9. KAPITOLA
„Ahojte, kde je Jane?“ pozdravila v nedeľu ráno skupinku priateľov v knižnici.
„Išla mame poslať sovu, aby jej poslala spoločenské šaty.“ Odpovedala jej Alice. Lily pocítila, akoby jej hruď zovreli obruče. Na toto nepomyslela. Ráno dosala sovou poštou pozvanie na Halloweensky ples, ale ani jej nenapadlo, že sa na neho treba aj vhodne obliecť. Nemá spoločenský habit. To dorieši neskôr. Napíše mame po obede. Sloghorn im rozprával o večierku a ten blázon ho transfiguroval na ples. McGonagallová by bola hrdá. Zakrátko sa ku nim pripojila aj Jane a pustili sa do neľahkej úlohy.
„Nejaké nápady?“ spýtala sa Lily skupinky pri stole. Mark sa hlasno nadýchol, akoby chcel niečo povedať, nakoniec však iba porazenecky pokrútil hlavou.
„Rozmýšľajte. Čo majú ženy iné ako muži?“ spýtala sa Lily a poklepkávala prstami po stole. Pohľad mala namierený, kdesi medzi regály a snažila sa na niečo prísť. Jej zamyslenie narušilo uškŕňanie s tichý smiech jej priateľov.
„No, Lily. Nemyslím, že sme ťa pochopili správne.“ Začala jemne Alice. Lily na nich hodila divný pohľad symbolizujúci zamyslenie, až sa jej nakoniec rozšírili oči poznaním.
„Hneď som späť.“ Povedala im a vybrala sa do zadnej časti knižnice. O niekoľko minút s hlasným buchotom položila na stôl sedem kníh.
„Dúfam, že to bude stačiť.“ Dramaticky si povzdychol Hanrich a s úsmevom krútil hlavou.
„Hľadajte čokoľvek, čo majú ženy a muži rovnaké a aj napriek tomu, to u nich spôsobuje zmenu.“ Hovorila a rozdávala knihy. Skupinka pokrčila plecami a začali sa prehrabávať knihami o ľudskom tele.
Na obed ale už odchádzali pokojní. Podarilo sa im nájsť jeden elixír, ktorý u mužov spôsobuje rast brady a u žien asi rast poprsia. Teda elixír podporí tú časť mozgu, ktorá stimuluje tvorbu hormónu určujúceho podstatu pohlavia. Chlapci vyjadrili znepokojenie, aby nespôsobil ešte aj rast práve tej podstaty ich pohlavia. Lily ich ale upokojila, nakoľko v knihe, ktorú čítala Jane sa písalo o časti mozgu, ktorá podporuje organizmus k zvýšenej produkcii hormónov. Zvýšenie tohto hormónu u mužov, konkrétne testosterónu, spôsobuje zvýraznenie tvaru lícnych kostí a rast ochlpenia, u žien zasa produkcia hormónu estrogénu spôsobuje zvýšenú plodnosť, zaoblenie tvarov a pravdepodobne aj rast poprsia. Elixír sa rozhodli uvariť radšej slabší ako bolo v knihe. Jane jasne podotkla, že nepotrebujú silný účinok, stačí iba ak sa preukáže rozličné pôsobenie na pohlavie čarodejníkov. Hanrich naznačil, že tu by bolo vhodné použiť opačný smer miešania, ale Severus dodal, že prvé zložky by boli pri zmene smeru reaktívne a hrozilo by, že by kotlík vybuchol. Zmenili teda iba smer miešania v záverečnej časti varenia. Lily dúfala, že na to idú správne. V konečnom dôsledku, majú elixír, ktorý hľadali a podľa ich postupu by nemal zmeniť vlastnosti a ani vybuchnúť. Slughorn bude spokojný, snáď.
Po obede išla Lily do soviarne. Ešte vo Veľkej sieni napísala mame krátky list o tom, že je pozvaná na ples, ktorý usporadúva profesor elixírov. Potrebuje naň spoločenský habit alebo vhodné šaty, ktoré zatiaľ nemá a dúfa, že jej mama bude môcť poslať peniaze alebo ju odprevadí do Šikmej na nákup.
„Bess.“ Oslovila svoju sovu. Sova čierna ako uhol, jej zletela na ruku.
