Vytrvajme
V živote zažívame veľa momentov a situácii, ktoré vyžadujú trpezlivosť, vytrvalosť a odhodlanie. Či už je to štúdium na univerzite, čakanie u lekára alebo pomáhanie núdznym. Avšak dnešná generácia je známa krátkodobou pozornosťou, netrpezlivosťou a očakávaním okamžitých výsledkov. Keď si objednáme balík, tak nám ho niektoré spoločnosti doručia do druhého dňa. Keď niekomu zavoláme, tak očakávame, že nám okamžite zdvihne telefón. Veľmi rýchlo v nás vyprší nadšenie z nových vecí a stále hľadáme niečo, čo by nám dávalo nové životné stimuly. Takýto prístup nás vedie k nekonečnej nespokojnosti a nie je nič, čo by nás dokázalo urobiť dlhodobo šťastnými. Keď sa pozrieme na vážnejšie dopady nedostatku vytrvalosti tak vidíme veľkú rozvodovosť. Ľudia majú problém vytrvať pri jednom partnerovi celý život a sú aj takí, ktorým sľub pred oltárom nevydrží ani jeden rok.
Ďalšie príklady môžeme vidieť v nedávnej minulosti. Keď prišla pandémia koronavírusu, tak sa ľudia povzbudzovali v dodržiavaní pravidiel, nosili rúška, obmedzovali stretávanie a tlieskali lekárom. Tak sme sa stali najlepšou krajinou, ktorá zvládla prvú vlnu pandémie. Avšak keď už prišla druhá a tretia vlna, tak naša trpezlivosť a vytrvalosť opadla. Povzbudzovanie sa zmenilo na systematické porušovanie pravidiel, nosenie rúšok, ktoré predtým pomáhalo, konšpirátori označili za škodlivé a tlieskanie lekárom sa zmenilo na nenávisť a znevažovanie ťažkého povolania. Úpadok odhodlania vyústilo v jednu z najhorších úmrtností v Európe.
Keď začala vojna na Ukrajine, tak sa ľudia opäť spojili a ponúkali svoje domovy utečencom, darovali veci vo veľkých množstvách na humanitárnu pomoc a mnohí neváhali opustiť svoje pracovné pozície alebo si vziať dovolenku, aby pomáhali vystrašeným ľuďom na hraniciach alebo v utečeneckých táboroch. O dva roky od začiatku vojny sme svedkami toho, že ľudia nevedia, či sa postaviť na stranu obete, či agresora, utečenci sú nám zrazu príťažou a nenávisť voči susedovi je väčšia ako voči tomu, kto rozpútal vojnu. Zlo sa relativizuje a štát, ktorý vraždí sa zrazu môže zúčastňovať medzinárodných športových a spoločenských podujatí.
Odhodlanie sme mohli na Slovensku cítiť aj po úkladnej vražde novinára a jeho snúbenice. Neznámi ľudia stáli v objatí v tuhej zime na námestiach držiac sviečky a žiadajúc odchod politikov, ktorí vytvorili systém, kde je umlčanie kritického hlasu vraždou prijateľné. Vytrvalosť a odhodlanie spôsobilo zvrhnutie mafie a poslanie niektorých ľudí za mreže. Avšak ťažké časy a neprofesionálny prístup tých, ktorí nastúpili po nich spôsobil frustráciu a ľudia si zvolili krik namiesto ticha, vulgárnosť nad slušnosťou, pýchu nad pokorou a korupciu nad spravodlivosťou.
Nedostatok vytrvalosti, odhodlania a trpezlivosti spôsobuje rozvrat našich vzťahov, kedy nám prvá hádka dáva dôvod na rozchod, spôsobuje to tiež neváženie si tých, ktorí to s nami myslia dobre a opovrhovanie ich odbornosťou, vedie to tiež k relativizácii a legitimizácii zla a stratu empatickosti k utláčaným, živí to sebeckosť, ktorá ubližuje slabším a pošliapava hodnoty, za ktoré by sme sa predtým všetci s nadšením hlásili.
Ako Katka Koščová spieva vo svojej piesni:
„Čo zostane po nás
z tých všetkých veľkých sľubov,
čo ako hlásnou trúbou
sme kričali do sveta?
Čo zostane po nás
z tých všetkých snov a prianí?
Skôr plebs a či skôr páni?
Zmierenie, či odveta?“
Pavol nás tiež v liste Galatským povzbudzuje k vytrvalosti: „Neúnavne konajme dobro, lebo ak neochabneme, v určenom čase budeme žať. A tak teda, kým máme čas, robme dobre všetkým.“