Hodnota očitého svedectva
Londýnsky kúzelník S. J. Davey koncom 19. storočia počúval od návštevníkov špiritistických seáns tvrdenia o neuveriteľných fenoménoch, aké ani on ako kúzelník nedokázal vysvetliť trikmi a podvodmi. Aby záhade prišiel na kĺb, sám začal so špiritizmom a večer čo večer od neho odchádzali skupinky ľudí presvedčené, že zažili kontakt so záhrobím. Zároveň sa nevedome stali účastníkmi experimentu. Davey návštevníkom predvádzal rôzne špiritistické triky a potom od nich chcel, aby písomne zhrnuli všetko, čo uňho videli. Zdôraznil, aby napísali úplne všetko, na čo si dokázali spomenúť.
Daveyho zaskočilo, že ľudia si na mnohé dôležité udalosti vôbec nespomenuli alebo ich spomienky neodrážali realitu. Tvrdili, že videli nie to, čo im on predvádzal, ale to, čo sami očakávali, že uvidia alebo čo im naznačovali Daveyho sugescie. Prišiel tak k záveru, že spomienkam ľudí na „záhadné“ udalosti sa vôbec nedá veriť. Paradoxne, veľký nadšenec špiritizmu, prírodovedec Alfred R. Wallace ho obvinil, že pokiaľ nevysvetlí, ako svoje triky robil, bude nútený uveriť, že kúzelník je skutočne médiom!
Daveyho zistenia podporili aj početné výskumy ľudského vnímania. Aj keď zhodou okolností pozeráme priamo na nejakú udalosť, k nášmu mozgu sa informácie o nej nedostávajú nepoškvrnené. „Nevidíme, čo vnímame. Vidíme, čo si myslíme, že vnímame. Nášmu vedomiu sa dostávajú interpretácie, nie surové dáta,“ píše v knihe Ilúzia používateľa (The User Illusion) dánsky popularizátor vedy Tor Nørretranders.
Nielenže je naše videnie nepresné a často klamlivé, a nielenže je naše vnímanie veľmi nepresné a deformujúce realitu. Okrem toho všetkého je naša pamäť až hrozivo deravá. Skresľuje beztak veľmi nízke rozlíšenie prvotných spomienok - ak sa pokúsite spomenúť si na svoju spálňu, vybavíte si všeobecné rozmiestnenie veľkých a dôležitých vecí, ich tvar a farbu, ale obraz nikdy nebude rovnako detailný ako to, čo by ste videli očami. Farby sú skvelým príkladom nízkeho rozlíšenia pamäte – hoci ich existujú tisíce, ľudia si zapamätajú iba 11 základných kategórií a pamäť len ťažko rozlíši odtiene v rámci nich.
To málo, čo sa v nízkom rozlíšení v pamäti uloží, časom deformuje prirodzený, ale nevedomý proces ich neskoršej rekonštrukcie. Spôsobuje, že otázky kladené policajtmi pri vypočúvaní svedkov im môžu podsunúť dovtedy neznáme informácie, a oni ich mimovoľne použijú na doplnenie medzier vo svojej pamäti. Tragické je, že presvedčenie svedkov o presnosti svojich spomienok vôbec nesúvisí s ich skutočnou spoľahlivosťou. Svedkovia preto nie ojedinele s úplnou istotou označia za kriminálnika nevinného, a to dokonca aj vtedy, keď páchateľa dlho a jasne videli. Vážnosť nedostatkov našej pamäte dokladá taktiež nasledovná skutočnosť. V USA sa z väzňov oslobodených vďaka DNA testom až 75 % dostalo za mreže kvôli mylným svedeckým výpovediam.