Božtek na líčko
Ja som macko Uško malý,
veľmi dobrý, vychovaný.
Tak to vraví moja mama.
Od leta sa stará o mňa sama,
lebo maco Ucho, môj tatičko,
čo mi vždy vravel zlatičko,
musel ísť do sveta na vandrovku.
Iste už má v nohách kilometrov stovku.
Vôbec nič o ňom nevieme.
Akoby sa prepadol do zeme.
Nik zo známych ho nestretol
a oca by si nik nesplietol.
Chcem byť silný ako on.
Riešim to však po svojom.
Keď mi mama roztrhané šaty obšíva,
vtedy si ma vôbec nevšíma,
tak ja cvičím ostošesť.
Neviem ako naši veľa jesť.
Spevňujem tak svoje svaly.
Bicepsy ich športovci nazvali.
Ide mi to pomaličky,
no kým pôjdem do školičky,
vyučiť sa k líške Soni,
budem maco na úrovni.
Končím, vidím ocka prichádzať.
Budeme sa dobre spolu mať.
Iste priniesol mnohé dobroty,
veď darmo neišiel do roboty.
Okrem maškrty som dostal nohavice.
Mama šál a krásne rukavice,
k tomu ešte božtek na líčko.
Mne dal dva, som jeho zlatíčko!