Rimavská Sobota
Dejiny
Územie mesta bolo obývané už v dobe bronzovej, o čom hovoria archeologické nálezy pilinskej kultúry. Ďalšie nálezy pochádzajú z mladšej doby bronzovej a halštatskej, ako i rímskej. Lokalita dnešného mesta mala výhodnú polohu pre obchod a výrobu. Stredoveká osada bola úplne zničená počas mongolského vpádu, no už v roku 1268 sa Rimavská Sobota spomína v listine kráľovského dvorného kancelára Štefana, arcibiskupa kaločského a báčského, ako Rymoa Zumbota. Mestečko bolo pravdepodobne sídlom správy majetkov kaločského arcibiskupa v údolí rieky Rimavy. Dňa 14. novembra 1278 nový kaločský arcibiskup Ján vydáva v Zumbothel listinu, ktorou udeľuje Rimavskej Sobote výsady mestského charakteru. 24. júna 1334 daroval kráľ Karol Róbert mesto Tomášovi zo Solnoku, sedmohradskému vojvodovi, a ako náhradu predošlému zemepánovi, kaločskému arcibiskupovi Ladislavovi I. dal iné majetky. V roku 1335 boli mestu udelené ďalšie privilégiá, medzi nimi povolenie opevniť sa. Z trhovej osady sa postupne stáva obchodné poddanské mesto.
Roku 1441 Rimavskú Sobotu ovládol Ján Jiskra z Brandýsa, ktorý tu o 3 roky neskôr vyjednával s Jánom Huňadym. Roku 1474 mesto znovu zmenilo po vymretí rodiny Schéchyovcov majiteľa. Prešlo do rúk Alberta Losoncyzho, ktorý si vzal za manželku Hedvigu Széchyovú, a Jána Guthi-Országha, ktorý sa oženil s Annou Széchyovou (Hedviga a Anna boli dcéry Ladislava Széchyho, posledného potomka z rodu vojvodu Tomáša).
Roku 1506 Rimavská Sobota takmer celá vyhorela, pričom zhorel aj dôležitý mestský archív a zachránila sa len truhla kovotepcov. Zemepán Losonczy zavolal z Talianska architekta, ktorý položil základ terajšej šachovnicovej formy mesta. Intravilán mesta bol vtedy opevnený vodnou priekopou, ktorá viedla od potoka Sodoma od dnešnej konzervárne na vnútornej strane Cukrovarskej ulice až k Cintorínskemu potoku.
Rimavská Sobota prežila dve osmansko-turecké okupácie, a to v rokoch 1553 – 1593 a 1598/99 – 1686 (z ich pobytu sa zachovalo v archíve 250 listín). Lúpežní martalovci z blízkej pevnosti Sobôtka znepokojovali obyvateľstvo z okolia. Cez rieku Rimavu dali postaviť tzv. turecký most, aby turecký beg zo Sobôtky mohol pohodlne prevážať dievčatá do háremu pri Nižnej Pokoradzi. Mesto sa po oslobodení od Turkov stalo kráľovským majetkom a neskôr bolo vykúpené. Roku 1592 získalo svoj erb, na ktorom je okrídlený čierny orol s otvorenými pazúrmi na striebornom, dole zaoblenom štíte. Farby mesta boli v tom období modrá a biela. Najstaršia železná pečať pochádza z roku 1595. Roku 1601 mesto získalo právo meča, ktoré potvrdil roku 1735 aj kráľ Karol VI. Habsburský. Šľachticov stínali mečom a poddaných vešali na šibenici na blízkom Šibeničnom vrchu za mestom.
Rimavská Sobota patrí do regiónu Malohont, v polovici 13. storočia známeho ako Rimavský komitát. Sídlom regiónu bola najskôr Rimavská Baňa, ktorá svoj vplyv postupne stratila v prospech Rimavskej Soboty. Na konci 18. storočia sa Malohont prvýkrát spojil s Gemerom. V roku 1784 až 1790 a potom v rokoch 1805 až 1922 bola Rimavská Sobota sídlom Gemersko-malohontskej župy. Dňa 26. decembra 1805 nocoval v Rimavskej Sobote legendárny ruský vojvodca Michail Illarionovič Kutuzov, keď sa vracal do vlasti s 2. armádnou skupinou po bitke pri Slavkove. Rimavská Sobota sa stala dôležitým obchodným a priemyselným strediskom. V revolučných rokoch 1848 – 1849 sa tu vystriedali maďarské, slovenské i ruské vojská. V noci z 21. na 22. júla1849 tu vyjednával hlavný veliteľ maďarských revolučných vojsk, generál Artur Gorgey s parlamentármi veliteľa ruských vojsk, Chruleva. V auguste 1849 (po porážke maďarskej revolúcie 13. augusta 1849 pri Világosi) sa v meste zdržiavali aj slovenské dobrovoľnícke zbory pod velením Lewartovského. Veliteľmi boli aj povstaleckí kapitáni Štefan Marko Daxner a Ján Francisci.
