Slováci v zahraničí a legislatíva

Slovensko má tiež záujem na udržiavaní národného povedomia našich krajanov

Claude BALÁŽ

Len nedávno minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák avizoval prípravu novely zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí. Prevažná časť európskych národov a štátov v dôsledku migrácie svojich príslušníkov do zahraničia má svoje zahraničné komunity, ktoré podľa údajov Rady Európy v súčasnosti predstavujú vyše stotridsať miliónov ľudí. Väčšina materských krajín má záujem na udržiavaní vzájomných vzťahov a rozvoji národného povedomia a kultúrnej identity krajanov.

V súčasnosti nájdeme Slovákov vo vyše tridsiatich štátoch celého sveta. Ich početné zastúpenie je rôzne. Od desiatok (Bulharsko, Cyprus, Dánsko, Fínsko, Holandsko, Čile, Nový Zéland, Španielsko, Venezuela, Mexiko a ďalšie), cez stovky (Belgicko, Brazília, Kirgizsko, Uruguaj, Nórsko, Juhoafrická republika), tisícky (Argentína, Chorvátsko, Izrael, Rakúsko, Švédsko, Švajčiarsko, Taliansko, Veľká Británia), desaťtisíce (Austrália, Francúzsko, Srbsko a Čierna Hora, Nemecko, Poľsko, Rumunsko, Ukrajina, Kanada), nad stotisíc (Česko, Maďarsko), ba skoro milión (USA).

■ DIASPÓRY SÚČASNOSTI

Prvý summit európskych diaspór, ktorý sa uskutočnil pod záštitou gréckeho predsedníctva Európskej únie v Solúne (Thessaloniki) 2003, svoju pozornosť zameral na význam diaspór Európy a na podnietenie procesu vytvorenia pevnejších väzieb medzi EÚ a jej diaspórami. Veľké skupiny zahraničnej diaspóry sú dnes prirodzeným fenoménom života spoločnosti väčšiny krajín sveta. V podmienkach slobody pohybu osôb v demokratickej spoločnosti preto ani Slováci žijúci v zahraničí nemôžu byť vnímaní iba ako kategória, resp. relikt minulosti. Základňa, ktorá sa dnes tvorí, preto musí mať charakteristiky, ktoré umožnia Slovenskej republike nielen riešiť zdedené problémy z minulosti, ale aj vytvoriť postupne mechanizmus na podchytenie migračných trendov, minimalizujúci škody, ktoré vznikajú v tejto etape vývoja únikom „mozgov“ do vyspelých krajín sveta. Podľa dostupných údajov odhadujeme, že počet Slovákov a osôb slovenského pôvodu žijúcich v zahraničí je v súčasnosti okolo dva milióny.

■ ALARMUJÚCI TREND

Bez pomoci a podpory Slovenskej republiky hrozí slovenským menšinám a komunitám v zahraničí úplná strata národného povedomia a kultúrnej identity, tým aj ich zánik totálnou asimiláciou. Táto pesimistická prognóza sa opiera o porovnanie stavu slovenského zahraničia v rokoch 1991 – 2013, teda v období, v ktorom podľa údajov štatistických úradov a odhadov krajanských spolkov a zastupiteľských úradov počet osôb slovenského pôvodu klesol o viac ako štyridsať percent . Tento alarmujúci trend by mal Slovenskú republiku motivovať k tomu, aby urýchlene prijala zásadné opatrenia tak v oblasti legislatívnej, ako i inštitucionálnej a finančnej, ktoré by tento nepriaznivý stav spomalili alebo zvrátili.

V legislatívnej oblasti prvým krokom bolo prijatie zákona č. 70/1997 Z. z. o zahraničných Slovákoch, ktorý sa stal aj prvou normou svojho druhu v histórii slovenskej legislatívy. Tvorcovia zákona využili pri jeho príprave poznatky získané z legislatívnej úpravy štátov Európskej únie, ako aj zo skúseností ďalších štátov uplatňujúcich starostlivosť a spoluprácu so svojimi zahraničnými krajanmi. No ako je to už u nás zvykom v legislatívnom procese jeho prípravy, v domácej i krajanskej tlači sa objavovali rozličné podporné, ale aj nežičlivé referencie a články, neraz skresľujúce informácie. Druhým významným krokom bolo prijatie článku 7a Ústavy SR, ktorý znie „Slovenská republika podporuje národné povedomie a kultúrnu identitu Slovákov žijúcich v zahraničí, podporuje ich inštitúcie zriadené na dosiahnutie tohto účelu a vzťahy s materskou krajinou.“

