1. klamstvo
Prvé klamstvo - "Nútiť nezamestnaných pracovať pre obec, mesto 8 hodín týždenne je novootroctvo a je to protiústavné" Jedným z prvých, ktorý s touto demagógiou začal bol žiaľ aj prvý občan Slovenskej republiky. Pri opätovnom prerokúvaní Zákona o pomoci v hmotnej núdzi 26. novembra 2013:
Viliam Novotný (SDKÚ-DS) ako prvý písomne prihlásený rečník nepovedal k veci prakticky nič (http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=113145&ViewType=content&).
Pavol Zajac Pavol (KDH) ako druhý a posledný písomne prihlásený rečník: "... s prvou pripomienkou pána prezidenta, ktorá sa dotýka protiústavnosti, z môjho pohľadu, hoci nie som právnik, nesúhlasím." Nijak to však nezdôvodnil, ani nerozviedol, iba tým, že opiera svoj názor o "ľudí v regiónoch" (Lenže medzitým spustili médiá a nepochopiteľná koalícia odporcov vlády aj prezidenta svoju kampaň, že vraj prezidentom namietaná protiústavnosť je správna - a k 1. decembru 2013 hrozí, že "ľudia v regiónoch" majú už za necelý týždeň opačný názor!). Pavol Zajac "argumentoval": "Nie som právnik, ale snažím sa počúvať ľudí okolo seba, používať zdravý rozum a títo ľudia v týchto regiónoch, keď vidia túto situáciu, hovoria, že to je správne. Ten, kto poberá sociálne dávky, tých osem hodín týždenne by mal odrobiť na malých obecných službách." (http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=113147&ViewType=content&)
Následne sa prihlásili do diskusie ešte jeden poslanec a jedna poslankyňa ústne.
Ľudovít Kaník: V pomerne zaujímavom historickom exkurze nezabudol zdôrazňovať, že vraj on patril k prvým, ktorý tému presadzoval - a vtedy začali práve poslanci SMER-u-SD hovoriť o nútených prácach. Uzavrel však: "Ale napriek tomu poviem, že budem hlasovať za prelomenie veta prezidenta,..." (http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=113152&ViewType=content&). Vo faktickej poznámke sa Ľudovítovi Kaníkovi poďakovali: Peter Pollák, Simon Zsolt (Most - Híd) a Viliam Novotný (SDKÚ-DS). Aj Ľudovít Kaník sa všetkým trom ďakujúcim v svojej reakcii poďakoval.
Lucia Nicholsonová: Najprv tárala, že vraj každý starosta, ktorý by si dovolil pozvať Róma, ktorý pracuje niekde vo Veľkej Británii a doma mu chodia dávky v hmotnej núdzi, na aktivačnú činnosť v obci, "to by bol samovrah, to by bol absolútny samovrah". (!). Potom tárala: "Otvorte ústavu, zrušte čl. 39 a váš návrh zákona bude čistý." Lebo vraj: "Tento návrh zákona je protiústavný. To, že je protiústavný vedia na legislatíve v Národnej rade, to že je protiústavný vedia na ministerstve práce, to že je protiústavný vedia všetci. Ja som to konzultovala s mnohými ústavnými právnikmi, ten návrh zákona je v príkrom rozpore s čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, ktorú si mi máme ctiť a podľa ktorej máme hlasovať. Viete to všetci, všetci ako tu sedíte, vie to aj pán poslanec Kaník, vie to aj pán poslanec Novotný a všetci si pred tým zatvárate oči,..." A vraj o tom vie aj Peter Pollák, ale len "na chodbe v Národnej rade" (http://mmserv2.nrsr.sk/NRSRInternet/indexpopup.aspx?module=Internet&page=SpeakerSection&SpeakerSectionID=113165&ViewType=content&). Viliam vo faktickej poznámke: "Chcem sa poďakovať pani poslankyni Nicholsonovej za vynikajúce vystúpenie... To, či je vládny zákon protiústavný alebo nie, povie Ústavný súd. Ja už som veľmi opatrný v hodnotení, ani by som si to netrúfol... A moja posledná poznámka je, že nehnevajte sa na mňa pani poslankyňa, keď do určitej miery koketujem s podporou tohto vládneho návrhu zákona. Držím sa možno hesla, že lepšie niečo ako vôbec nič."