„Ahoj kamarát.“ Pohladila jeho perie.
„Prosím ťa, odnesieš toto mame?“ spýtala sa ho s úsmevom a ukázala na stočený list. Soví chlapec zahúkal, preletel na zábradlie a otrčil paprčku. Lily mu opatrne pripevnila na nohu pergamen.
„Si veľmi šikovný chlapec, Bess. Vieš o tom?“ spýtala sa ho, keď jej sedel opäť na pleci. Sova jej na odpoveď zahúkala a obtrela si hlavu u jej líce.
„Mám pre teba niečo, chlapče.“ Povedala a podala mu keks s príchuťou hrabošov. Bess, prijal viac ako len ochotne maškrtu a s húknutím odletel.
„Veľa šťastia.“ Zvolala za ním.
„Tirya.“ Zavolala, keď sa otočila čelom k sovám oddychujúcim na bidielkach.
„Poď aj tebe som jeden priniesla.“ Zasmiala sa Lily. Sova s húkaním priletela na jej nadstavenú ruku.
„Tu máš a nie, že ma prezradíš Severusovi. Mohol by sa na mňa hnevať, že vás rozmaznávam.“ Hovorila skoro šeptom sove a hladila jej krídla.
„Mám ho rada, vieš? Nechcem aby sa na mňa hneval.“ Priznala sa sove sprisahanecky.
„Aj ja ťa mám rád Lily.“ Ozvalo sa jej za chrbtom. Lily sa tak zľakla, až skoro nadskočila a Tirya odletela na svoje miesto. Mladá Chrabromilčanka sa otočila a videla Severusa stáť opretého o rám dverí s prekríženými rukami na prsiach. Nezavrela dvere. Nikdy ich nezatvárala. Severus sa odrazil od rámu dverí a podišiel k Lily. Nevedel, čo sa stane a vôbec netušil čo povedať.
„Myslela si to vážne?“ spýtal sa jej. Lily pozerala do zeme a pohla hlavou na znak súhlasu. Severus jej chytil bradu medzi prsty a zodvihol jej pohľad. V jej očiach videl to čo nečakal. Videl bolesť, hlbokú, zvierajúcu a trhajúcu srdce i dušu. Dúfal, že to v jej očiach už nikdy neuvidí. Pritiahol si Lily do objatia, pevného, ale nežného zároveň. Lily zavzlykala.
„Čo sa deje Lily?“ spýtal sa jej Severus s obavami. Niečo ju trápi. Niečo zožiera jej dušu už dlhú dobu, jej pohľad mu to prezradil. Prečo sa mu ale nezdôverila už skôr?
„Nič sa nedeje. Ja len .. len mám strach.“ Priznala sa mu do ramena. Severus ju stále držal a hladil po vlasoch a chrbte.
„Čoho sa obávaš?“ spýtal sa jej jemne.
„Mám strach, že ťa stratím. Že prídem o svojho ochrancu, dôverného priateľa a..“ rozprávala medzi vzlykmi.
„Šššš, neplač zlatíčko.“ Chlácholil ju. Mal pocit, že každý jej vzlyk mu trhá dušu.
„Mňa nikdy nestratíš. Vždy tu budem pre teba. Nech sa deje čokoľvek.“ Odpovedal jej. Rád by však vedel, čo malo byť za tým ‘a‘. Ďalší plač mu za to ale nestojí.
Lily sa v jeho objatí cítila tak bezpečne a milovane, ako už dávno nie. Jeho pôsobivý hlboký hlas hladil jej boľavé srdce a hojil jej dušu. Priala by si, aby ju nikdy nepustil.
„Už je dobre?“ spýtal sa jej jemne.
„Áno.“ Prikývla a utierala si nos do ponúknutej vreckovky.
„Prepáč mi, nechcela som ťa zaťažovať.“ Povedala mu s trpkým úsmevom.
„To je v poriadku. Nemáš sa za čo ospravedlňovať. Ja tu nie som len na chvíle, keď sa smeješ ale aj na tieto. Teda hlavne na tieto.“ Rozprával jej. Tajne však dúfal, že ju už nikdy plakať neuvidí.
„Si poklad, Severus. Vieš o tom? Ja neviem čo by som bez teba robila.“ Priznala a pritúlila sa mu do náruče.