Pri tejto príležitosti treba uviesť, že Slovenská republika nie je v tejto oblasti ojedinelá pri prijímaní takýchto tzv. „lex specialis“. Podobné články má vo svojich ústavách Chorvátsko, Írsko, Macedónsko, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Slovinsko, Švajčiarsko, Ukrajina, Taliansko a i., a podobné zákony zamerané na podporu a spoluprácu so svojimi krajanmi prijalo Bulharsko, Francúzsko, Maďarsko, Portugalsko, Rumunsko, Švédsko, Rusko, Švajčiarsko, Španielsko, Chorvátsko a ďalšie štáty v Európe i vo svete.

■ NOVÁ OPORA

Pri vstupe do Európskej únie Slovenská republika musela zohľadniť súbor jej právnych predpisov (acquis) a prijala nový zákon č. 470/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí. Na jeho základe vznikol aj Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a vláda prijala koncepciu štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015. V súčasnosti treba problematiku aktualizovať a posunúť dopredu s víziou pre budúcnosť. Pred kompetentnými štátnymi orgánmi dnes stojí úloha danú problematiku aktualizovať a posunúť dopredu s víziou do budúcnosti. Treba zobrať do úvahy závažný fakt, že vysťahovalectvo nezaniklo, dostalo len nové formy, ktoré dnes predstavuje súčasná migrácia. Podľa štatistických údajov len v roku 2013 emigrovalo vo svete dvestotridsaťdva miliónov osôb a  podľa Prognostického ústavu SAV zo Slovenskej republiky odchádza do cudziny približne dvadsaťtisíc osôb, prevažne mladých do tridsať rokov.

■ EFEKTIVITA A PROSPEŠNOŤ

Aby vzťahy medzi Slovenskou republikou a Slovákmi žijúcimi v zahraničí boli efektívne a vzájomne prospešné, platí zásada conditio sine qua non, že tvorbu a výkon štátnej politiky musia vykonávať i zabezpečovať nepolitickí odborníci s pozitívnym vzťahom k slovenskému zahraničiu. Štátnopolitické a národné záujmy Slovenskej republiky musia byť v súlade aj so záujmami a s potrebami slovenského zahraničia, čo neznamená, že musia byť vždy totožné aj s niektorými záujmami politických subjektov na Slovensku. Táto modifikácia sa potom môže následne vzťahovať a prenášať i do slovenského zahraničia, ale celkovo by nemala ovplyvňovať ani hlavné zásady vzťahov k Slovenskej republike, ani vzájomné vzťahy medzi slovenskými komunitami a ich spolkami a organizáciami v jednotlivých krajinách.
Pripravovaná nová koncepcia štátnej politiky by mala vychádzať z citlivého rešpektovania partikulárnych záujmov jednotlivých krajanských komunít, ale súčasne vytvárať predpoklady na ich účelné zjednotenie. Ak chceme hovoriť o vzájomnej spolupráci, tak treba hneď od začiatku odmietnuť akékoľvek snahy o štátny paternalizmus a dirigizmus a už vôbec nie zasahovanie štátu alebo štátnych úradníkov do vnútorných a suverénnych záležitostí slovenského zahraničia.

Budúca novela zákona by mala zrovnoprávniť možnosti Slovákov žijúcich v zahraničí so Slovákmi žijúcimi na Slovensku na zachovanie si jazykovej a kultúrnej identity. V tomto zmysle by mal zákon kodifikovať preferenčný prístup Slovenskej republiky k slovenským menšinám a komunitám v zahraničí. Pôjde o prístup, ktorý je legitímny a je v súlade so závermi Benátskej komisie Rady Európy, ako i s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie. Okruh osôb, ktorých sa má zákon týkať, treba rozšíriť tak, aby nijaká osoba, ktorá má slovenský pôvod alebo štátne občianstvo Slovenskej republiky a žije mimo územia Slovenska, nebola diskriminovaná pri využívaní tohto zákona. Práve naopak, mal by odstrániť aj tie krivdy, ktorých sa dopustili predošlé politické režimy na tých, ktorí v minulosti museli opustiť starú vlasť.

Zdroj: https://snn.sk/news/slovaci-v-zahranici-a-legislativa-2/