Ján Podmanický (SMER-SD, starosta absolvent bohosloveckej fakulty) - Uvádzam z jeho reakcie na Pavla Zajaca: "No, vy ste spomínali váš pozmeňujúci návrh, ktorý ste predložili v druhom čítaní. Pokiaľ sa dobre pamätám, pán poslanec, vy ste navrhovali rozšíriť aj okruh subjektov, ktoré by mohli poskytovať prácu. Áno? Ak sa dobre pamätám. Tak ste to prezentovali, lebo hovorili ste o lesoch a tak ďalej. Ja s vami vecne súhlasím a ja to aj zopakujem. Sám som bol zástanca toho, že oveľa ľahšie by sa ten zákon aplikoval, keby viac subjektov mohlo ponúkať tú prácu a povedzme nielen samosprávne, teda nielen vyššia samospráva regionálna, ale povedzme aj štátne podniky, dokonca, dokonca ja by som sa nebál rozprávať o tom, že aj súkromní podnikatelia nech ponúkajú prácu. Ja by som sa nebál toho vôbec. Ale to sú samozrejme už otázky veľmi ďalekosiahle, len, pán poslanec, naozaj je tam ten problém, že v Ústave Slovenskej republiky máte zadefinované, že ak nemá ísť o nútené práce, môžu to byť len menšie obecné služby.
Čiže ak by sme chceli umožniť aj iným subjektom, povedzme štátnym podnikom alebo vyšším územným celkom, aby mohli byť zapojené do ponúkania práce pre týchto ľudí, museli by sme otvoriť ústavu. Ak by sa otvorila ústava, že by sme okrem menších obecných služieb, alebo že by sme menšie obecné služby zadefinovali iným spôsobom, tak v tom prípade áno, dalo by sa to aj takto riešiť, ako vy navrhujete, ale vy ste hovorili vo svojom vystúpení aj to, že prečo nemôže dať starosta robiť ľudí napríklad na čistenie potokov, alebo niečo také ste povedali, čistenie odvodňovacích kanálov na vzhľad krajiny a na podobné aktivity. No, tam zrejme ste, sme sa, možnože vy ste neporozumeli tej argumentácii, ktorá bola v druhom čítaní. Toto všetko je možné."
Zo stanoviska prezidenta republiky:
Problematické je, podľa môjho názoru, zníženie dávky v hmotnej núdzi, ktorá je určená na zabezpečenie základných životných podmienok z hľadiska súladu s čl. 39 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ...
Podľa čl. 39 ods. 2 ústavy každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok.
Podľa čl. 18 ods. 1 ústavy nikoho nemožno poslať na nútené práce alebo nútené služby.
Z čl. 18 ods. 2 písm. c), d) a e) ústavy vyplýva, že nútenou prácou alebo nútenou službou nie je služba vyžadovaná na základe zákona v prípade živelných pohrôm, nehôd alebo iného nebezpečenstva, ktoré ohrozuje životy, zdravie alebo značné majetkové hodnoty, ďalej konanie uložené zákonom na ochranu života, zdravia alebo práv iných, ako aj menšie obecné služby na základe zákona."
Citujme si presne, čo hovorí ústava a zákon o pomoci v hmotnej núdzi:
Ústava SR
Čl.18
(1) Nikoho nemožno poslať na nútené práce alebo nútené služby.
(2) Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na
e) menšie obecné služby na základe zákona.
Čl.35
(3) Občania majú právo na prácu. Štát v primeranom rozsahu hmotne zabezpečuje občanov, KTORÍ NIE Z VLASTNEJ VINY NEMÔŽU TOTO PRÁVO VYKONÁVAŤ. Podmienky ustanoví zákon.