„To ty si poklad, Lily. Si ten najcennejší poklad aký mám. A bojím sa, že mi ťa niekto ukradne.“ Priznal sa. Lily opustila bezpečie jeho náruče a pozrela mu do očí.
„Som iba tvoja.“ Šepla mu. Severus vedený viac inštinktmi sa nahol a pobozkal ju. Krátky, nežný bozk naplnený rokmi túžby po ňom. Na ten krátky okamih, kým sa ich pery stretli, cítil nervozitu a vzrušenie, ako už dávno nie. Na stotinu sekundy mu mysľou preblysla možnosť, že sa Lily odvráti alebo stiahne. Našťastie sa to nestalo. Chvíľu na seba hľadeli opretí čelami a držali sa za ruky. Nikto z nich nechcel opustiť soviareň, bol však najvyšší čas.
„Je mi tu s tebou dobre, ale mali by sme ísť.“ Povedal jej ľútostivým hlasom. Jemu sa rozhodne nechcelo odísť a nemal v pláne to tajiť.
„Ty choď do knižnice. Ja musím ísť do kúpeľne, trošku sa upraviť.“ Usmiala sa na neho.
„Nebuď dlho. Budeš mi chýbať.“ Pripomenul jej, keď odchádzali. Vo dverách sa zastavil.
„Lily ja...no...vieš...“ koktal. Nevedel ako jej vysvetliť, že keď ich uvidia Slizolinčania vrhnú na nich kliadbu a nebudú sa zdráhať požiť jednu z neodpustiteľných.
„Viem.“ Pozrela na neho smutne a odišla. Severus videl znova tú bolesť a najradšej by sa prefackal. Ale ona vedela, kam sa uberajú jeho myšlienky. Nakoľko jednoduché by to pre nich bolo v takom Bifľomore alebo Bystrohlave? Mohli by byť spolu a nikto by ich nesúdil.
Severus zamieril do knižnice s chmúrnymi myšlienkami, ako je možné, takú krásnu chvíľu behom sekundy stratiť.
„Ahoj. Kde si nechal Lily?“ spýtala sa ho Alice, keď si sadol ku stolu. Myšlienkami bol niekde veľmi ďaleko.
„Ona hneď príde. Išla ešte na toaletu, myslím.“ Odpovedal v rozpakoch. Čo mal povedať, že si išla zmyť slzy z očí? Aj keď táto skupinka by to asi mohla vedieť. Nikto to nepôjde vešať na nos Slizolinčanom. Regulus sa zamračil. Vedel, že Lily išla do soviarne a chcel konfrontovať staršieho hada. Pri stole sa ale pristavila Mary.
„Čavte. Nechcem vás géniov rušiť ale neviete, čo sa deje s Lily?“ Severus sa vystrel. Dúfal, že za tých pár minút, sa jej nič nestalo.
„Nie. Deje sa niečo?“ spýtal sa Regulus zamračene.
„No vletela na záchody a neušlo mi, že má červené oči. Asi plakala.“ Šepla im.
„Ďakujeme, že si nám to prišla povedať. My z nej už dostaneme, čo sa stalo.“ Povedal jej Severus. To je skvelé. Ona to teraz zavesí na nos Siriusovi Blackovi, za ktorým behá ako jeho verný pes a teda sa to dozvie aj Potter. Nech to celé praskne a budú ho konfrontovať všetci naraz, vrátane Slizolinskej fakulty. Potrebuje radu. Potrebuje Regulusa. K nemu sa vždy dostane všetko, čo sa v klubovni aj mimo nej šepne. Akoby Regulus vycítil jeho myšlienky, vrhol naňho pohľad. Pochopil, že Severus o jej slzách vie. Nevie však, prečo ten idiot sedí tu a neutiera jej ich. Iba ak by bol on príčinou tých sĺz. Snáď poskytne uspokojivé vysvetlenie.
„Ahojte. S čím začneme?“ spýtala sa Lily. Usmievala sa ako vždy, ale v jej očiach chýbal ten vždy prítomný prenikavý jas. Regulusovi zovrelo hruď. Jeho anjel stráca svoju žiaru a keď niečo neurobí stratí aj svoje krídla. Pozrela sa na Severusa a on zbadal v jej očiach bolesť. Bolesť, ktorú mal možnosť vidieť v soviarni Severus ako prvý. Mal chuť vypúšťať Avadu. Prebúdzala sa v ňom temnota.
