V jednote je sila
Ahojte Slováci, krajania. Vítam Vás na novovytvorenom webe, kde sa nám dúfam, čo najviac ľuďom, podari nájsť spoločnú reč. Volám sa Michal a chodím do práce ako väčšina z nás. Neštudoval som na vysokých školách, nikdy som nebol ani vášnivý športovec a napriek tomu, čo sa v našej krajine deje už od jej vzniku, som hrdý Slovák. A práve to ma doviedlo k písaniu tohto blogu...
Narodil som sa v roku 1991, o rok neskôr ako ľudia, ktorí tu chceli niečo zmeniť, ale boli zavraždení. Zavraždení ľuďmi, ktorých My držíme pri moci a dokola si ich volíme. Smejú sa nám do očí, užívajú si naše peniaze a slušné správanie im zďaleka nič nehovorí, samozrejme asi ani nemusím spomínať neustále osočovanie medzi sebou kvôli moci vo vláde. A tak to bude vždy? Žiaľ áno milí Slováci. Ak sa to sami nerozhodneme jednotne zmeniť.
Nedávno som si uvedomil dôležitý fakt. Bolo to pri čítaní komentárov pod článkom jedného magazínu, ktorý sa týkal správ od Martina Jakubca. Pán Jakubec je mediálne známa osoba, avšak je to namyslený, arogantný muž, ktorý okolo seba robí veľké haló a šíri falošné správy aby sa dostal do Vašej pozornosti potom k peniazom a moci, ale o to teraz nejde. Pri čítaní tých desiatok, pomaly stoviek komentárov som si všimol, že všetci tí ľudia pri vyjadrovaní nespokojnosti, priam nenávisti k príspevkom o jeho osobe, ktoré zaplavujú sociálne siete, ťahajú za jeden povraz. Naši politici dávno dobre vedia, že ľudí najlepšie spája nenávisť. Nenávisť k menšinám, neférovým riešeniam, udalostiam, konkrétnym osobám s inými názormi a podobne. A už práve tu nachádzame staré a všetkým tak známe "rozdeľuj a panuj". Slovenský národ je nejednotný, oni to vedia, ťažia na tom a My sa nad tým ani nepozastavíme.
Slovenská republika má rozlohu 49 035 km² a približne 5,5 milióna obyvateľov. Medzi nimi sú dôchodcovia, určite to nie je malé percento. Väčšina z nich majú malé dôchodky a sú radi ak im mesačný dôchodok postačí po ten ďalší, bez toho aby sa zadlžovali. Jediné, čo ich teda zaujíma je zvyšovanie dôchodkov, čo v krajnom opomenutí nejakého politika vo vláde naozaj nie sú veľmi vysoké nároky. Na koho sa však majú spoliehať keď ich deti majú svoje záujmy, starosti, problémy.. Spoliehajú sa teda na seba a svoje rozhodnutia aby pomohli sami sebe a mohli tak potom prípadne pomôcť aj svojim deťom, no je to naozaj tak?... Iní ľudia v dôchodcovskom veku si spokojne dožívajú s primeraným dôchodkom 600 až 800 eur, ktorých podobné veci už nezaujímajú alebo si radi prilepšia ešte o pár eur a tí ďalší sú buď podnikatelia, poslanci či iní ľudia v zastupiteľstvách, ktorí majú svoje kontakty a hrajú svoje hry o majetky a peniaze. Najsmutnejšie je, že toto je "iba" dôchodcovská časť Slovenska a čím mladších slovákov by sme prebrali, tým by to bolo rozdielnejšie a kontrastnejšie.
V tomto malom štáte máme medzi sebou obrovské nepomery a to nie len čo sa týka práce a financií, ale aj to v akej časti Slovenska žijeme. Na západnom Slovensku žijú ľudia spokojne prevažne v menších obciach, kde sú všade rozhádzané a pozašívané rôzne podniky, ktoré by podľa zdravého rozumu nemohli fungovať v rámci platných zákonov. Okrem toho, že slušní ľudia situovaní na Západnom Slovensku, majú vyššiu úroveň a spokojnejší život ako ostatní Slováci, tak na Východnom Slovensku, kde podľa expremiéra nič nieje, ľudia žijú ako vo východných krajinách. Je to 400 km cez Slovensko, ale v skutočnosti sme ako dva štáty. Kým na Západnom Slovensku fungujú najrôznejšie podniky (verím, že každý si domyslel ako alebo prečo fungujú), tak na Strednom Slovensku sú všetci pod prísnimy kontrolami, zavalení obrovskou kopou birokracie.
Z pohľadu jednotlivých občanov je to tak, že každý sa staráme hlavne sám o seba, spravím čo je najlepšie pre mňa, ale okolo sa neobzerám.
S ľahostajnosťou a nenávisťou sa nikam nedostaneme a už vôbec nie národ s veľkosťou ako je Náš. Nenávidíme sa medzi sebou kvôli názorom druhého, niektorí už pre iné vlasy, hudbu, štýly, bijeme sa v braoch, rušíme si divadlá, pozdvihujeme extrémistické vplyvy, veľakrát nie sme ani lojálny k blízkym a kolegom, vyrubujeme stromy, riešime zahraničnú politku, ale naša vláda si z nás robí bláznov. Naozaj sa ďalej necháme rozdeľovať a budeme sa navzájom potápať a priživovať na iných? Ubližovať niekomu, zmarovať niekoho úsilie aby iný ukázal ako rastie jeho moc napríklad v parlamente alebo aj v akejkoľvek práci . Aký sme národ, takú vládu máme. Sú v nej tí istí ľudia už dlhé roky ako niekde v krajinách s diktatúrou a hrajú na nás demokraciu, kde sa však dá drvivá väčšina podplatiť. Necháme sa ovplyvňovať reklamami za nakradnuté peniaze, priebežnými číslami výsledkov volieb a potom sa snažíme akože vyberať menšie zlo. A stále držíme pri moci tie isté mená. Na Slovensku je niekoľko desiatok politických strán a my sa nevieme ako malý národ dohodnúť na tom, aby sme si zvolili celkom nový parlament a skúšali každé 4 roky voliť celkom nové strany, ktoré ešte neboli vo vláde, kým naše Slovensko bude naozaj spravodlivé.
Preto v prvom rade chcem vyzvať Teba, Slovenský občan; buď chápavý, rešpektuj názory svojich krajanov lebo ak sa ti niečo nezdá tak sa to dá vysvetliť alebo prispôsobiť, buď pokojný, buď láskavý, buď nápomocný kde sa komu dá, buď spravodlivý a lojálny.
Láska a pochopenie k blížnym spoluobčanom nás naučí myslieť. Nepozerajme sa akí sme rozdielny, pozerajme sa akí budeme rovnakí. V jednote je sila a správnych riešení sa určite vždy nájde niekoľko.