PROBLEMATIKA A PREHĽAD LITERATÚRY
1 PROBLEMATIKA A PREHĽAD LITERATÚRY
1.1 Obezita
Obezita sa stáva vážnym verejno-zdravotným problémom nielen preto, že jej výskyt v krajinách s vysokou životnou úrovňou neustále stúpa, ale aj preto, že patrí medzi najčastejšie príčiny poruchy zdravia moderného človeka. „Nadváha a obezita sú stavy, keď je v tele nahromadené nadmerné množstvo tuku, pričom obezita je ten ťažší prípad. Predstavuje najväčší rizikový faktor pre choroby srdca, a ďalej, zvyšuje pravdepodobnosť vzniku iných ochorení, ako sú cukrovka, artritída, vysoký krvný tlak, a niektoré formy rakoviny.“[1] Obezita je teda výsledkom nesprávnej životosprávy, predovšetkým nesprávneho pomeru medzi výživou a telesnou aktivitou. „Tuk by mal tvoriť 15-20 % telesnej hmotnosti mladého dospelého muža a 20-25 % mladej dospelej ženy.“[2] Tento pomer s vekom mierne stúpa. Väčšie množstvo tuku je nezdravé a obéznym sa nazýva ten, koho hmotnosť o 20 % prevyšuje maximum ideálnej hmotnosti.
1.2 Príčiny vzniku
Príčinou obezity je porucha pomeru medzi príjmom a výdajom energie, pričom príjem prevyšuje výdaj. Tuční ľudia požívajú viac potravy, ako treba na krytie ich energetickej potreby. Človek priberá vždy vtedy, keď jeho telesná námaha a biologická činnosť sú menšie ako príjem potravy. Tučný človek, či už jedáva viac, rovnako alebo i menej ako iní ľudia, vždy zje viac, ako potrebuje. Niekedy volí aj nesprávny pomer živín v potrave, uprednostňuje cukry a tuky na úkor bielkovín, zeleniny a ovocia. Mnohí si neuvedomujú, že nespálené cukry sa v tele premieňajú na tuk. Práve prekrmovanie sa sacharidmi vedie najčastejšie k vzniku obezity.
O množstve konzumovanej potravy rozhoduje pocit hladu, resp. chuť do jedenia a pocit nasýtenosti. Ich intenzita a vzájomné striedanie sa riadia podľa potreby organizmu regulačnými mechanizmami, predovšetkým centrálnym nervovým systémom. Pri narušení funkcie regulačných mozgových centier môže vzniknúť stav, keď pocit hladu a chuti do jedenia prevyšuje spotrebu energie, príjem sa stáva väčším ako spotreba a vzniká obezita. Oslabenie riadiacich mechanizmov môže byť vrodené, no porucha sa nemusí prejaviť hneď po narodení.
Duševne labilní ľudia mnohokrát hľadajú v jedle odškodnenie za iné neuspokojivé vášne. Všetky tieto okolnosti spôsobujú občasné prejedanie sa, ktoré je stále častejšie , až sa nakoniec stáva stereotypom -pravidelným zvykom. Pocit nasýtenia vzniká až vtedy, keď je človek vlastne už prejedený. Tento zlozvyk sa prejaví ako mimoriadne škodlivý v neskoršom veku, keď spôsob života vedie k menšej telesnej aktivite.
1.2.1 Rizikové faktory
Môže spôsobiť dýchavičnosť pri námahe, v ťažších prípadoch i vtedy, keď je dotyčný v pokoji. Veľmi tuční ľudia majú často vysokú hladinu cholesterolu, a preto majú sklon k žlčníkovým kameňom. Tuční ľudia sú náchylní na odreniny a hubové ochorenia kože na jej záhyboch, napríklad na slabinách. Ženy majú navyše sklony k poruchám menštruácie a k neplodnosti. Obezita často spôsobuje bolesti chrbta, pretože horná časť tela je ťažká a tlačí na spodnú časť chrbtice. Mozgové príhody sú dva krát také časté u tučných ľudí, pretože majú často vysokú hladinu cholesterolu v krvi alebo vysoký krvný tlak. Zvýšenú úmrtnosť tučných ľudí spôsobujú väčšinou choroby krvného obehu, napr. koronárna choroba srdca. Vysoká hmotnosť nadmerne namáha kĺby v nohách. Opuchy a bolesti kĺbov spojené so zápalom kĺbov sa obezitou iba zhoršujú. Človek, ktorého hmotnosť je o viac než 40 % nad ideálnou, je vystavený dvojnásobnému riziku smrti na koronárnu chorobu srdca.