Čl. 39 Ústavy
(2) Každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok.
(3) Podrobnosti o právach podľa odsekov 1 a 2 ustanoví zákon.
Zákon o pomoci v hmotnej núdzi
§ 2
Hmotná núdza
(1) Hmotná núdza je stav, keď ... členovia domácnosti si nevedia alebo NEMÔŽU prácou, ... zvýšiť príjem.
(2) Základné životné podmienky na účely tohto zákona sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie.
***
Je definovanie hmotnej núdze v zákone, mimochodom: Nič nové v jeho novej podobe, v súlade s ústavou?
Zaiste. Aj ústava, čl. 35, odsek 3 hovorí o tom, že "štát v primeranom rozsahu hmotne zabezpečuje" len tých, ktorí NEMÔŽU pracovať. Teda nie tých, ktorí pracovať NECHCÚ!
Teraz si prečítajme odôvodnenia vrátenia zákona parlamentu prezidentom ešte raz:
Prezident: " Problematické je, podľa môjho názoru, zníženie dávky v hmotnej núdzi, ktorá je určená na zabezpečenie základných životných podmienok z hľadiska súladu s čl. 39 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ...
Podľa čl. 39 ods. 2 ústavy každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok."
Prezident, žiaľ zabudol ma definíciu "hmotnej núdze", ako ju definuje zákon (a takto ju dosiaľ nespochybňovaný definuje už desiatky rokov), ktorý vychádza z článku 35 ústavy (Ako som uviedol vyššie). Zarážajúce, že na článok 35 si dosiaľ vo verejných ústnych, či písomných vystúpeniach NESPOMENUL NIKTO!
Prezident: " Podľa čl. 18 ods. 1 ústavy nikoho nemožno poslať na nútené práce alebo nútené služby.
Z čl. 18 ods. 2 písm. c), d) a e) ústavy vyplýva, že nútenou prácou alebo nútenou službou nie je služba vyžadovaná na základe zákona v prípade živelných pohrôm, nehôd alebo iného nebezpečenstva, ktoré ohrozuje životy, zdravie alebo značné majetkové hodnoty, ďalej konanie uložené zákonom na ochranu života, zdravia alebo práv iných, ako aj menšie obecné služby na základe zákona."
Prezident si žiaľ nevšimol, hoci to sám cituje, že "menšie obecné služby" NIE SÚ NÚTENÝMI PRÁCAMI! O čom potom točí, keď sa chce opierať o 1 odsek toho istého článku ústavy, že " nikoho nemožno poslať na nútené práce"? JE TO O NIČOM!
Komentáre
Prehľad komentárov
na Slovensku prekvitá novodobý fašizmus ktorý náš štát v tichosti toleruje tak to bolo aj za čias hitlera
žobračenka
(pánboh, 14. 9. 2020 17:44)najväčší zlodeji a hajzli su naši politici nech si idu oni odrábat tie ich rozprávkové platy a to čo rozkradli
hmotná nudza=nutené práce
(štátny otrok, 6. 3. 2020 14:23)poradím Vám všetkým odrábajucim si hmotnu nudzu,napíšte si na reflexnu vestu nápis NUTENé PRáCE alebo neprávny štát alebo aj Arbeit macht frei to je po nemecky že práca oslobodzuje to mali väzni v koncentračných táboroch také logo nech má táto banánová republika reklamu všade po svete
Nezamestnaní nemôžu nahrádzať prácu komerčnej firmy
(Tutti, 20. 11. 2018 14:13)
Nezamestnaní nemôžu nahrádzať prácu komerčnej firmy, tvrdí o pomalom odpratávaní snehu v Košiciach Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Jej nedostatky si má mesto uplatňovať sankciami u súkromníka.