Rimavská Sobota má bohaté revolučné tradície, keďže sa stala strediskom robotníckeho hnutia, hospodárskeho i kultúrneho života. Roku 1792 tu založili vedeckú spoločnosť vzdelancov z celej rakúskej monarchie a vzdelanostnú úroveň mešťanov a inteligencie zvyšovali základné školy, lýceum, knižnica, spevokol, časopisy i neperiodická tlač, ktorej vydávanie umožňovala miestna tlačiareň. Roku 1902 založili továrenskí robotníci a remeselníci odborovú organizáciu. Dve vojenské vzbury z 12. na 13. mája 1918 a medzi 15. až 20. októbrom 1918 vyjadrili odpor bojovať za záujmy buržoázie. Začiatkom novembra 1918 založili sociálnodemokratickú stranu. Od 31. mája do 5. júla 1919 sa Rimavská Sobota stala sídlom vojenského veliteľstva a direktória robotnícko-roľníckej vlády. V októbri 1919 založili miestnu organizáciu medzinárodnej sociálnodemokratickej strany s pôsobnosťou okresnej organizácie. V nej sa formovala marxistická ľavica, ktorá 1. mája 1920 zmobilizovala takmer 5000 ľudí, čím sa Rimavská Sobota stala silnou baštou komunistického hnutia. Po prudkých politických bojoch zvíťazila marxistická ľavica a dňa 15. mája 1921 tu založili MO KSČ, ktorá sa prihlásila k III. komunistickej internacionále. V rokoch 1935 – 1938 MO KSČ viedla pracujúcich do boja na obranu republiky, proti blížiacemu sa fašistickému nebezpečenstvu. Následkom mníchovskej zrady bola Rimavská Sobota dňa 10. novembra 1938 pričlenená k horthyovskému fašistickému Maďarsku.
Po oslobodení mesta sovietskou armádou dňa 21. decembra 1944 začala obnova a postupný rozmach v nových podmienkach. Okrem menších závodov dominoval potravinársky kombinát (cukrovar, pivovar, sladovňa), v tej dobe jeden z najmodernejších závodov v Európe.
V roku 1948 sa k Rimavskej Sobote pripojila obec Tomašová, ktorá je v súčasnosti mestská časť s rodinnou zástavbou.
Časti mesta
Mestské časti: Bakta, Dúžava, Kurinec, Mojín, Nižná Pokoradz, Sabová, Sobôtka, Včelinec, Tomašová, Vinice, Vyšná Pokoradz
Sídliská: Rimava, Západ, Rožňavská
Ostatné časti: Chrenovisko, Šibeničný vrch
Vodné plochy
V blízkosti sa nachádzajú umelé vodné nádrže Teplý Vrch a Kurinec (Zelená voda).
Lokalita Kurinec (Zelená voda) je vzdialená 5 km od centra Rimavskej Soboty. V minulosti bola významným rekreačným strediskom a bola vyhľadávaná nielen domácimi návštevníkmi zo širokého okolia, ale aj návštevníkmi z celého Slovenska i zo zahraničia. Návštevníkom ponúkala kúpanie vo vodnej nádrži alebo bazéne, ubytovanie, kemping, športové ihriská na tenis, minigolf, volejbal. Po dlhých rokoch nefunkčnosti je areál znovu otvorený. Má jeden bazén s pitnou vodou, dva bazény s termálnou vodou, jeden detský bazén a kúpanie aj v jazere. Je tu možnosť stanovania aj s karavanom.
Vodné toky
Mestom preteká a rozdeľuje ho na dve polovice rieka Rimava. V meste je vybudovaných 9 mostov pretínajúcich rieku (z toho 2 sú určené len pre peších a 1 bývalý železničný most, na ktorom je teraz cyklotrasa do rekreačnej oblasti Kurinec.).
