6. kapitola
Otravný zvuk budíka sa rozľahol izbou kde obaja jej obyvatelia ešte tvrdo spali. Starší z nich s tichým zahrešením budík vypol a vstal, zatiaľ čo mladší z dvojice si s nesúhlasným zamrnčaním prehodil perinu cez hlavu a spal ďalej.
„Harry, vstávaj,“ jemne potriasol Louis svojim klientom, a strhol z neho paplón.
„Hmmm,“ zamrmlal Harry a pritiahol si perinu naspäť k telu.
„Harry, je čas na raňajky. Vstávaj.“
„Nechaj ma, chcem spať...“ zavrčal kučeravec z polospánku.
„No keď myslíš, tak idem sám,“ precedil Louis nahnevane, keď sa mu ani na niekoľký pokus nepodarilo Harryho zobudiť a opustil izbu, tresnúc dverami.
Hlasný zvuk buchnutia dverí Harryho prebral, zmätene sa obzeral po izbe, no keďže bol príšerne unavený, otočil sa na druhý bok a spal ďalej. V tej chvíli mu boli nejaké raňajky úplne ukradnuté.
„Och, áno,“ vzdychal, zatiaľ čo ležal so svojim milencom na deke na malej lúke za mestom, kam ho Louis vytiahol, aby si spoločne užili voľný deň a strávili ho, ako sa patrí, spoločnými radovánkami. Louis ho bozkával a rukami mapoval celé jeho telo. Neskutočne si brunetovu starostlivosť užíval, pretože jeho dotyky boli jednoducho dokonalé. Ako Louis sám. Lepšie ako tie jahody so šľahačkou či šampanské, ktoré jeho priateľ na ich prvý spoločný piknik priniesol. Úplne sa pod nimi roztápal. Ako snehuliak na jarnom slnku.
Louis mu vošiel rukami pod tričko a pomalými pohybmi mu začal dráždiť bradavky. Len z tohto jednoduchého dotyku ihneď stvrdol. Ani si neuvedomil kedy sa to stalo, no odrazu jeho tričko ležalo vedľa neho. O malú chvíľu tričko nasledovali aj nohavice a on ležal pred svojim milencom takmer nahý, iba v boxerkach, cez ktoré sa jasne črtalo jeho, nie malé, vzrušenie.
„Niekto je tu tuším poriadne nadržaný,“ šepol mu Louis zmyselne do ucha, oblizujúc mu ušný lalôčik, čím ho privádzal do absolútneho šialenstva. Cítil jeho horúci dych na svojej pokožke, jeho pery, ktoré mu dráždili i tie najcitlivejšie miesta na tele a jeho ruky, ktoré mu pomaly, kúsok po kúsku vyzliekali aj ten posledný, nepotrebný kúsok oblečenia, čo ho ešte stále zahaľoval, zatiaľ čo on sa len bezmocne zvíjal pod tým mladým, pevným, štíhlym telom. Keď sa ich rozkroky začali o seba otierať, už to nevydržal a nahlas vykríkol, hlasom zastretým túžbou.
„Prosím, Lou, už si ma konečne vezmi!“
„Vaše želanie je mi rozkazom, pane,“ usmial sa druhý muž a s radosťou a pohľadom plným vzrušenia vzal do úst jeho penis...
„Budíček!“ ozvalo sa mu odrazu pri uchu, na čo sa Harry vydesene posadil a ospalo hľadel na kompletne oblečeného a vysmiateho Louisa.
„Dobré ránko, Šípková Ruženka,“ poprial mu jeho spolubývajúci s úsmevom a Harry mierne očervenel. Prečo zase to oslovenie? Zmätene rozmýšľal, čo sa deje, prečo ho Louis budí.
„K-koľko je hodín?“ vyjachtal, hľadiac na sprievodcu, ktorý si práve balil akési papiere do kabely.
„Pol deviatej. O pol hodiny odchádzame do ZOO.“
„Čože??“ zúfalo vykríkol Harry a prudko sa posadil. „Prečo si ma nezobudil skôr? Nebol som na raňajkách!“
„Ja som ťa budil, ale ty si bol jednoducho nezobuditeľný,“ zavrčal podráždene Louis. „Takže mňa z toho vynechaj. A raňajky som ti doniesol, naješ sa v autobuse. Teraz padaj do kúpeľne a obliekaj sa!“
Harry sa sťažka vymotal z postele, vďačne pozrel na Louisa, no keď videl prekvapený úškrn na jeho tvári, zneistel.
„Deje sa niečo?“ hlesol a rozmýšľal, čo zase nevedomky vyviedol, no vzápätí postrehol kam smeruje Louisov pohľad. Zbledol, očervenel a s nepríjemným tušením sa tým smerom pozrel aj on.
„No do prdele,“ zaúpel, hľadiac na svoju rannú erekciu. Naprázdno preglgol a ak to bolo možné, očervenel ešte viac, keď si uvedomil uprostred čoho ho Louis zobudil. Ten akoby čítal jeho myšlienky.
„Celkom by ma zaujímalo, čo sa ti snívalo,“ pobavene utrúsil smerom k Harrymu, baviac sa nad jeho rozpakmi.
„N-nič,“ vykoktal zahanbený Harry, zhrabol prvé oblečenie čo mu prišlo pod ruku a sprevádzaný Louisovým tichým smiechom zmizol v kúpeľni.
