsť tú stenu, ktorou sme sa sem dostali nie?”
“Asi áno, poďme do svojej izby a vy hľadajte.” zavelila Lilly.
“Fajn, stretneme sa v Rokforte.”
Lilly s Jamesom kráčali naspäť po dlhej chodbe až nenašli dvere do izby z ktorej pred chvíľou vyšli. Keď už boli dnu, obaja sa opierali o jednu zo stien a keď sa ani jedna nepohla prešli k tým druhým. Keď konečne našli tú stenu ktorou prišli prehupli sa a stáli pri stene, ktorou sa dostali do starého domu, teraz tam už stáli aj Sirius a Katie a zase sa objímali a bozkávali. Ani si neuvedomili, že sú v Rokfortskej knižnici. Lilly sa hneď rozbehla k jednej polici s knihami a vybrala z nej jednu v ktorej bolo niečo o elixíroch a potom keď ju už mala rozbehla sa po chodbe do žalárov na hodinu elixírov.