Obezita môže spôsobiť zvýšenie rizika výskytu nádorov maternice, prostaty a hrubého čreva, pri zvýšenej námahe problémy s dýchaním, syndróm spánkového apnoe (zástavy dychu v spánku s výrazným znížením kvality spánku), degeneratívne ochorenie kĺbov, kožné problémy (ekzémy, plesne, celulitída, strie) a opuchy. Stupeň rizika ovplyvňujú napríklad pomerná úroveň nadbytku telesnej hmotnosti, umiestnenie telesného tuku, rozsah nárastu hmotnosti počas dospelosti a množstvo fyzickej aktivity. Väčšinu týchto problémov možno zlepšiť už pri pomerne malom úbytku hmotnosti (10 až 15 %), najmä keď sa zvýši aj fyzická aktivita
1.2.2 Ochorenia
Cukrovka
Cukrovka je choroba látkovej premeny s prvotnou poruchou metabolizmu cukrov z nedostatku inzulínu. Cukrovka je masová choroba, na svete je 30 miliónov diabetikov. Najčastejšie sa vyskytuje medzi 40.- 60. rokom a postihuje rovnako často mužov a ženy. Má dedičný charakter.
Spomedzi všetkých závažných ochorení práve cukrovka 2. typu (typ cukrovky, ktorý sa zvyčajne objaví v dospelosti a je spojený s nadváhou) alebo od inzulínu nezávislá cukrovka (NIDDM) najviac súvisí s obezitou a nadváhou. Riziko rozvoja cukrovky 2. typu stúpa už pri hodnote BMI, ktorá je omnoho nižšia ako hraničná hodnota pre obezitu (BMI 30). U obéznych žien je až 12-krát vyššia pravdepodobnosť rozvoja cukrovky 2. typu ako u žien so zdravou hmotnosťou. Riziko cukrovky 2. typu sa zvyšuje s BMI najmä u ľudí s rodinnou anamnézou cukrovky a znižuje sa s klesajúcou hmotnosťou.
Kardiovaskulárne ochorenia a vysoký krvný tlak
Medzi kardiovaskulárne ochorenia (KVO) patria koronárne ochorenie srdca (KOS), infarkt a periférne cievne ochorenie. Tieto ochorenia predstavujú veľkú časť (až jednu tretinu) úmrtí u mužov i žien v priemyselne najrozvinutejších krajinách a ich výskyt sa zvyšuje aj v rozvojových krajinách. Obezita robí človeka náchylným na množstvo kardiovaskulárnych rizikových faktorov vrátane vysokého krvného tlaku a zvýšenej hladiny cholesterolu v krvi. U žien je obezita tretím najvýznamnejším indikátorom KVO po veku a krvnom tlaku. Riziko infarktu je u obéznych žien približne trikrát vyššie ako u štíhlych žien rovnakého veku.
Existuje dostatok materiálov potvrdzujúcich súvislosť medzi vysokým krvným tlakom a obezitou, pričom podiel prípadov vysokého krvného tlaku v dôsledku obezity sa u obyvateľov západných krajín odhaduje na 30 – 65 %. Krvný tlak sa zvyšuje s BMI – s každým nárastom hmotnosti o 10 kg sa krvný tlak zvýši o 2 – 3 mm Hg. A naopak, úbytok hmotnosti spôsobí pokles krvného tlaku, pričom pri každom úbytku telesnej hmotnosti o 1 % klesne krvný tlak zvyčajne o 1 – 2 mm Hg.
Výskyt vysokého krvného tlaku u ľudí s nadváhou je takmer trikrát vyšší ako u ľudí, ktorí nemajú nadváhu, a riziko vysokého krvného tlaku u ľudí s nadváhou vo veku 20 – 44 rokov je takmer šesťkrát vyššie ako u ľudí, ktorí nemajú nadváhu.
Rakovina
Hoci súvislosť medzi obezitou a rakovinou nie je až tak dobre definovaná, viaceré štúdie našli spojenie medzi nadváhou a výskytom niektorých druhov rakoviny, najmä hormonálne závislej rakoviny a rakoviny tráviaceho traktu. U obéznych žien tiež bolo zaznamenané vyššie riziko rakoviny prsníka, sliznice maternice, vaječníkov a krčku maternice a existujú určité dôkazy aj o zvýšenom riziku rakoviny prostaty a konečníka u mužov. Asi najviditeľnejšie je to v prípade rakoviny hrubého čreva, ktorej riziko výskytu je pri obezite takmer trikrát vyššie u mužov aj u žien.
