Navštíviť hlavné mestá štátov Európy je určite zaujímavým zážitkom. Časom sa vám však mestský ruch, architektúra či preplnené ulice a metrá môžu zunovať. A ak ste podobná duša ako ja, srdce vám začne priasť po kľude, či malebnom mieste, kde si vychutnáte spojenie s prírodou a ľuďmi, ktorí sa nikam neponáhľajú, domácim jedlom, ktoré v čase obeda rozvoniava ulicami alebo prepadnete meditovaniu na kopci s výhľadom. A tým miestom je práve Zahara v Andalúzii!

Dedinka s bielymi domčekmi na kopci

Dedina stojí na kopci, na úpätí pozostatkov hradu, a je vyskladaná z bielych domčekov, stupňovito postavených na svahu hôr. Zahara leží v srdci prírodného parku Sierra de Grazalema a patrí do biosférickej rezervácie UNESCO.

Už len samotný výlet k nej vedie po úzkej príjazdovej ceste, ktorá sa kľukatí a stúpa do ohromnej výšky. Ak sa teda rozhodnete ísť cestou cez Puerto de las Palomas, určite si dajte pauzu a pokochajte sa nádherným výhľadom.

Pôvod a história bielej dedinky na kopci

Do roku 1407 bolo toto miesto dôležitou Moslimskou enklávou, ktorá sa dostala do rúk kresťanov, až kým ju v roku 1481 neočakávane znovu dobyli Arabi z Nasridskej dynastie. Špekuluje sa, že aj jej názov vznikol z arabského slova "zahra" čo v preklade znamená "kvet". Dedina padla opäť a už definitívne do kresťanských rúk v roku 1483, kedy ju dobyli katolícki panovníci a neskôr sa stala súčasťou panstva rodu Ponce de Leon.

Život a pokoj na Zahare de la Sierre

Hneď ako dorazíte na miesto, prvé čo vás zaujme je úžasná scenéria s pohľadom na tyrkysovo modré jazero - Zahara el Gastor. Keď prechádzate ulicami, všade sa šíri aróma pomarančových kvetov, ktorá sa počas obeda premiešava z vôňou čerstvo uvareného jedla. Úprimne, tie pomaranče sa kotúľajú po tých kľukatých uličkách ako po guličkovej dráhe. Neraz žasnete, kde asi skončia? Niekedy je celkom sranda to sledovať z vrchu.

Domáce panie si cez poludnie nechávajú v domoch poodchýlené dvere, počúvajú tradičné, andalúzske, emocionálne piesne, ktoré vás chytia za srdce...V malých obchodíkoch nájdete všetky dôležité potraviny a určite vám padne do oka aj nejaký vkusný suvenír. 

Najesť sa viete na viacerých miestach. S ubytovaním taktiež nie je problém. Úplne ideálne je zostať aspoň 2-3 dni a vychutnať si Zaharu v celej svojej kráse. Je jedno, či sa ubytujete v hoteli alebo uprednostníte "domáci štýl". Vyskúšala som oba varianty a nebola som sklamaná. Zaharu som nenavštívila iba jeden krát :-)

Ťažko povedať, čím konkrétnym mi Zahara tak učarovala, no pokúsim sa to popísať zo svojho pohľadu.  

Možno je to najskôr tým, že sa nachádza na kopci obklopená prírodou a menej na ňu vplýva elektrosmog. Celkovo som mala pocit, že aj ľudia sú tu pokojnejší, nikam sa neponáhľajú. Jednoducho si dokážu vychutnať kávičku alebo pivko na čerstvom vzduchu uprostred pracovného dňa. A tým myslím domácich, nie len turistov!

Po západe slnka, hneď ako sa dedinka ponorí do tmy, vyjdite na vyhliadkový bod nad hotelom Arco de la Villa! Obklopí vás neuveriteľné ticho. Kdesi v diaľke sa ozve slabý cinkot spiežovca zavesený na ovečke, ktorú práve nahnali do stodoly.

Tyrkysové jazero, ktoré cez deň odrážalo slnečné lúče sa zmení na zamatovú, tmavomodrú škvrnu, lemovanú mihavými zábleskami pouličných svetiel na kopci oproti. Máte pocit, že ste zrazu neoddeliteľnou súčasťou Zahary. Vo mne osobne toto miesto vyvolalo pocit "Déjà vu". Pocit blízkosti a nostalgie. Ten pocit sa ma držal zakaždým, keď som sa sem mohla vrátiť. Je to akoby som prišla "domov".

Keď som prechádzala jednou uličkou, zaujal ma múrik, ktorý bol zdobený drobnými kachličkami s citátmi. Najviac ma zaujal jeden z nich :-) A asi tak nejak to je. Život treba vychutnávať a s tým čo nám je dané treba vedieť narábať.

"Veľa peňazí a málo vzdelania je veľmi zlá kombinácia"

Tu v tejto dedinke na kopci ľudia žijú bez toho, čo bežne nájdete v obrovských mestách a zdá sa, že im nič nechýba. Často vidíte ako si na uliciach vzájomné pomáhajú pri vykladaní tovaru a k turistom sú veľmi priateľskí. Neraz sa vám stane, že ak sa na toto miesto vrátite a oni si vás zapamätajú, potešia sa, a o ocenia vás svojou pohostinnosťou. Alebo ako radi hovoria:

"Mi casa es tu casa" - Môj dom je tvojím domom.