„Začneme s rozhovorom a to hneď!“ skoro zvreskol Regulus a buchol päsťou do stola. Lily vytreštila oči. Takého nahnevaného ho ešte nevidela. Regulusa bodlo pri srdci. Na malý okamih videl v jej očiach preblysnúť strach. Pohľad mu zmäkol.
„Poď sem, prosím ťa.“ Povedal jej jemným hlasom a pritiahol si ju bližšie. Odsunul sa s kreslom ďalej od stola a posadil si ju na kolená. Pri stole sa začali chichotať. Len Severus sa tváril, akoby ho niekto preklial. Lily sa na mladšieho priateľa usmiala. Cítila sa ako malé dieťa, ktoré sedí na kolenách dospelému staršiemu bratovi. Regulus sa uškrnul. Očividne mu napadlo to isté.
„Lily máme ťa radi, vieš o tom, však?“ uisťoval sa. Červenovláska prikývla.
„A všetci by sme radi vedeli, prečo si plakala.“ Povedal jej.
„Och.. To nič nebolo. Už je to dobré.“ Priznala sa a pozerala niekde medzi svoje kolená.
„Určite?“ spýtal sa a pohladil jej vlasy.
„Dúfam, že áno.“ Prikývla hlavou. Regulus videl, že zadržiava ďalšie slzy. Nič nebolo v poriadku a ešte aj Severus sa tváril, akoby ho niekto tresol po hlave. Medzi nimi sa niečo stalo. Dúfal len, že ju ten debil neodmietol, alebo jej nepovedal, že budú iba kamaráti. Lily sa znenazdajky postavila.
„Prepáčte, idem si ešte po niečo do izby.“ Povedala a zmizla preč.
„Ty! Von! Ihneď!“ zavrčal a ukázal prstom na Severusa, keď sa im Lily stratila z dohľadu. Ak bude musieť vytlčie to z neho. Na chodbe, neďaleko knižnice tresol Severusa o stenu.
„Hovor Severus. Čo si jej spravil?“ skoro sa prestal ovládať. Severus mal pocit, že sa nachádza niekde na hranici príčetnosti.
„Upokoj sa Regulus, nič som jej nespravil.“ Bránil sa Severus.
„Išiel si za ňou a vrátila sa uplakaná. Severus, si môj priateľ, ale neskús ma nahnevať. Zranil si ju. Vidím jej na očiach, že trpí. Ublížil si jej!“ kričal po ňom Regulus. Severus mal teraz už vážne obavy o jeho zdravý rozum.
„Čo si o mne myslíš? A máš pocit, že mňa jej stav trápi menej?“ zavrčal na neho.
„Ja som ju uplakanú už našiel a spravil som všetko, aby som jej pomohol. Niektoré rany potrebujú čas. Všetko prútikom nevyliečiš.“ Krútil hlavou.
„Povedz mi, kto ju dohnal k slzám?“ spýtal sa Regulus už pokojne.
„Ja, celý Slizolin a Potter.“ Odpovedal a pošúchal si temeno.
„Prečo?“ nechápal Regulus.
„Lebo keby to prasklo, tak to nedopadne dobre.“ Priznal sa s hravým úškrnom. Regulus sa usmial. Zoširoka sa usmial a pohľad mu naplnilo poznanie.
„Kedy?“ šepol otázku.
„Dnes.“ Priznal sa Severus.
„Ale veď to je super.“ Povedal mu Regulus.
„Prečo je potom smutná? To sa tak zle bozkávaš?“ spýtal sa ironicky.
„Asi je smutná z toho, že som jej povedal, že by nebolo dobré, keby to niekto vedel.“ Priznal sa Severus a pozeral na svoje topánky. Cítil sa ako dieťa, ktoré sa musí priznať otcovi, že rozbilo vázu.
„TY SI TOTÁLNY IDIOT SEVERUS SNAPE!“ Očastoval ho Regulus a krútil hlavou.
„A mám na výber? Myslíš, že ja som spokojný?“ spýtal sa ho podráždene.
