Stolný tenis
7. 5. 2020
Stolný tenis
Už v roku 1960 sa naši stolní tenisti prihlásili do okresnej súťaže. Z neznámych príčin neodohrali v tomto roku ani jeden zápas. Rok 1965 bol prvým, keď už odohrali celú súťaž. V šesťdesiatych rokoch sa hrával stolný tenis v priestoroch budovy MNV. V mužstve boli Pavol Blahovský, Štefan Blahovský, Ján Maliňák st. , Miroslav Macuško a Ján Javorský. Hralo sa iba na jednom stole, ktorý zakúpil miestny národný výbor v okresnej súťaži. Najlepšími hráčmi boli Ján Maliňák a Štefan Blahovský. V roku 1967 pribudol do družstva mladučký hráč s veľkým talentom a srdcom pre stolný tenis Jozef Javorský, ktorý sa okamžite stal platným hráčom.Nehralo sa už na obecnom úrade, ale v terajšej urbárskej krčme. Po dvoch rokoch sa hralo v priestoroch dnešnej pošty, bývalej cirkevnej školy. Na hosťujúce zápasy sa chodilo autobusom, vlakom, do blízkych dedín pešo, ale aj osobnými autami. Pomáhali hlavne Anton Martinko, Rudolf Rusiňák a autom detského domova Jozef Stoklasa.
V roku 1973 sa začalo hrať v základnej škole na chodbe s kameninovou podlahou. Telovýchovná jednota zakúpila nové stoly a sieťky. Postupne sa zapojili do mužstva tiež mladí hráči Jozef Rákoci, bratia Jozef a Pavol Javorskí a Milan Pjatak. Založilo sa družstvo žiakov, v ktorom hrali Václav Javorský, Viktor Rusiňák a Ľubomír Semko. Súťaží sa zúčastňovali aj dievčatá Hilda Meresievová a Alena Kiššová, ktoré dosahovali úspechy nielen v okrese, ale aj v kraji.
V nasledujúcom roku odišiel na dva roky od mužstva kľúčový hráč Jozef Javorský, ktorý si musel splniť vlasteneckú povinnosť – základnú vojenskú prezenčnú službu. Ale zastúpil ho ďalší hráč s veľkým talentom Tibor Kišš. Za žiakov začala hrať prvá zlatá generácia v zložení – Daniel Martinko, Marián Mičko, Peter Janík a František Mrava. V súťaži žiakov stratili v celej sezóne iba jeden set, bohužiaľ, do krajskej súťaže nemohli postúpiť, pretože vedenie telovýchovnej jednoty zhodnotilo, že výdavky za cestovné by boli veľmi vysoké.
Po návrate Jozefa Javorského z vojenskej služby sa okolo neho na dlhé roky vytvoril silný kolektív v zložení – Tibor Kišš, Daniel Martinko, Peter Janík a František Mrava. Postupne sa im podarilo prebojovať až do 3. ligy. Zo Štiavnika sa stala bašta stolného tenisu, ktorá začala vzbudzovať rešpekt v celom okolí. Darilo sa nielen v súťažiach družstiev, ale aj v súťažiach jednotlivcov. Veľmi zaujímavé bolo to, že každý rok bol v rámci jednotlivcov úspešný iný hráč, čo síce viedlo k rivalite medzi hráčmi, ale hlavne pomáhalo k stmeľovaniu kolektívu. Prišiel však zlomový rok 1989, ktorý zmenil celú našu spoločnosť a aj štiavnický stolný tenis. Na vojenčinu museli nastúpiť Daniel Martinko, Peter Janík a František Mrava. Družstvo do súťaže nebolo prihlásené. Po návrate z vojenčiny sa dalo družstvo znovu dohromady. Muselo však začať hrať od najnižšej súťaže. Pre politické zmeny nemohli hrať v základnej škole, ale pani starostka Katarína Slivková im so súhlasom obecného zastupiteľstva umožnila hrať v obecnej sále, dnes tzv. Urbársky dom. Avšak ešte pred prvým zápasom sa stal na futbalovom zápase nešťastný úraz Petra Janíka, keď mu súperov brankár zlomil nohu. Napriek tomu sa bez väčších problémov podarilo postúpiť do vyššej súťaže. Veľmi potešujúca bola hojná účasť fanúšikov na domácich stretnutiach, ktorí svojím povzbudzovaním doslova nútili podávať domácim hráčom dobré výkony.
