Pohoria na Slovensku (3.)
Myjavská pahorkatina
Myjavská pahorkatina sa rozprestiera na západe Slovenska v Trnavskom Trenčianskom kraji. Patrí do oblasti Slovensko-moravských Karpát, ktoré sú súčasťou Vonkajších Západných Karpát. Myjavská pahorkatina má mimoriadne pestrú geologickú stavbu. Tvoria ju paleogénne flyšové horniny, horniny bradlového pásma, sedimenty vrchnej kriedy či neogénne usadené horniny. Menšia západná časť patrí k povodiu Moravy – odvodňujú ju rieky Myjava a Brezová, väčšia východná časť patrí k povodiu Váhu – tú odvodňujú potoky Kamečnica, Korytánka, Jablonka, Tŕstie a Holeška. Myjavská pahorkatina patrí k nízkym, rozpojeným pohoriam s častým striedaním lúk, pasienkov, lesných plôch a oráčin. Pre Myjavskú pahorkatinu je typické roztratené kopaničiarske osídlenie. Nachádzajú sa tu tri mestá: Myjava, Stará Turá a Brezová pod Bradlom. Najvyšším vrchom je Bradlo s nadmorskou výškou 543 metrov.
Chočské vrchy
Chočské vrchy sa nachádzajú na severe Slovenska v Žilinskom kraji. Pohorie patrí do Fatransko-tatranskej oblasti, ktorá je súčasťou Vnútorných Západných Karpát. Chočské vrchy sa rozprestierajú na území Liptova a Oravy. Pohorie je dlhé vyše 24 km. Tvoria ho druhohorné vápence a dolomity prevažne chočského príkrovu, miestami vystupuje i flyš. Chočské vrchy sú jediné jadrové pohorie Slovenska, v ktorých kryštalické jadro nevystupuje na povrch. Pohorie má mimoriadne pestrý reliéf s mnohými bralami a krasovými formami. Charakteristickým znakom pohoria je jeho asymetrická stavba. Nesúvislý hrebeň Chočských vrchov je rozdelený hlbokými dolinami. Turistika v tejto oblasti sa výrazne líši od turistiky v okolitých pohoriach, pretože sa tu nedá podniknúť klasická hrebeňovka. Určite sa oplatí zavítať na Veľký Choč, z ktorého sa naskytne úžasný výhľad, či do Kvačianskej doliny, ktorá je zaujímavá svojím typickým skalným reliéfom a turisti by nemali obísť ani 450 až 600 metrov hlbokú krasovú Prosiecku dolinu. Prevažnú časť povrchu zaberajú lesy, v nižších polohách bučiny, vyššie smrečiny a v najvyšších častiach kosodrevina. Odlesnené časti zaberajú lúky a pasienky, miestami i polia. Najvyšším vrchom je Veľký Choč s nadmorskou výškou 1 611 metrov.
Literatúra:
Monika Srnková: Naše Slovensko, Nesvady: Foni book. 2015, s. 122.
