Biodiverzita predstavuje rozmanitosť živých organizmov (živočíšnych i rastlinných druhov). Ovplyvňuje ju nadmorská výška, klíma, reliéf, dostupnosť vody a zásahy človeka.

Biodiverzita je základom ľudského života na Zemi, ktorá je žiaľ v súčasnosti ničená obrovskou rýchlosťou.

 „Od priemyselnej revolúcie ľudská činnosť čoraz viac ničí a degraduje lesy, trávnaté plochy, mokrade a ďalšie dôležité ekosystémy, od ktorých závisí naše blaho a prežitie. Približne 75 percent zemského povrchu bez ľadu už bolo výrazne zmenených, väčšina oceánov je znečistená a viac ako 85 percent plochy mokradí zmizlo.“

uvádza správa WWF (Svetový fond na ochranu prírody), ktorá sa vydáva raz za dva roky.

Spôsob, akým sa vyrábajú a spotrebúvajú potraviny či energia je dôkazom ako ignorujeme životné prostredie. Súčasný ekonomický model posunul prírodný svet k jeho hraniciam.

 "COVID-19 je jasným prejavom nášho narušeného vzťahu k prírode." povedal Marco Lambertini, generálny riaditeľ WWF International.

Biodiverzita nezahŕňa len druhy, ktoré považujeme za vzácne alebo ohrozené. Patria sem aj organizmy, o ktorých vieme len málo. Sú to mikróby, huby a bezstavovce. Z toho dôvodu má biodiverzita hodnotu aj pre potenciálne prínosy pre ľudstvo, ktoré ešte neboli preskúmané. Patria sem napríklad objavy v oblasti medicíny.

Čo ohrozuje biodiverzitu

Medzi hlavné, priame hrozby straty biodiverzity patria: fragmentácia biotopov, neudržateľné využívanie zdrojov, invázne druhy, znečistenie a globálna zmena klímy.

Ďalšími príčinami straty biodiverzity je rastúca ľudská populácia a nadmerná spotreba. 

Na svete existujú oblasti, ktoré oplývajú mimoriadnou rozmanitosťou druhov ekosystémov a genetických zdrojov. K týmto miestam patria najmä tropické pralesy. Predpokladá sa, že v týchto pralesoch sa nachádza 50 až 70 percent všetkých rastlín a živočíchov našej planéty. Len v samotnej Brazílii môžeme nájsť približne 56 000 druhov rastlín!

Vďaka biodiverzite má ľudstvo suroviny, liečivá, čistý vzduch, vodu a úrodnú pôdu.

Odlesňovanie dažďových pralesov má veľký dopad na zmenu klímy.  Zároveň sa tak znižuje úroveň potravinových zdrojov, degraduje pôda, znečisťujú rieky a spôsobuje vysychanie oblastí, čo ovplyvňuje celkovú produktivitu ľudí a zvierat, ktoré v tejto oblasti žijú.

Okrem odlesňovania je veľkým problémom aj znečisťovanie morí a nadmerný rybolov.

Nadmerný rybolov ohrozuje ekosystém oceánov a miliardy ľudí, ktorí sa spoliehajú na morské plody ako na kľúčový zdroj bielkovín.

Invázne druhy a biodiverzita

Invázne druhy sú rastliny alebo živočíchy zo špecifických oblastí, ktoré sa v novom prostredí buď ujmú náhodne, alebo ich tam úmyselne umiestnia ľudia.

Niektoré z týchto živočíchov či rastlín sú neškodné. Sem radíme napríklad určité druhy paliem či kríkov, ktoré majú za úlohu zvýšiť estetiku okolia. 

Takéto druhy stromov sa dovezú z Južnej Ameriky alebo Ázie, a zasadia napríklad na Floride. Tieto druhy zelene sa bez problémov hodia k ostatným rastlinám i k danému podnebiu. No nie vždy je to tak.

Mnoho inváznych druhov negatívne ovplyvňuje miestne ekosystémy.

Takýmto druhom je napríklad mäkkýš s názvom „kopýtko prirastené“ (Dreissena polymorpha). Tento druh mäkkýša sa v minulosti prichytil na dne rybárskych nádob, a tým sa nechtiac spôsobilo jeho prenesenie a rozšírenie.

