Život nám z času na čas okrem pekných chvíľ pripraví i mnohé výzvy, ktoré sa na začiatku môžu javiť nezdolateľné. Avšak vždy dostávame na výber.

Môžeme buď protestovať, ľutovať sa a sťažovať, alebo sa situácii postaviť čelom a spýtať sa samých seba:

"Prečo sa táto situácia stala? alebo „Ako z nej vyťažiť a poučiť sa?“ Väčšina nášho učenia a rastu v živote totiž nepochádza z dobrých, ale skôr z ťažkých časov.

V dobrých časoch sme šťastní a spokojní, nechceme nič meniť a cítime, že sa nepotrebujeme zlepšovať. V tých zlých sa často učíme prekonať samých seba. Pocit nespokojnosti či tlaku, ktorého sa chceme zbaviť nás akoby núti rozhýbať a pokúsiť sa niečo zmeniť.

Niektoré situácie sa okrem toho akoby zvyknú opakovať. Život sa nám snaží naznačiť, že niekde robíme chybu. Je to akoby sme v škole nedokončili ročník a musíme si ho zopakovať.

To, ako sa z nezdarnej situácie poučíme závisí len na nás. Lebo ono nie nadarmo sa hovorí, že dobré rozhodovanie a posúdenie často pochádza zo zlej skúsenosti.

Kedysi dávnejšie som si taktiež prechádzala istou nepríjemnou skúsenosťou. Z neznámeho dôvodu som si v každom zamestnaní pritiahla do kolektívu osobu, ktorá sa mi nejakým spôsobom snažila podkopávať nohy, sabotovať moju prácu alebo bezdôvodne útočiť.

Mojou povahou bolo, že som sa vždy snažila najskôr nájsť chybu v sebe, aby som situáciu urovnala a dostala kolegiálne vzťahy do poriadku. Ak sa však snažíte urobiť všetko čo môžete a výsledok je stále rovnaký, časom si rýchlo uvedomíte, že ten problém je zrejme na druhej strane.

Nech by ste v danej chvíli totiž urobili čokoľvek, nikdy to nebude dosť dobré na to, aby ste problém vyriešili. Takáto osoba totiž problém riešiť nechce. Ona sa vás chce jednoducho zbaviť!

„Nikdy sa nehádaj s hlúpymi ľuďmi, stiahnu ťa na svoj level a tam ťa prevalcujú svojimi skúsenosťami“

Mark Twain

Príbeh oslíka z jamy

Kedysi dávno som si niekde prečítala krátky poučný príbeh akoby z Ezopovej bájky. Originál jeho znenia mi nie je známy, avšak páčil sa mi natoľko, že som si ho zapamätala dodnes. Úžasne vtedy vystihol moju situáciu a povzbudil ma vo chvíli, keď som sa potrebovala utvrdiť vo svojom úsudku.

S potešením ho teda pripájam k svojmu príspevku.

Jeden farmár kedysi vlastnil oslíka, ktorý už bol starý a nemal toľko sily. Nanešťastie tento oslík jedného dňa spadol do jamy. Zviera v jame plakalo a kvílilo celé hodiny, kým sa farmár snažil prísť na to, čo má robiť. Po dlhých hodinách uvažovania sa farmár nakoniec rozhodol, že zviera je staré a jamu plánoval zasypať, tak sa teda jama zároveň stane oslíkovým hrobom.

Išiel po lopatu a začal jamu zasypávať. Osol zo začiatku pokračoval vo svojom kvílení, no potom zrazu stíchol. Po hodine ťažkej práce sa farmár zastavil, aby si oddýchol. Na svoje počudovanie videl svojho starého somára vyskočiť z jamy a odklusať preč!

Ako je to možné?

Keď si osol najskôr uvedomil čo sa deje, začal kvíliť ešte žalostnejšie. Potom však úbohé zviera dostalo nápad. Po každej kope hliny, ktorá mu zasiahla chrbát sa osol otriasol a urobil krok hore na rastúcom kopci zeme. Nakoniec kôpka narástla natoľko, že dokázal z jamy vyskočiť a zachrániť sa.

Aké z toho plynie ponaučenie?

Bez ohľadu na to, akú sa na teba niekto snaží nasypať špinu a zbaviť sa ťa, trik, ako sa dostať z jamy je špinu zo seba striasť, a urobiť krok nahor. Z najhlbších jám sa môžeme dostať tak, že sa nezastavíme a nikdy sa nevzdáme. Stačí sa otriasť a urobiť krok vyššie.

Nevenuj pozornosť slovám toxického človeka! To, čo o tebe hovorí, je často odrazom jeho samého a nie teba“

autor neznámy

Z kameňov, ktoré na teba nahádžu iný si postav svoj hrad

A tak nejak som doriešila „svoj nepríjemný problém“ aj ja. Inokedy by som chodila napätá, snažila sa urovnávať konflikty na úkor svojho zdravia a autentickosti. Hrýzla by som si do jazyka a s nechuťou chodila do práce, čo sa zase prihodí. Namiesto toho som zo seba odmietla robiť osla.

Príležitosťou bol pracovný „online meeting“ kde sa nemenovaná kolegyňa snažila podkopať moju prácu a ponížiť ma pred kolegami. Zatiaľ čo ja som ju podporovala, snažila sa spolupracovať s celým tímom a prinášala nové nápady, ona sa chcela driapať nahor po mojom chrbte. 

Počas celej doby som veľmi dobre pozorovala a spoznala jej slabosti. Naša spolupráca bola závislá na našej vzájomnej komunikácii a o tú som ju nakoniec pripravila.

Jednoducho som ju „vypla“ a zbytok mítingu prebrala s kolegami osamote. Od vtedy som s ňou neprehovorila ani slovo. Robila som si svoju prácu najlepšie ako som vedela. Každý v tíme videl, že vydávam zo seba maximum. Nešlo mi o žiadne súťaženie ale o spoločný výsledok.

Presne si pamätám na to ticho a kľud. Jej slová už nemali žiadnu váhu. Nevedela o mojich ďalších krokoch, pretože som pracovala samostatne. Nedostala teda ani žiadnu šancu moju prácu sabotovať. Úplne najväčšou „fackou“ pre ňu bolo vidieť, že ju pre svoj úspech a pokrok nepotrebujem. Môj pokus o spoluprácu s ňou neznamenal, že môj úspech záleží iba od nej. Svoje schopnosti som teda v tichosti ešte vylepšila.

A hádajte kto sa na svojej povahe nakoniec popálil a koho práca bola zaslúžene ocenená?

Keď dokážete priateľsky a dobre komunikovať so zbytkom tímu, každá toxická rastlina začne časom vyčnievať.

"Blázon vezme nôž a bude bodať ľudí do chrbta. Múdri vezme nôž, prestrihne šnúru a oslobodí sa od bláznov."

autor neznámy

Takže čo by som vám poradila v podobných situáciách alebo teda v takých, kde sa obávate kroku vpred.

• Verte v to, že dobré sa vám vždy vráti
• Zachovajte chladnú hlavu a nenechajte sa vyprovokovať
• Odmietnite zatrpknutosť a pokúste sa situáciu sledovať s nadhľadom
• Pokúste sa byť vďační, každá situácia nás niečo učí, treba sa len vedieť správne pozrieť
• Zapojte humor ak môžete, vyvetrajte hlavu vonku, prídete na iné myšlienky

Veľa zdaru prajem!

Príbeh s oslíkom som našla v jednej verzii tu.