Aj keby ale mali jednotlivé mestské časti a mesto zazmluvnených s úradom práce viac nezamestnaných, hocičo v meste robiť nemôžu. „Ak má mesto či obec komerčnú zmluvu s partnerom na vykonávanie istých pracovných činností, nemožno na tieto činnosti využívať aktivačných pracovníkov alebo poberateľov pomoci v hmotnej núdzi,“ priblížila Jana Lukáčová, riaditeľka kancelárie generálneho riaditeľa ústredia práce.
Zdroj: https://kosicednes.sk/tema-dna/nezamestnani-nemozu-za-kosit-odhrabavat-sneh/
Video: https://www.youtube.com/watch?v=05ptRdCWMV4
nutené práce
(regina1111, 5. 12. 2016 12:53)Hanba Slovensko!Je to vykoristovanie chudobnych ludi!
nutene prace na Slovensku
(nuteneprace, 15. 5. 2015 12:58)
Verim, ze moja novozalozena stranka prispeje k efektivnej protivahe voci tomuto (maskovanemu) porusovaniu ludskych prav, dostojnosti a velmi nestastnemu setreniu penazi prave na mieste, kde ich setrit rozhodne nemozno..
http://nutene-prace-na-slovensku.webnode.sk/
Re: nutene prace na Slovensku
(Vera, 11. 7. 2015 18:09)
Vidím,že Ústavný súd nekoná.Je veľmi zaujímavé,že v ČR sa to zamietlo hneď,pretože nechcú novodobé otrokárstvo ,u nás sú otroci povolení! Česi by vládu okamžite odvolali!Alebo aspoň ministra práce!Sama vláda vyhlásila,že ak tento zákon neprejde,je ochotná meniť ústavu.verejne,pred celým štátom vyhlásiť,že ak nebudeś robiť za 62€ "zdochni" výborné vyhlásenie soc.vlády!
Faktom zostáva,že sa berie tam,kde už nič nie je....Táto vláda má aj v súčastnosti najviac percent,asi sú všetci veĺmi spokojní,so životom na Slovensku.Čo k tomu dodať....
Re: nutene prace na Slovensku
(Štefan, 5. 12. 2015 8:46)
Podporte www.peticie.com/socd
www.peticie.com/potvrdenie
Otazocka
(sara, 20. 1. 2015 1:06)su vykopove prace a odstranovanie kalamitneho dreva mensimi obecnymi sluzbami?
Re: Otazocka
(Ivan, 26. 1. 2015 14:43)
To sú pracovné činnosti, na ktoré existujú profesie a ľudia, ktorí ich profesionálne vykonávajú a dostávajú za tieto činnosti mzdu, ktorá im prináleží a majú aj ústavné právo na odmenu za vykonanú prácu. Ak však osoby v hmotnej núdzi vykonávajú tieto práce tak je voči ním zase porušená Ústava SR, lebo za tieto práce nedostávajú odmenu za vykonanú prácu a nemajú spravodlivé a uspokojujúce podmienky.
Obecné služby zase trochu inak
(Ivan, 26. 1. 2015 14:38)
Menšie obecné služby nie sú nútenými prácami podľa Dohovoru o nútenej alebo povinnej práce len v tomto prípade:
Menšie obecné služby, ktoré sú vykonávané členmi obce v jej priamom záujme, môžu sa preto považovať za obvyklé občianske povinnosti pripadajúce na členov obce, pokiaľ majú členovia obce alebo ich priami zástupcovia právo vyjadriť sa ohľadne potreby takých služieb.
A tu je kameň úrazu, pretože občanmi obce sú predsa všetci občania obce bez ohľadu na to, či je niekto zamestnaný alebo nezamestnaný. Občania v hmotnej núdzi predsa nemôžu mať väčšie povinnosti voči obce ako zamestnaní občania.
To naráža aj na antidiskriminačnú legislatívu. Antidiskriminačný zákon hovorí jasne:
Každý má podľa tohto zákona právo na rovnaké zaobchádzanie a ochranu pred diskrimináciou. Takže ani s občanmi v hmotnej núdzi sa nemôže pri obecných povinnostiach zaobchádzať menej priaznivo ako s inými občanmi obce.