Kopýtko prirastené sa množí v rôznych klimatických podmienkach. Tento mäkkýš negatívne ovplyvňuje ekosystémy mnohými spôsobmi. Na jednej strane dokáže odfiltrovať riasy, ktoré pôvodné druhy potrebujú ako potravu, a  na druhej strane prefiltrovaním vody spôsobuje to, že sa v nej pôvodné druhy nedokážu maskovať a ľahšie podľahnú predátorom.

A takýchto inváznych druhov je na svete oveľa viacej. Vedci identifikovali viac ako 400 druhov, ktoré sú v súčasnosti na zozname ohrozených v dôsledku zásahu tých inváznych.

Invázne druhy ničia biotopy, vyčerpávajú zdroje a ohrozujú i chránené druhy.

Znečisťovanie a biodiverzita

Do ekosystémov negatívne zasahuje i znečistenie ovzdušia, pretože ovplyvňuje ich schopnosť fungovať a rásť.

Emisie oxidu siričitého a oxidov dusíka prenikajú do vôd, spadajú na vegetáciu a na pôdu v podobe  „kyslých dažďov“, ktoré majú nepriaznivé účinky na flóru a faunu.

Okysľovanie biotopu negatívne ovplyvňuje schopnosť ekosystémov poskytovať služby akými sú napríklad: kolobeh živín, kolobeh uhlíka a zásobovanie vodou, od ktorých závisí planéta a celý ľudský život.

Ako ochrániť biodiverzitu?

Dobrou správou je, že stále máme možnosť zmeniť naše kroky, aby sme pomohli zabezpečiť prežitie druhov, či zdravie a integritu ekologických systémov. Ľudské úsilie a vedomie o kríze planéty nám výrazne pomohlo zmeniť súčasný stav biodiverzity.

V súčasnosti existuje niekoľko chránených oblastí,  vrátane národných parkov či úkrytov pre divú zver, rezervácií a chránených morských oblastí spravovaných vládami a miestnymi komunitami. Tieto miesta poskytujú prostredie pre voľne žijúce zvieratá a pomáhajú udržať odlesňovanie pod kontrolou.

Napokon, životný štýl jednotlivcov a komunít môže mať veľký vplyv na biodiverzitu a životné prostredie. Aj keď možno nedokážeme zabrániť všetkým, negatívnym ľudským vplyvom na biodiverzitu,  s vedomosťami o tom, čo ju ohrozuje môžeme svoje správanie zmeniť tak, aby sme súčasný stav planéty zmenili.

Nápad zo Slovenska

„Živé organizmy sú krásne a pritom ich telá sú vytvorené na základe potreby a funkcie“

Lenka Petráková

Vedeli by ste si predstaviť svet bez modrého oceánu? V súčasnosti sú veľké, oceánske plochy pokryté plastami vo veľkosti kontinentu!

Jeden kontinent, ktorý by mohol narásť v Tichom oceáne sa nazýva 8 kontinent a vytvorila ho slovenská dizajnérka Lenka Petráková.

Jej dielo by malo slúžiť na to, aby sa plavilo po hladine oceánu, a zbieralo odpad.

A ako môžeme planéte pomôcť my jedinci? Alebo ako sa planéte snažím pomôcť ja?

V prvom rade sa snažím odpad triediť. Ak idem von, nosím so sebou plátennú, nákupnú tašku, alebo kupujem tie recyklovateľné. Pokúšam sa šetriť energiou a nenechávať zbytočne svietiť svetlo tam, kde sa nezdržiavam. 

Nenechávam tiecť vodu na plné obrátky alebo zbytočne. K zvieratám a k prírode mám veľký rešpekt. Nevyhadzujem odpad do voľnej prírody a neolamujem ozdobné kríky pre potešenie.

„Pravdou je, že svet prírody sa mení. A na tomto svete sme úplne závislí. Poskytuje nám potravu, vodu a vzduch. Je to to najcennejšie, čo máme a musíme si to brániť."

David Attenborough