Niektorí tvoju lásku opisujú ako pocit vznášania sa nad zemou,

omámení budú prisahať ako z nich pocit ťažkosti zrazu opadol.

Pre mňa však tvoja láska chutí tak trochu horko sladko,

je ako horká čokoláda, ktorá sa pri dotyku s perami rozpustí ľahko.

Lepí sa, opantáva, necháva na jazyku tmavú potopu,

ach, aké jednoduché by bolo otráviť ma a nezanechať žiadnu stopu.

Stvoril si klam a ilúziu, skvelý kúzelník z teba bol,

múdry i zaslepený, každý ti náhle podľahol.

Z mesiaca ubúda, a ty si ma priviedol do tvojho zámku plného tieňov,

len závoje prachu skrývajú pravdu pred tvojou maskovanou tvárou.

Temného zámku sa nebojím, ani tvoja skrytá tvár nedesí ma,

ak raz uzriem denné svetlo z tohto temna, snáď sa Boh zmiluje a spasí ma.

Spýtam sa: Je to hriech, dokázať vidieť krásu v temnote?

Veď ona predsa učí nás ako nežiť v svetelnej slepote.

Bez tmy hviezdy nežiaria, bez noci niet kľudu ani odpočinku,

postojme teda v jej tichosti a objímajme sa teraz chvíľku.

Stojím tu pred tebou ako prízrak, sťa múza odetá v čiernom plášti,

prisahala som ti predsa vernosť, a to v láske i v nešťastí.

Dnes moju tvár nezdobí úsmev, moje šperky sú tie, ktoré mi život dal,

som ako obraz a odkaz v jednom, ty sám si ho maľoval.

Moje svetlo nezhaslo, silnelo a mocnelo, každým mojim pádom na kolená,

dnes silná odchádzam bez jediného obzretia, odpúšťam a som znova zrodená.

M.A