Čo je osmák?
Latinský názov: Octodon degus Slovenský názov: pôvodne Osmozub Degu, neskôr sa zaužívalo Degu Čílsky Český názov: Osmák Degu Degu je andský hlodavec patriaci do podradu morčacotvaré. Je teda príbuzný ďalších juhoamerických hlodavcov – morčiat a činčíl. U nás sa omylom spája aj s Pieskomilom, pretože sú si výzorovo veľmi podobní. Pieskomil však pochádza z Ázie a má iné zvyklosti ako Degu. Degu je bylinožravec. Svoj názov „octodon“ (osmozub) dostal Degu podľa tvaru hryzacích plôšok svojich stoličiek, ktorý vedcom pripomínal číslo osem. Na Slovensku nie je veľmi známy, no postupne sa už aj u nás stáva obľúbeným domácim miláčikom. Pôvod
Ako je zrejmé už z jeho slovenského názvu, Degu pochádza z Čile. Žije však v celej Južnej Amerike, najmä na západnom svahu horského masívu Ánd. Obýva polovyprahnuté oblasti s kríkovým porastom vo výške 1200m – 3500m nad morom. Vo voľnej prírode sa dožíva priemerne okolo jedného roka, pretože má veľa prirodzených nepriateľov, najmä dravých vtákov. Jeho ďalším nepriateľom sú aj farmári, lebo v krajine svojho pôvodu je Degu bežným škodcom, ako u nás hraboše.
Do Severnej Ameriky a Európy bol Degu privezený na výskum cukrovky, na ktorú je veľmi náchylný. Niektorí pracovníci sa nad niekoľkými Degu zľutovali a časom zistili ich inteligenciu a schopnosť prispôsobiť sa. Tak sa Degu z laboratórií dostali do domácností a stali sa ľuďom veselými spoločníkmi.
Výzor
Na pohľad Degu pripomína niečo medzi potkanom, trpasličím zajačikom a veveričkou. V anglicky hovoriacich krajinách ho dokonca prezývajú „brush-tail rat“, teda „kefkochvostý potkan“. Veľkosťou patrí medzi stredne veľké hlodavce - dospelý jedinec dorastá približne do dĺžky 15cm. Rovnako dlhý je aj jeho chvostík, ktorý pripomína chvost potkana, len na konci má akoby kominársku štetinku. Na všetkých končatinách má po päť prstov, avšak piaty prst je zakrpatený. Zadné končatiny sú dlhšie a silnejšie – uspôsobené na skákanie. Na zadných končatinách má aj dlhšie, zahnuté pazúriky, ktorými vie i neúmyselne poškriabať. Celé telo má porastené srsťou hnedočiernej farby, na bruchu a bokoch má krémovú alebo plavú farbu. Iné sfarbenia sú skôr výnimkou. Srsť má dve dĺžky – dlhšie chĺpky sú pevnejšie a na dotyk tvrdšie(pripomínajú srsť morčaťa) a kratšie chĺpky sú mäkučké. Oči má výrazné, tmavé a veľké. Má ich olemované srsťou svetlej farby, tak vyzerá akoby mal očnú linku ako Kleopatra. Treba však dávať pozor, aby mu ich nič nepodráždilo, pretože oči Degu sú veľmi citlivé. Uši sú stredne veľké, na malej hlave sú však veľmi výrazné. Zuby mu stále rastú, ako každému hlodavcovi, a preto mu treba dávať dostatok materiálu na obhrýzanie. Zaujímavosti
CHVOST: Degu dokáže v nebezpečenstve pustiť chvost podobne ako jašterica, ale jemu už NIKDY NEDORASTIE! PRETO HO ZAŇ RADŠEJ NECHYTAJTE! Dokáže síce žiť aj bez neho, ale má zhoršenú koordináciu, pretože ho pri lození a skákaní používa ako kormidlo. ZUBY: Zdravý dospelý Degu má tmavožlté až oranžové zuby. Spôsobuje to chlorofyl v zelenej strave, ktorá je najdôležitejšou zložkou jeho jedálnička. Biele zuby znamenajú nedostatočnú výživu. Mláďatám sa zuby zafarbujú postupne prijímaním potravy. CUKROVKA: Degu je veľmi náchylný na cukrovku, pretože zle metabolizuje cukry. V niektorých prípadoch je toto ochorenie dedičné, čo podporuje najmä párenie príbuzných Degu. Ako výsledok cukrovky môže u Degu vzniknúť aj šedý zákal očí – Degu s ním dokáže žiť, ale musí mať prísnu diétu. VEK: Veľmi pozitívnym faktom pre chovateľov je dĺžka života tohto zvieratka – v zajatí a pri správnej starostlivosti sa Degu dožíva 5 až 7 rokov, no sú známe aj prípady, kedy sa dožil viac ako 10 rokov. SKOKY: V tomto je Degu podobný veveričke. Rád lozí a skáče po konároch alebo iných prekážkach. Dokáže vyskočiť do výšky až jedného metra! Preto keď ho púšťate prebehnúť sa, ubezpečte sa, že máte zatvorené všetky okná. Nemá problém dostať sa až tam a mohol by vypadnúť. PÍSKANIE: Degu sa medzi sebou dorozumievajú rôznymi zvukmi. Najčastejšie je pískanie. Preto toto zvieratko nie je vhodné pre ľudí, ktorým by to mohlo vadiť. INTELIGENCIA: Aj keď sa to nemusí zdať, Degu je veľmi inteligentný hlodavec. Dá sa v tom prirovnať k potkanovi, niektorí chovatelia dokonca tvrdia, že je inteligentnejší. Pri správnom prístupe sa rýchlo naučí na človeka, ktorý sa o neho stará. Naučí sa rozpoznať jeho hlas, niekedy dokáže reagovať na svoje meno. Pri častom počutí nejakej melódie sa ju niektorí Degu naučia pískať. TEPLO A SLNKO:Degu je veľmi citlivý na teplotu prostredia. Ideálna teplota pre neho by sa mala pohybovať okolo 20°C. Nemal by mať teplotu vyššiu ako 30°C, môže mať problémy so srdiečkom. Rozhodne ho NIKDY NEDÁVAJTE NA PRIAME SLNKO! Može ho to zabiť. Naopak pri nízkych teplotách a prievane môže nachladnúť. Tiež nie je vhodné ho kúpať vo vode, aby nenachladol, čo pre neho môže mať tiež smrteľné následky. OČI:Degu majú veľmi dobrý zrak. V oku majú dva druhy čapíkov, z ktorých jeden je citlivý na ultrafialovú časť svetelného spektra. Má to najmä sociálny význam – bledá srsť na bokoch a moč Degu odrážajú UV svetlo. Teda Degu sa vedia najzájom veľmi dobre rozoznať. MOČ:Podľa predchádzajúcej state je moč Degu viditeľný pod UV svetlom, ktoré oni vnímajú zrakom. Preto ho využívajú na značkovanie svojho územia. Netreba sa teda čudovať, že po vymočení ostávajú na všetkých povrchoch biele stopy, ktoré sa ťažko odstraňujú. Aktvity
Výhodou Degu je, že je to denný tvor. Najaktívnejší je v čase šera, takže ráno a podvečer. Počas dňa si rád zdriemne. Ak ho zobudíte, nebude sa hnevať a s radosťou sa vám bude venovať. Najšťastnejší bude, keď mu dáte niečo pod zub:) Môže sa stať, že váš Degu bude ešte aktívny, keď vy už budete chcieť spať. Ako každý hlodavec Degu rád všetko obhrýza, čo v noci môže byť nepríjemné. Pre neho je to však jediný spôsob obrusovania neustále rastúcich zubov. Preto by ste mu mali poskytnúť dostatok materiálu na obhrýzanie – rôzne hrubé vetvičky, rolky z toaletného papiera a pod. Nielenže si tým obrúsi zúbky, ale sa aj na dostatočne dlhý čas zabaví. Ďalšou obľúbenou aktivitou Degu je behanie, lozenie a skákanie. Okrem toho je aj neskutočne zvedavý. Preto by ste mu aspoň raz za čas mali poskytnúť priestor na prebehnutie mimo klietky. Najideálnejší je priestor s čo najmenej nábytkom a káblami. Káble by s radosťou rozhrýzol, čo je životu nebezpečné pre domáce spotrebiče aj vášho miláčika. Z nábytku by tiež mohol kúsok obhrýzť ale sa zaň aj schovať. Najmä spočiatku je ťažké ho potom odtiaľ dostať. Na druhej strane je voľné prebehnutie zábavou pre vášho Degu aj pre vás. On si najskôr musí obzrieť a oňuchať celý priestor. Spočiatku je veľmi plachý, keďže dané okolie nepozná. Keď si všetko dobre prezrie, postupne sa zbavuje plachosti a podniká čoraz odvážnejšie výpravy. Vy, ako tichý pozorovateľ, sa tiež skôr či neskôr stanete objektom jeho záujmu a to vám pomôže zblížiť sa. Ako sa spriateliť?
