Mnohých z nás dejepis nebaví. Všetky tie roky, mená a bitky, ktoré sme si museli zapamätať. No s históriou sa môžeme oboznámiť aj pomocou zaujímavých a hlavne skutočných príbehov, ktoré zažili samotní autori kníh na vlastnej koži. Nájdu sa aj takí, ktorí svoj príbeh dlho skrývali a až ku koncu života sa rozhodli podeliť o svoje zážitky. 

1. Utiekol som z Osvienčimu, Rudolf Vŕba a Alan Bestie

7.apríla 1944 sa v koncentračnom tábore v Brezinke, ktorý bol súčasťou koncentračného tábora Osvienčim, rozozvučali sirény. Ohlasovali útek dvoch väzňov. Utiekli slovenskí židia, Rudolf Vŕba a Alfred Wetzler.

Živé rozprávanie nás zavedie rovno doprostred diania a spolu s autorom, Rudolfom Vŕbom, môžeme prežívať jeho pokus o útek z fašistického Slovenského štátu do Maďardska, opätovný návrat domov, kde ho premiestňa do tábora v Novákoch a odtiaľ do Osvienčimu. Opisuje nám ponižovanie väzňov, i jeho samého, neľudské zaobchádzanie a popravy... Ocitol sa tak rovno v centre obrovskej a neľudskej mašinérie smrti, z ktorej sa rozhodne utiecť.

2. Černobyľská modlitba, Svetlana Alexijevič

26.apríla 1986 zaznela v černobyľskej jadrovej elektrárni séria výbuchov. Bol to začiatok najväčšej jadrovej nehody v 20. storočí.

Černobyľská katastrofa sa stala jednou z najsilnejších tém, ktorú vo svojej tvorbe spracovala laureátka Nobelovej ceny Svetlana Alexijevič. Dvadsať rokov po tejto jadrovej apokalypse sa vracia na miesta, ktoré boli Černobyľom najviac postihnuté, rozpráva sa s ľuďmi, ktorých sa bytostne dotkla a fatálne zasiahla do ich životov. Pozostalí, hasiči, bývalí zamestnanci – každý z nich má vlastný „černobyľský príbeh“. Svetlana Alexijevič svojím nenapodobiteľným spôsobom skladá kroniku nedávnej minulosti, aby tak vytvorila knihu, ktorá je pre nás všetkých varovaním najmä do budúcnosti

3. Mengeleho dievča, Viola Stern Fischerová a Veronika Homolová Tóthová

Každý večer, keď myslím na svojich drahých, ktorí už nežijú, si hovorím: Ako si to mohla prežiť? Sama neviem. Bolo to naozaj iba o šťastí a náhode. To sú slová Violy Fischerovej, ženy, ktorá prežila Mengeleho pokusy, štyri koncentračné tábory a nakoniec nacistom utiekla.

Príbeh o odvahe, statočnosti, láskavosti a obetovaní sa, ale aj o zlobe, podlosti a obludnom ponižovaní iných ľudských bytostí. Príbeh Violy Fischerovej je však výnimočný. Ona totiž okrem toho, že prežila peklo táborov smrti a našla v sebe silu na riskantný útek, dokázala ešte niečo. Vďaka nej chytili brutálnu dozorkyňu z Birkenau.

4. Krvavá jahody, Jiří S. Kupka

Tento neuveriteľný, ale kruto skutočný príbeh je desivým svedectvom Věry Sosnarovej, ktorá bola v roku 1945 deportovaná ako štrnásťročná spolu so svojou deväťročnou sestrou Naďou a ich matkou z Brna do Sovietskeho zväzu.

V gulagoch na Sibíri prežívajú hrôzy stalinského teroru. Po nekonečne dlhých dvadsiatich rokoch sa jej podarilo so sestrou vrátiť späť do Československa a po tridsiatich rokoch mlčania sa odhodlala vyrozprávať svoj životný príbeh. Prežila peklo na zemi.

5. 1989: Cesta k slobode, kolektívny autor

Historici, novinári aj priami účastníci revolúcie prinášajú príbeh roku 1989. Je to kompletná mozaika udalostí nežnej revolúcie, ktorá by nemala chýbať v žiadnej domácnosti. Každý z aktérov vidí revolučné dianie trochu inak aj preto, že rozhodnutia sa nerodili po dlhých úvahách, ale spontánne a v rýchlom slede udalostí.

Zachytáva príbehy mrznúcich prstov a rozpálených tvárí. Rozpráva o odhodlaných študentoch a o obave ich rodičov, aby sa nezopakoval august 1968. Odvaha sa núkala ako najprirodzenejší inštinkt celej generácie. V mraze para opúšťala pery, keď ľudia kričali: Poďte s nami! Všetci nemohli ísť okamžite. V malých mestečkách a na dedinách nalaďovali rádiá a zaspávali v nádeji, že sa nezobudia na hrkotanie tankov.