„Severus. Keby som ja získal srdce Lily Evansovej, vykričal by som to z Astronomickej veže.“ Potľapkal ho po ramene a rozprával, akoby k niekomu menej inteligentnému.
„Ty si Black.“ Poznamenal.
„S týmto s tebou súhlasím. Nechaj teda Slizolin na mne.“ Povzdychol si.
„A čo tak, sa priznať iba vybranej skupinke? Pre začiatok. Situáciu by to trošku upokojilo.“ Poznamenal.
„To by bolo dobré, ak by to teda nerozšírili ešte dnes po svojej fakulte.“ Podotkol Severus.
„To sa dá zariadiť.“ Zamyslel sa Regulus a vykročil do knižnice, Severus ho zamračene nasledoval. Všetci sedeli za stolom a pridal sa k ním medzičasom aj Remus. Musia počkať na Lily. Za neho sa Regulus zaručiť nevedel, to už musí určiť Lily, či je hodný jej dôvery. Všetci ticho sedeli za stolom a hádzali po sebe pohľady. Niektoré boli šokované, niektoré pobúrené, niektorí sa obzerali, lebo nevedeli, čo majú robiť. Našťastie prišla Lily a poskytla im smer pohľadu. Nevedeli už, čo majú robiť.
„Ešte ste nezačali?“ spýtala sa a zvesila si tašku z pleca.
„Čakali sme na teba.“ Usmiala sa na ňu Jane. Lily sa obzerala a hľadala vhodné miesto na sedenie.
„V tejto spoločnosti je tvoje miesto vedľa mňa.“ Povedal jej Severus veliteľsky. Lily sa zoširoka usmiala. Myslela si, že to chce držať ako tajomstvo pred celým svetom. A hlavne sa obávala, že to bol prvý a posledný bozk.
„Kým začneme, chcem sa ťa spýtať koľkých z nás považuješ za dôveryhodných?“ začal Regulus. Stačí číslo. Keby to neboli všetci, nikto by nevedel, koho myslí.
„Všetkých.“ Priznala prekvapene. Netuší, kam tým miery.
„V poriadku. Tak sa tu naskytá pre všetkých otázka, nakoľko si ceníte Lily a či ste voči nej lojálni.“ Poobzeral sa.
„O tom nemôže byť ani reči. Všetci ju tu máme radi.“ Povedala Alice. Nechápala, kam týmto všetkým smeruje.
„Rad je na vás.“ Pozrel na Lily a Severusa. Severus pozrel Lily do očí. Videl v nich tichú prosbu, súhlas a radosť. Povzdychol si.
„Ide o to, že všetci viete, aký je Slizolin a postavenie medzi fakultami.“ Začal rozprávať špetom.
„Preto je potrebné, aby to čo sa tu povie ostalo iba medzi nami.“ Prikývli mu. Všetci vedeli ako majú radi muklorodených.
„No Lily a ja...“ koktal a nevedel čo a ako povedať. Ale ani nebolo treba pokračovať. Široké úsmevy mu boli odpoveďou na to, čo povedať. Respektíve, že už nie je treba rozprávať. Lily vedľa neho doslova žiarila. Regulus sa tváril spokojne, Jane a Alice akoby ich práve pozvali na svadbu a chalani akoby práve oznámili, že očakávajú príchod potomka.
„Je nutné to aspoň dočasne udržať medzi nami. Až do chvíle, kým to nebude oficiálne.“ Povedal im šeptom Regulus. Chápavé pohľady mu stačili a tlesol rukami.
„A teraz mi prosím pomôžte niekto s elixírmi.“ Zasmial sa.
„Mne by ste tiež mohli.“ usmial sa Remus.
„No dobre. Takže dvakrát elixíry a kto ešte čo potrebuje?“ spýtala sa Lily.
„Ja by som potreboval sladký bozk. Čo ty na to, Evansová?“ ozval sa jej za chrbtom presladený hlas. Lily sa cítila ponížená a stúpol jej tlak. Severus vyskočil na nohy a chcel po muklovsky rozbiť tomu pankhartovi nos. Hanrich ho našťastie chytil a pridal sa aj Mark. Rozhorčená Chrabromilčanka sa postavila, pristúpila so vztýčenou hlavou k nemu a zabodla mu ukazovák do hrude.