Osteoartritída
„Degeneratívne ochorenia nosných kĺbov, ako je koleno, sú veľmi častými komplikáciami pri obezite a nadváhe. Za príčinu sa vo všeobecnosti považuje mechanické poškodenie kĺbov v dôsledku nadmernej hmotnosti. U obéznych ľudí sa tiež častejšie vyskytujú bolesti chrbta, ktoré môžu byť jedným z hlavných faktorov prispievajúcich k absencii z práce súvisiacej s obezitou.“[3]
Duševné aspekty
Obezita je v mnohých európskych krajinách značne stigmatizovaná z hľadiska vnímaného nežiaduceho telesného vzhľadu, ako aj z hľadiska porúch charakteru, na ktoré by mala poukazovať. Dokonca už šesťročné deti vnímajú obézne deti ako „lenivé, špinavé, hlúpe, škaredé, klamárov a podvodníkov“.
Obézni ľudia sa musia vyrovnávať s diskrimináciou. Štúdia s mladými ženami s nadváhou v USA ukázala, že zarábajú výrazne menej ako zdravé ženy, ktoré nemajú nadváhu, alebo ako ženy s inými chronickými zdravotnými problémami.
Srdcovo-cievne ochorenia
Medzi srdcovo-cievne ochorenia sa radí napríklad angína pectoris, ischemická choroba srdca, ktorá môže vyústiť, napríklad, do infarktu myokardu alebo mŕtvice. Kardiovaskulárne ochorenia sú najčastejšou príčinou úmrtia v najvyšších vekových kategóriách (až 60% úmrtí).
1.3 Prevencia
Ako prevencia vzniku obezity sa dnes považuje denná fyzická aktivita v trvaní 45 – 60 minút . Pre tých, ktorým sa podarí úspešne redukovať telesnú hmotnosť z
pásma obezity, sa ako prevencia návratu pôvodnej hmotnosti (pôvodne obézni ľudia bývajú zväčša vnímavejší na opätovné zvýšenie hmotnosti) odporúča denná fyzická aktivita v trvaní viac ako 60 minút alebo týždenný výdaj energie najmenej 2 000 kcal.
1.3.1 Strava
Redukčná diéta je v celom liečebnom postupe najdôležitejšia, najúčinnejšia a teda nevyhnutná. „Energetický príjem sa znižuje individuálne tak, aby hmotnosť klesala postupne, nie viac ako o 1 – 2 kg týždenne. Rýchla redukcia hmotnosti sa spája s rizikom cievnych komplikácií a občas aj s nepríjemnými subjektívnymi pocitmi.“[4] V strave sa nekompromisne obmedzujú cukry, pretože sú najvhodnejšou látkou na tvorbu tukových zásob v tele. Múčniky, sladkosti, cukor a med sa z diétneho lístka, úplne vyraďujú. Do krajnosti sa obmedzia zemiaky, ryža, chlieb, pečivo a múčne jedlá. Cukor sa nahrádza umelým sladidlom. Prípustné sú nepatrné množstvá tuku. Základ potravy majú tvoriť bielkoviny, zelenina a ovocie. Odporúčajú sa chudé mäsá (kuracie mäso, teľacina, hovädzina, ryby, divina). Mlieko má byť odstredené a vajíčka uvarené. Listová zelenina je pre nízky obsah cukrov výhodnejšia ako koreňová. Vhodné je čerstvé ovocie, ale nie kompóty a sušené slivky. Alkohol má vysokú energetickú hodnotu, preto sa neodporúča, no dovoľuje sa káva a čaj. Pri zostavovaní redukčnej diéty vždy treba vychádzať z úhrnnej energetickej hodnoty celodennej stravy, ktorá sa znižuje na primerané minimum, prispôsobené zamestnaniu, telesnej aktivite, a ostatným podmienkam a ostatným podmienkam tak, aby bola bezpodmienečne nižšia ako predpokladaný energetický výdaj.
1. Pravidelnosť v jedle – jedálniček je rozdelený na 3-6 jedál denne, podľa typu vybranej redukčnej diéty. Pacient by sa mal stravovať po 3–4 hodinách, aby prestávky medzi jedlami boli dostatočne veľké a pritom neboli príliš krátke. Posledné jedlo by mal pacient prijímať najneskôr medzi 18 až 21 hodinou s pauzou aspoň 2 hodiny pred spánkom.
2. Rovnomerné rozdelenie energie počas celého dňa.
3. Najzásadnejším opatrením v redukčnej diéte je zníženie obsahu tuku. Toto opatrenie veľa obéznych pacientov aj po schudnutí a absolvovaní množstva diét podceňuje.
4. Obmedzenie kuchynskej soli - dôvodom je stimulačný efekt soli povzbudzujúci chuť k jedlu.
5. Zmena stravovacích návykov musí byť zásadná spolu so zmenami spôsobu života, trávenia voľného času a zvýšením fyzickej aktivity primeranej k zdravotnému stavu. Zmena stravy bez cvičenia nebýva taká účinná. Pri výrazne väčšom výdaji než príjme energie sa ľahšie redukuje hmotnosť pacienta.
