Z rekordov o Slovensku
Jaskyne a priepasti
Na Slovensku je evidovaných 3075 jaskýň (stav v roku 1992). Najviac zaregistrovaných jaskýň je v Slovenskom krase – 421. V Nízkych Tatrách 344, v Spišsko-gemerskom krase 339, vo Veľkej Fatre 297, v Tatrách 235, v malých Karpatoch 196, v Strážovských vrchoch 169, vo Volovských vrchoch 102, v Malej Fatre 86 atď.
Najhlbšia jaskyňa
Starý hrad, hlboká 432 m
Nachádza sa v masíve Krakovej hole na severnej strane Nízkych Tatier. 5101 m dlhá jaskyňa má názov podľa charakteristického skalného útvaru. Vstup leží v nadmorskej výške 1488 m. Objavili ju v roku 1967 a dlho bola pokladaná za priepasť.
Jaskyne
Najdlhší jaskynný komplex
Demänovské jaskyne – 23 500 m
Nachádzajú sa v Demänovskej doline v Nízkych Tatrách. Asi 30 objavených jaskýň má spoločnú dĺžku 23,5 km. Maximálna hĺbka – 173 m.
Najdlhšia jaskyňa
Stratenská jaskyňa v Slovenskom raji – dĺžka 21 485 m, hĺbka 194 m. Objem celej jaskyne je tiež rekordný – 580 000 m³. Je v nej najväčší jaskynný priestor – Rozprávkový dóm. Táto nová jaskyňa (objavená v roku 1972) je jedným z najväčších speleologických objavov. Nachádza sa asi 2 km od obce Stratená vo vápencovom masíve vrchu Duča.
Najvyššie položené jaskyne
Jaskyne v Červených vrchoch – nadmorská výška 2077-2080 m
Nachádzajú sa v Západných Tatrách a majú označenie KR-8, KR-11, Vyšná Kresanica (KR-14) a KR-15. Tieto sú menších rozmerov. Najväčšou jaskyňou s vchodom v nadmorskej výške nad 2000 m je Nová Kresanica cca 550 m a hlboká 110 m.
Najnižšie položené jaskyne
Príbojová (abrázna) jaskyňa na úpätí Devínskej Kobyly a jaskyne v devínskej hradnom brale v malých Karpatoch – pod 200 m n. m.
Najnižšie situované krasové dutiny
Odkryté banskou ťažbou v hlbinnom magnezitovom ložisku v Podrečanoch (na horizonte 120 m n. m.) a na Bankove pri Košiciach (na horizonte 50 m n. m.)
Najväčší podzemný priestor
Rozprávkový dóm v Stratenej jaskyni s objemom 79 017 m³. Jeho dĺžka je 192 m, priemerná šírka 46 m, priemerná výška 11 m (maximálna 35 m) a plochou 9040 m².
Najväčšia ľadová jaskyňa
Dobšinská ľadová jaskyňa – zaľadnená časť meria 11 200 m²
Nachádza sa v údolí Hnilca v Slovenskom raji. Je tu i najväčší objem ľadu, ktorý sa odhaduje na 110 132 m³, ľad na dne jaskyne je hrubý 26,5 m. Odhaduje sa, že začal vznikať pred 2000 rokmi. Je zároveň najchladnejšou jaskyňou, keď teplota kolíše od – 5,6 °C v zime, 0,2 °C v lete, s priemernou ročnou teplotou – 1°C. Jaskyňu objavili v r. 1870 a v r. 1882 bola ako prvá v Európe osvetlená, od r. 1886 elektricky.
Najväčšie krasové prepadlisko
V masíve Duča s rozmermi 115 m x 56 m a hĺbkou 33 m. Nachádza sa v Slovenskom raji a vzniklo prepadnutím priestorov medzi Dobšinskou ľadovou s Stratenskou jaskyňou.
Najvyšší stalagmit
V Krásnohorskej jaskyni – vysoký 32,7 m pri základni široký 14 m. Pokladá sa za najvyšší na svete. Jaskyňa sa nachádza v Slovenskom krase v Silickej planine asi 1 km od obce Krásnohorská Dlhá Lúka. Objavená bola v roku 1964.
Jaskyňa s výskytom najdlhších brčiek
Gombasecká jaskyňa
Nachádza sa na západnom úpätí Silickej planiny v Slovenskom krase, asi 10 km juhozápadne od Rožňavy. Bola objavená v roku 1952. Brčká sú dlhé tenké rúrkovité útvary, visiace zo stropu jaskyne. Nimi preteká vápencom obohatená voda, čo spôsobuje ich rast až do formy stalagtitu. Najdlhšie brčká sú práve v Gombaseckej jaskyni a dosahujú dĺžku až 2,5 m.
Najnavštevovanejšia jaskyňa a jedna z najkrajších
Demänovská jaskyňa Slobody s bohatou kvapľovou výzdobou, objavená v roku 1921. Z celkovej dĺžky 8900 m je sprístupnených 1887 m. Priemerná ročná návštevnosť kolíše okolo 200 000 návštevníkov. Rekord bol zaznamenaný v roku 1962, keď ju navštívilo 277 313 návštevníkov.
Jediný jaskynný systém prekračujúci štátnu hranicu
Domica (Slovensko) – Baradlo (Maďarsko), vyše 21 km dlhá
Leží v južnej časti Slovenského krasu, 9 km juhovýchodne od Plešivca. Patrí medzi naše najteplejšie jaskyne s priemernou ročnou teplotou 10 °C. Naša jediná jaskyňa, ktorej prehliadka je spojená s plavbou na člnkoch (po podzemnej rieke Styx).
Jediná aragonitová jaskyňa
Ochtinská aragonitová jaskyňa
Má aragonitovú výzdobu (aragonit – vápenec kryštalizujúci v kosoštvorcovej sústave). Považuje sa za jednu z najkrajších na svete. Výzdobu tvoria trsy a kríčky mliečne bieleho aragonitu. Nachádza sa pri Ochtinej vo vrchu Hrádok (Spišsko-gemerský kras).
Najväčšia sprístupnená travertínová jaskyňa
Bojnická jaskyňa vyhĺbená v travertínoch hradnej skaly. Leží v hĺbke 30 m a tvorí ju kruhová sieň o priemere 22 m.
Najväčšia jaskyňa v nekrasových horninách – čadičoch (bazaltoch)
Labyrintová jaskyňa v Cerovej vrchovine – dĺžka 151 m. Vznikla nahromadením čadičových balvanov kamenného mora.
Najhlbšia priepasť
Čertova diera v Slovenskom krase 186 m hlboká.
Najhlbšia vertikálna priepasť
Malá železná priepasť v Slovenskom krase. Jej hĺbka je 142 m a je tvorená jedinou zvislou šachtou.
Najvyššie položená priepasť
Veľká Kresanica – ústie do priepasti je vo výške 1991 m n. m. 71 m hlboká priepasť v Západných Tatrách (v Červených vrchoch).
Najnižšie položená ľadová priepasťová jaskyňa je 91 m hlboká Silická ľadnica v Slovenskom krase. Vchod leží v nadmorskej výške 503 m. Najpozoruhodnejším útvarom je 13 m vysoký ľadopád.
Najväčšia ľadová priepasť
Ohnište. Leží sa svahu rovnomerného vrchu v Jánskom krase na severu Nízkych Tatier. Na dne v hĺbke 125 m sa týči 15 m vysoký ľadový kužeľ.
Použitá literatúra
ONDREJKA, Kliment. Rekordy Slovenska. Príroda. Bratislava: MAPA Slovakia Bratislava, s. r. o., 1997.
