Slovensko a Istabulsky dohovor
Hlavnými dôvodmi proti ratifikácii Istanbulského dohovoru sa stalo odmietanie odstraňovania tradícií založených na stereotypných rolách mužov a žien, odmietanie vzdelávania detí o otázkach rovnosti či odmietanie konceptu tzv. rodovej identity, ktorá definuje rod ako sociálny prejav biologického pohlavia, ktorý sa môže v čase a v kultúre líšiť.
K strachu z dohovoru prispel aj jeho prívlastok “Istanbulský”, ktorý získal čisto z miesta konania zasadnutia ministrov Rady Európy v roku 2011 v Turecku, na ktorom bol dohovor otvorený na podpis.
Slovenská republika podpísala v máji 2011 Istanbulský dohovor ako jedna z prvých krajín. Po začatí diskusie o ratifikácii Istanbulského dohovoru sa však v dôsledku ideologických tlakov, zavádzajúcich informácií, nejasne formulovaných faktov a nepodložených stanovísk začal dohovor považovať v časti spoločnosti za problémový.
Napriek participácii Slovenskej republiky na vzniku Istanbulského dohovoru sa Slovensko nestalo jeho zmluvnou stranou, o čom v marci 2020 oficiálne informovala prezidentka Zuzana Čaputová. Nevyhnutnou podmienkou ratifikácie dohovoru je totiž vyslovenie súhlasu parlamentu, k čomu 25. februára 2020 definitívne nedošlo.