„Ty si úplný idiot Potter. Si nevychovaný, arogantný a neschopný nafúkanec. Radšej by som pobozkala acromantulu ako teba. A teraz nás ospravedlň, máme dôležitejšie veci na starosti, ako sa zhovárať s niekým ako si ty.“ Šplechla mu ticho do tváre a sadla si na svoje miesto. James hodil rýchli pohľad na Remusa. Ten však aj naďalej pokojne sedel. Urazený Chrabromilčan ich všetkých, vrátane Remusa, obdaril nenávistným pohľadom a odišiel. Lily si povzdychla.
„Prepáč Rem, ja viem, že je to tvoj priateľ. Neviem, čo to do mňa vošlo.“ Krútila hlavou.
„Neospravedlňuj sa mi Lily. Máš pravdu, je to môj priateľ, to ale neznamená, že súhlasím s tým, ako sa zachoval.“ Odpovedal jej.
„Je to veľmi milý, láskavý a oddaný priateľ. Je mi ľúto, že práve tieto jeho vlastnosti nedáva najavo.“ Krútil hlavou.
„Mám pocit, že si práve o jedného ‘milého, láskavého a oddaného’ priateľa prišiel.“ Uškrnul sa mu Regulus.
„To by ma viac ako len znepokojilo.“ Priznal Remus.
„Ale, Lily tiež nezavrhla Mary, len preto, že sa rada zdržiava v blízkosti Siriusa a Jamesa.“ Podotkol.
Nakoniec sa im, s pár hodinovým meškaním, podarilo dokončiť úlohy a zamierili do Veľkej siene na večeru. Skupinka prešla spoločne dverami a rozišli sa, každý k svojmu stolu. Po večery odniesla Lily McGonnagalovej pergamen a opustila Veľkú sieň. Na chodbe ju čakal Severus.
„Poď.“ Povedal jej jemne a viedol ju von. Mali ešte pol hodinu, kým začne platiť zákaz vychádzania z hradu.
„Čo tu robíme?“ spýtala sa Lily. Severus cez ňu prehodil svoj plášť.
„Ísť spať bez bozku na dobrú noc? Blázniš Evansová?“ zatiahol a šibalsky sa uškrnul. Ona mu chcela úškrn vrátiť ale to si ju už pritiahol do náruče a dal jej bozk. Dlhší a vášnivejší ako bol ten prvý. Lily mala pocit, že ju zvnútra spaľujú plamene. Túžba a vášeň zatienili jej zmysli. Keď sa nakoniec od seba odlepili, šťastne si povzdychla.
„Fú, to bolo..“ zasmiala sa.
„Prekrásne.“ Dokončil za ňu a objal svoje dievča. Jeho dievča, jeho milovanú Lily.
Regulus sa navečeraný usadil v kresle v klubovni a tváril sa spokojne. Bol spokojný. Jeho priatelia sú šťastní. Severus je šťastný muž. On ju mať v náručí, neskončil by len pri bozkoch. Ale ublížiť by jej nemohol. Ó, to by nedokázal, musela by po tom túžiť rovnako ako on. Zo zamyslenia ho vytrhol starší had.
„Na to, že ti sedela na nohách humusáčka, sa tváriš veľmi spokojne.“ Zatiahol ironicky.
„Veci sa vyvíjajú správnym smerom.“ Odpovedal mu pokojne Regulus.
„V tomto okamihu a pre teba možno.“ Uškrnul sa.
„Ako to myslíš?“ zamračil sa Regulus. Smer rozhovoru sa mu nepozdáva. Vedel, že príde konfrontácia.
„Robíš hanbu Slizolinu a menu Black.“ Povedal mu pohŕdavo. Regulus vstal.
„Meno mojej rodiny, nie je tvoj problém Nott. A rozhodne ho nepoškvrním. Na všetko mám svoje dôvody. Len,..., nemám potrebu sa s nimi zdôveriť priamo tebe.“ Zasyčal na neho. Nott sa uchechtol.
„Čoskoro skončím školu a vstúpim do služieb Temného pána. Budem mu oddane pomáhať očistiť našu krv a začnem humusákmi.“ Rozžiaril sa. Regulus mal vážnu pochybnosť, či je tento človek príčetný. Určite ale, nie je inteligentný. To by sa mu tu práve nechválil. To, že je to tupec mu nahráva do karát.