Aj v nasledujúcej sezóne sa udialo to isté. Peter Janík si opätovne pred sezónou zlomil nohu, ale napriek tomu sa oslavoval úspech postupu. O stolný tenis začal byť záujem nielen medzi staršími, ale aj mladšími. Založilo sa B-družstvo, do ktorého sa vrátili Ing. Jozef Javorský, Jozef Rákoci a pribudol Milan Maliňák. Prišla druhá zlatá generácia mládeže Ivan Kusko, Kamil Dulovič, Jozef Javorský ml. a Viliam Pemčák. Ako žiaci suverénne vyhrali svoju súťaž, ale z nepochopiteľných dôvodov ich krajský zväz nezaradil do najvyššej súťaže. Nepomohli ani protesty a odvolávania.
Aj keď hracie podmienky v sále neboli optimálne, hlavne pre nedostatočné osvetlenie, hosťujúcim družstvám sa v Štiavniku veľmi páčilo pre dobré športové a pohostinné prostredie. Na poslednom zasadnutí obecného zastupiteľstva v roku 2002 bolo rozhodnuté, že obecná sála sa v rámci reštitúcie vracia urbárskemu spoločenstvu. Zo dňa na deň sa museli riešiť nové priestory a s veľkým prispením vtedajšieho riaditeľa základnej školy Petra Gömöryho sa znovu našli v základnej škole.
S prispením obecného úradu sa zakúpili po dlhých rokoch nové stoly, sieťky, ohrádky a dresy. Založilo sa družstvo dorastencov, ktoré hneď prvý rok postúpilo do 1. ligy dorastencov. Tretia zlatá generácia mládeže v zložení Timotej Černický, Martin a Štefan Hudzík, Martin Malec a Michal Martinko postúpili do 1. ligy starších žiakov, kde bojovali s družstvami Košíc, Prešova, Popradu, Michaloviec, Humenného, Bardejova, Spišskej Novej Vsi a Starej Ľubovne. Hracie podmienky neboli pre takéto súťaže vyhovujúce.
Obecné zastupiteľstvo v rámci eurofondov podalo projekt na výstavbu telocvične a rekonštrukciu základnej školy, výmenu okien, strechy a novej fasády. Ministerstvo ale schválilo iba rekonštrukciu školy, a tak obecné zastupiteľstvo schválilo výstavbu herne nad futbalovými šatňami na ihrisku z vlastných zdrojov obce. V roku 2010 sa podarilo postaviť malú, ale zato úžasnú stolnotenisovú herňu, ktorú závidí široké okolie. Do herne boli zakúpené štyri nové stoly so sieťkami, ohrádky, stoly pre rozhodcov a počítadlá.
Pre veľký záujem hráčov boli v súťažiach aktívne štyri družstvá A,B,C a D. Družstvu A sa podarilo postúpiť do 3. ligy, kde medzi najlepších hráčov patrili Milan Maliňák, Peter Janík, Timotej Černický a Ivan Kusko. Zároveň sa zrodila štvrtá zlatá generácia mládeže v zložení František Strakuľa, Jozef Maliňák a Mário Kacvinský, ktorí dokázali vyhrať nielen okresnú, ale aj krajskú súťaž škôl. Potešujúce bolo aj to, že do stolného tenisu prišli aj dievčatá, sestry Mária a Patrícia Lapšanské a Kristína Maliňáková, ktoré vyhrávali dievčenské aj ženské kategórie. Momentálne účinkujú ako C-družstvo a hrajú v 6.lige.
V roku 2012 prišiel hrať do klubu slovenský paraolympijský reprezentant Miroslav Jambor, ktorý získal v Pekingu 2008 striebornú a bronzovú medailu. V sezóne 2013/2014 bol najlepším hráčom súťaže, keď za celú sezónu prehral iba sedem zápasov. Aktívnym tréningom a radami bol pre všetkých prínosom. V sezóne 2015/2016 nebolo A-družstvo prihlásené do 3. ligy, pretože Miroslav Jambor si našiel prácu v ozdravovni pre postihnutých v Kováčovej, Milan Maliňák podstúpil operáciu kolena a Timotej Černický sa zranil pred úvodom sezóny na futbalovom zápase. Spätne možno uzavrieť, že neprihlásenie sa do 3. ligy bolo na škodu, lebo objektívne aj so zúženým kádrom by sa A-družstvo v súťaži udržalo.
V súčasnosti bojujú v 4., 5. a 6. lige družstvá A, B a C. Aj keď sú v tejto sezóne iba v polovici tabuľky, tak cieľom budúcej sezóny je bojovať o popredné umiestnenia. Osobitnou kapitolou je tradičný Štefanský turnaj o majstra Štiavnika. Už viac ako štyridsať rokov vždy 26.12. v roku sa stretávajú aktívni hráči aj laická verejnosť, aby si navzájom zmerali sily. Zoznam víťazov je veľmi dlhý, ale najviac na prvej priečke figurovali mená Peter Janík, Tibor Kišš, Jozef Javorský a Timotej Černický.