Každý si zákon o hmotnej núdzi vykladá po svojom, niekto spomenie Ústavu SR a snaží sa presvedčiť, že ten zákon je alebo nie je protiústavný, ale pritom napríklad nespomenie Dohovory o nútenej práci a iné dohovory, Zákon o obecnom zriadení, Antidiskriminačný zákon atď.
A v tom je kameň úrazu, že každý sa za každú cenu snaží presvedčiť len o svojej pravde a vec nevníma objektívne a komplexne..
Obecné služby
(Ivan , 26. 1. 2015 8:24)
Vy teda vychádzate z domnienky, že obecné služby nie sú prácou? Ak teda podľa Vás nie sú prácou, tak potom je zbytočné uvádzať definíciu hmotnej núdze, tá uvádza len pojmy práca a aj článok 35 Ústavy, ten takisto uvádza len pojem práca....Ľudom v hmotnej núdzi predsa nebola ponúknutá žiadna práca, len menšie obecné služby...Vy predsa nemôžete ponukou obecných služieb pre osoby v HN zistiť, či niekto chce pracovať alebo nechce, pretože obecné služby nie sú prácou podľa Vášho tvrdenia, čiže podľa mojej logiky platí článok 39 Ústavy SR: Každý kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok.
Ak však obecné služby sú prácou, tak sú nútenými prácami a sú porušované ústavné práva občanov.
Argumenty
(Ivan, 24. 1. 2015 20:34)
1. Nariadenie obecnej služby je nútenou prácou v súlade s Dohovorom o nútenej alebo povinnej práci (506/1990 Zb.), ktorý v článku 2 definuje nútenú prácu ako „každú prácu alebo službu, ktorá sa od ktorejkoľvek osoby vymáha pod hrozbou akéhokoľvek trestu a na ktorú sa nazývaná osoba neponúkla dobrovoľne“.
2. Za výkon práce nie je uchádzačovi poskytnutá nijaká odmena, dokonca ani kompenzácia cestovných nákladov, čo je v rozpore s čl. 28 Listiny a s čl. 26 ods. 3 Listiny (právo na primerané hmotné zabezpečenie v nezamestnanosti).
3. Práca vo verejnej službe má všetky znaky závislej práce, zákaz nútenej práce (čl.9 Listiny) smeruje k ochrane ľudskej slobody a dôstojnosti.
4. Obecná služba je verejnoprávnym vzťahom, kde uchádzač nemá možnosť rozhodnúť o dĺžke, mieste ani spôsobe vykonávania práce, pričom odmietnutie jej vykonávania môže výrazne ovplyvniť uchádzačovu finančnú situáciu.
5. Štát priznáva takejto práci nižšiu hodnotu než je obvyklé (tým že ide o prácu neplatenú), navyše poukazuje na podobnosť s výkonom trestu verejne prospešných prác, čím znižuje jej hodnotu v očiach verejnosti ešte viac.
6. Výkon tejto práce nie je podmienený súhlasom, naopak, za odmietnutie obecnej služby hrozí sankcia.
Menšie obecné služby???
(Ivan, 24. 1. 2015 20:28)
Zákon o obecnom zriadení obsahuje povinnosť v š e t k ý ch obyvateľov obce vykonávať určité služby vo verejnom záujme a uplatnenie tohto zákona o hmotnej núdzi na účely poskytovania dávky v hmotnej núdzi je zjavná diskriminácia osôb v hmotnej núdzi a naráža na antidiskrimnačnú legislatívu.
Prečo by potom občania v HN mali mať vyššie povinnosti voči obci ako iní občania?
Aj poslanci, ktorí hlasovali za tento zákon by zase podľa zákona o obecnom zriadení mali odpracovať menšie obecné služby, lebo to v tom zákone je tak definované a vôbec kde je nejaká odvolávka v zákone o hmotnej núdzi, že čo sú to vlastne tie menšie obecné služby????
nutené práce
(peter, 22. 9. 2021 17:46)