6. Porušenie diéty je nutné korigovať a v diéte vytrvať. Je bežným javom, že pacient po zlyhaní diétu preruší, často trpí výčitkami, ale k diéte sa už nevráti.
7. Dôležitý je dostatočný príjem nízkoenergetických tekutín, 1,5–2,0 l denne, alkoholické nápoje nie sú vhodné pre veľký energetický obsah.
1.3.2 Pohybová aktivita
Vo všeobecnosti zníženie hmotnosti možno dosiahnuť len redukciou príjmu energie na úroveň nižšiu ako je jej výdaj (najmä fyzickou aktivitou), alebo zvýšením jej výdaja.
„Samotné diétne a kalorické reštrikcie majú nepriaznivý vplyv na tzv. netukovú hmotu (najmä na svalovinu) a práve pohybová aktivita počas znižovania hmotnosti garantuje zachovanie svalovej hmoty. Fyzická aktivita podporuje negatívnu energetickú rovnováhu ako aj negatívnu rovnováhu tukového metabolizmu, pričom potenciuje diétou vyvolané zníženie telesnej hmotnosti a súčasne pôsobí preventívne pred jej opätovným vzostupom. Strata tukovej telesnej hmoty je pritom v priamej úmere ku kalorickému výdaju počas športovej aktivity bez ohľadu na to, akej je intenzity alebo trvania.“[5]
Pri rozumných stratách telesnej hmotnosti ide o postupný a dlhodobý proces, to čo je potrebné zredukovať pri znižovaní hmotnosti je telesný tuk. Tento proces začína prevažovať zvyčajne až v 3. týždni chudnutia. Pri využití športovej aktivity samotnej na redukciu hmotnosti, nemusí byť koncový účinok z hľadiska hmotnosti tela moc potešujúci (celkový podiel tuku sa zníži, ale zvýši sa podiel aktívnej telesnej hmoty – svaloviny).
Športy relatívne horšie tolerované obéznymi pacientmi: dlhé bicyklovanie, behy na dlhé trate, dlhé pochody a turistika, vysokohorská turistika, bežecké lyžovanie na dlhé trate, ľadový hokej, basketbal, futbal, rýchlokorčuľovanie, športové potápanie, chôdza do schodov.
Športy relatívne dobre tolerované obéznymi pacientmi (s obmedzením vplyvu vlastnej hmotnosti tela): plávanie, kratšie bicyklovanie, bicyklovanie na stacionárnom bicykli, kanoistika, veslovanie, pomalý beh, jogging, chôdza a rýchla chôdza, chôdza na pohyblivom páse, kratšia turistika, volejbal, golf, posilňovanie, vodný aerobik.
1.4 Liečba obezity
Najčastejšie používanou metódou hodnotenia obezity je index telesnej hmotnosti (Body mass index–BMI). Vypočíta sa ako podiel hmotnosti v kg a výšky v m2 (napr. 70 kg: 1,7 m2 = 24,2).
BMI do 25 - normálna hmotnosť
BMI 25-30 - nadváha
BMI 30-35 - mierna obezita
BMI 35-40 - stredná obezita
BMI nad 40 - morbídna (klinická) obezita
Liečba obezity má vychádzať z troch základných požiadaviek:
-obmedziť energetickú hodnotu potravy
-zvýšiť telesnú aktivitu
-zbaviť sa telesných návykov, ktoré vedú k prejedaniu a udržať dosiahnutý stav
Telesná aktivita je ďalším účinným liečebným faktorom, pretože zvyšuje výdaj energie a popri redukčnej strave pomáha odbúravať prebytočný tuk. Pôsobí však miernejšie a pomalšie. Telesná práca, prechádzky, šport a podobná činnosť prispôsobená individuálnym možnostiam by mala byť trvalým doplnkom diétneho postupu.
[1] MAČINGOVÁ, Antónia. Najedzte sa do štíhlosti 1. rozšírené vydanie. Košice: Antónia Mačingová, 2015. s 13. ISBN 978-80-971798-2-3
[2]PAYENOVÁ, F. ZDRAVO ŽIŤ. Bratislava : IKAR, 2000. s 20. ISBN 80-7118-896-4
[3]OBEZITA A NADVÁHA. [online]. [s.a.]. [Rev. 2016-01-15]. [Cit. 2016-01-18]. Dostupné na: <http://www.eufic.org/article/sk/expid/25/>
[4]BENIAK, Milan et al.: Zdravoveda. 3. Vyd. Martin.: Osveta, 1990. S. 218. ISBN 80-217-0104-8
[5]MEŠKO, Dušan. OBEZITA A ŠPORTOVÁ AKTIVITA. [online]. [2007-11-04]. [Cit. 2016-01-20]. Dostupné na:http://www.solen.sk/pdf/da007af6a1837bd5db13ba757b8378a6.pdf