Priniesli ste si nového, zrejme ešte malého Degu, prípadne viacerých Degu domov. Tak ako pre vás, aj pre neho je to nová situácia, s ktorou sa musí vysporiadať. Je to pre neho(najmä ak je sám bez známych kamarátov) veľký stres – nové prostredie, pachy, osoby, ktoré na neho zízajú a pod. Preto by ste mu prvých pár dní mali nechať, aby si zvykol na novú klietku a okolie, v ktorom je klietka umiestnená. Pre vás to znamená, ho čo najmenej „otravovať“. Prvý týždeň sa ho určite nesnažte násilne brať na ruky ani ho inak do niečoho nútiť. Obmedzte sa na len na výmenu krmiva a vody. Pri tom sa snažte robiť čo najpomalšie pohyby, pretože Degu sa veľmi ľahko vyplaší. Už od začiatku sa mu však môžte prihovárať jemným hlasom – určite pri ňom nekričte. Tak si na vás začne pomaly zvykať a zapamätá si váš hlas. Napríklad mu aj nahlas čítajte knihu, alebo sa pri ňom nahlas učte a pri podávaní krmiva sa mu prihovárajte jeho menom. Tak si vás spojí s tým, čo mu je najpríjemnejšie:) Po pár dňoch, príp. po prvom týždni mu skúste dať oňuchať ruku. Ak o to bude mať sám záujem aj skôr, nebráňte sa. Najskôr mu len prestrčte prst cez mreže klietky a čakajte, kým ho jeho zvedavosť neprinúti ho prísť ochutnať. Nebojte sa, nemal by vás pohrýzť, len bude skúšať, či ste na jedenie. Ak vás však uhryzne bolestivo, radšej ešte počkajte. Potom mu, ešte stále cez mreže, skúste dať nejakú dobrôtku. Následne môžete pokračovať cez otvorené dvierka klietky. Nezabúdajte, že nemáte robiť rýchle a trhané pohyby ani sa ho násilne snažiť uchopiť. Jeho prirodzeným nepriateľom sú dravé vtáky, tak je nesmierne citlivý na približovanie zhora. Keď budete trpezlivý, dosiahnete lepšie výsledky. Popri tom všetkom sa mu stále nežne prihovárajte. Ak mu vo dverách klietky necháte položenú otvorenú dlaň s dobrôtkou a nebudete sa hýbať, časom(môže to trvať aj viac týždňov) by vám mal sám od seba na ňu sadnúť. Spočiatku rukou so sediacim Degu nehýbte, vyplašil by sa. Až postupne ňou skúšajte pohnúť, čím Degu oddialite od klietky. Pri procese zbližovania je dôležitý aj váš psychický stav. Degu ako takmer každé zviera vie vycítiť vaše pocity. Ak z vás bude cítiť strach a obavy, prenesú sa na neho. Netreba byť teda veľmi úzkostlivý, ako to môže vyznievať z predchádzajúcich odstavcov. Keď sa k Degu budete približovať, snažte sa byť pokojný a sebavedomý aby vycítil, že vy ste autorita, ale na druhej strane sa vás nemusí báť. Vy ste ten, ktorý mu dáva potravu a má vo vás dôveru. Súčasťou spoznávania sa, je aj púšťanie Degu mimo klietky. Ako som už spomínala, na začiatku bude Degu plachý a ostražitý. Najlepšie bude, keď si sadnete a zem, tak aby ste na neho dobre videli, a nebudete sa hýbať. Spočiatku sa mu ani neprihovárajte, lebo bude splašene reagovať na každý rušivý podnet. Po preskúmaní priestoru prídete na rad vy. Je veľmi zábavné pozorovať Degu, keď sa k vám snaží priblížiť. Robí krátke, trhané skoky – vyzerá ako pod stroboskopom. Príde k vám, oňuchá vás a odbehne do bezpečia. Toto zopakuje viackrát, kým si nebude istý, že mu od vás nič nehrozí. Časom sa osmelí natoľko, že si aj z vás spraví preliezačku. Keď už budete v štádiu, že na vás bez problémov vylezie, začnite pri ňom skúšať pomalé pohyby. Musí sa naučiť pri vás existovať, aj keď budete vykonávať niektoré činnosti, bežne, bez ohľadu na jeho plachosť. Tá sa postupne vytratí. Kým na vás nebude ešte naučený, môže byť problém, ako ho vrátiť späť do klietky. Ideálne je klietku položiť na zem a počkať, kým do nej nevlezie sám. Je to jeho domov, ktorý pozná, a vždy sa do neho bude vracať. Druhou možnosťou je nejaká škatuľa(napr.od topánok) alebo prepravka na hlodavce. Do nej dáte dobrôtku a počkáte, kým tam vlezie. Potom zaklapnete veko a vypustíte ho priamo do klietky. Je to oveľa šetrnejšie, ako ho naháňať a násilne chytať do ruky. Tým by ste si ho mohli len znepriateliť. Keď už budete kamaráti, je dobré dôjsť do štádia, kedy sa pri vašom miláčikovi nebudete vôbec obmedzovať. Mal by rešpektovať vašu autoritu, tak ak ho niekedy budete musieť schmatnúť(či kvôli nedostatku času alebo vás nahnevá), nespôsobí to stratu jeho dôvery. Všetko však samozrejme treba s citom, lebo Degu majú dobrú pamäť.