Keď odtiaľ po chvíli, ktorá brunetovi pripadala ako večnosť, vyliezol, mladý sprievodca zalapal po dychu. Harry mal na sebe vypasované džínsy a čierne elastické tričko s dlhým rukávom. Vo vlasoch mal tú istú šatku ako v prvý deň. Vyzeral... jednoducho neodolateľne. Ako malý boh. Opäť sa mu vrátili predstavy, ktoré mu vďaka Harrymu nedali v noci spať. Potriasol hlavou aby prišiel na iné myšlienky.
„Hotový?“
„Jop.“
Počúvaj, na dnes hlásia dosť teplo. V tých dlhých rukávoch ti bude horúco. Nechceš sa ísť radšej prezliecť? Ešte máme...“ Čas, chcel dopovedať Louis, ale Harry ho prerušil.
„„Nie!“ vykríkol podráždene. „Nestaraj sa o moje oblečenie, dobre?“
Louisa Harryho prudká reakcia zarazila a cítil, ako sa v ňom prebúdza hnev.
„Harry, nezvyšuj na mňa hlas,“ varoval kučeravca. „Myslel som si, že si to včera pochopil.“
„Ja... Áno...Ale... Prepáč, som unavený... A nervózny,“ snažil sa Harry nájsť prijateľné vysvetlenie pre svoj výbuch.
„No lebo ja som sa vďaka tebe vyspal do ružova,“ zavrčal Louis.
„Čo?“ Harry sa tváril zmätene. Čo má on spoločné s Louisovým spánkom? No pohľad na sprievodcovu nahnevanú tvár mu napovedal, že mal radšej čušať.
„Celú noc si sa prehadzoval ako divý, neustále si voľačo mrmlal a ja som nemohol kvôli tebe zaspať. Keď sa mi to konečne ako-tak podarilo, mladý pán si zmyslel osprchovať sa. O druhej! Zaspal som len niekedy nad ránom.“ Nadržaný ako kôň. Nechci vedieť nad čím som celý čas rozmýšľal...“Takže ja vôbec nie som unavený, milý Harry,“ Louis už kričal a Harry sa inštinktívne prikrčil. Takéhoto nahnevaného Louisa sa bál. A hoci ho chápal, jeho mozog akosi zatiaľ nedokázal pochopiť prečo je taký nabrúsený.
„Ja za to nemôžem, že som nemohol zaspať,“ bránil sa, no bolo to len, akoby prilieval olej do ohňa.
„Keby si nespal večer namiesto večere,...“
„Tak si ma nemal nechať spať!“ skočil nahnevaný Harry do reči sprievodcovi.
„Harry! Povedal som ti, aby si na mňa nezvyšoval hlas. Ber si veci na výlet a padaj na recepciu!“
Harry ofučane zhrabol batoh a s hundraním vybehol z izby.
„Výborne, ďalší skvelý deň pred nami,“ nešťastne si vzdychol Louis keď zamykal dvere. Bolo mu ľúto, že tak vyletel na Harryho, ale nemohol za to. Keď je unavený, je nepríjemný a kontroluje sa len veľmi ťažko. Bude si dnes musieť dávať mimoriadny pozor aby nevybuchol pri každej maličkosti. A potom sa Harrymu ospravedlniť.
„Milenecká hádka?“ ozval sa neďaleko Harryho posmešný hlas. Sedel v autobuse, natiahnutý cez obe sedadlá, s hlavou opretou o okno, oči zavreté. Nemusel sa ani pozrieť, aby vedel, že je tá poznámka adresovaná jemu a že Zayn celý žiari od škodoradosti.
„Nie je môj milenec,“ odvrkol Harry, stále odmietajúc otvoriť oči a pozrieť sa na svojho spolužiaka. Bol unavený a plánoval si ešte v autobuse chvíľu zdriemnuť. No zrejme mu chvíľa osamote nebude dopriata.
„Ale no tak... Určite si sa o niečo pokúsil, inak by na teba nezazeral ako na vraha,“ uškrnul sa Zayn. „A navyše, Tomlinson kričal tak hlasno, že ho bolo počuť snáď v celom penzióne. Zaspal som len niekedy nad ránom. Takže ja vôbec nie som unavený, milý Harry,“ posmešne napodobňoval Louisov hlas. „To čo sa tam dialo, muselo byť dosť divoké, však Styles? Myslím, že to bude zaujímať viacerých a budeš mať čo vysvetľovať. Možno ťa konečne vyhodia zo školy,“ zaškľabil sa Zayn a viac sa Harrym zbytočne nezaoberal. Ten sa len prudko posadil, konečne otvoril oči a vystrašene hľadel na miznúci Zaynov chrbát. V hlave mu jeho vlastná predstavivosť premietala rôzne scenáre, jeden horší ako druhý. S obavami rozmýšľal, koľko ľudí ich mohlo počuť a aké dôsledky môžu mať Louisové slová. Bol by sa utápal v strachu a beznádeji aj dlhšie, ale odrazu začul na konci autobusu tú osudnú vetu. Vetu, na ktorú do smrti nezabudne a ktorá ho takmer pripravila o zdravý rozum.
„Stylesovi chýba sex.“
Komentáre
Prehľad komentárov
Zayn mě tam pěkně štve dala bych mu po hubě moc pěkně píšeš doufám že povídku dokončíš.
Re: Paráda.
(padlý anjel, 5. 1. 2018 23:45)Ďakujem ;-) No, niekto tu musel byť za bad boya, a schytal to chudák Zayn. A neboj sa, rozhodne ju nenechám len tak ležať, v súčasnej dobe má takmer 70 kapitol ;-)
Paráda.
(Karin, 4. 1. 2018 21:36)