„A kto ťa za nim zoberie? A ako si môžeš byť istý, že ťa nechá zabiť Evansovú?“ uškrnul sa na neho. Všetci, ktorí sa chceli stať Smrťožrútmi dúfali, že im k tomu dopomôže práve Regulus. Jeho rodina mala dobré kontakty a nepatrili práve, medzi tie bežné. Drahá Bellatrix bola toho dobrým príkladom.
„Prečo by nepovolil práve ju? Určite by sa potešil.“ Ohradil sa na neho Nott.
„Možno si nadaný na kliadby, ale inak si idiot, Nott. Vieš to?“ zasmial sa Regulus.
„Ja a Severus sa nesmierne tešíme z toho, že sme sa dostali do blízkosti Evansovej a Slugiho klubu.“ Smial sa mu Regulus. Nott sa zatváril akoby bol Black magor.
„Vďaka tomu budeme mať veľmi dobré kontakty na ministerstve a informácie o svetlých.“ Priznal mu.
„Myslím, že Temný pán, sa poteší, že bude mať na svetlej strane dobrého špeha, ktorý ani nevie akú službu nám robí.“ Uškrnul sa Regulus. Nottovi sa rozšírili oči poznaním a začal žiariť, akoby mal práve osláviť narodeniny.
„Verím, že za to, čo práve robím ma jedného dňa Temný pán odmení.“ Uškrnul sa.
„Takže ty a Snape sa s ňou bavíte len preto, aby ste mohli neskôr špehovať?“ šokovane na neho pozeral. Zdalo sa však, že je ochotný tomu uveriť. Nemýlil sa. Je to idiot.
„Presne tak. Snáď si neveril v bezhraničnú lásku Severusa voči muklom. Nie je to ale, až také jednoduché. Jeden z nás sa bude musieť dostať do jej úplnej blízkosti. Pre svoj vlastný žalúdok dúfam, že to bude Snape.“ Poznamenal ironicky. O tom, kto je Severusov otec sa vedelo a aj o nenávisti, ktorú mu prejavuje. Nott prikývol.
„A myslíš, že ja by som sa zdržiaval pri humusáčke a riskoval svoje postavene, meno a majetok, len pre jej pekné oči?“ uškrnul sa a na tvári sa mu odrážalo pobavenie. Nott bol zrazu veselý ako pes.
„Počúvaj ma ešte chvíľu. Moc to nešír a keby si sa preriekol, tak povedz, že si to počul v súkromnom rozhovore mňa a Severusa.“ Žmurkol naňho. Nott prikývol. Naozaj to bol idiot. Jeho ale čaká ťažká úloha informovať o tomto rozhovore Severusa. Dúfal však, že tento úskok bude chápať. Či to ale pochopí aj Lily, to bola už otázka na ktorú bude vedieť odpovedať jeho priateľ.
Remus vstúpil zamyslene do Chrabromilskej veže. V klubovni vyhľadal očami svojich priateľov. Našiel ich spolu. James sa tváril, že by ho najradšej prefackal, Sirius krútil hlavou a Peter nevedel či je lepšie pozerať do zeme alebo na strop. Mary si hrýzla do pery a nevedela na ktorého z nich pozrieť skôr alebo nepozerať vôbec. Povzdychol si a vykročil ku nim. Toto bude ťažké.
„Ahojte. James, môžeme sa porozprávať?“ spýtal sa keď prišiel ku nim.
„Nemáme o čom.“ Zavrčal na neho James.
„Očividne máme o čom.“ Poznamenal Remus.
„V čom je problém?“ spýtal sa ho priamo.
„Ty nevieš v čom je problém? Netvár sa ako idiot.“ Povedal James. Remus pokrútil hlavou. Nemýlil sa, bude to ťažké.
„Vykašľal si sa na naše priateľstvo a pridal si sa k Slizolinčanom.“ Odpľul si James. V klubovni ostalo rázom ticho a začala sa vyprázdňovať.
„To nie je pravda a ty to vieš.“ Povzdychol si Remus.
„Akože nie.“ Neveselo sa zasmial James.
„Teba nahnevalo, že som sa dnes nepostavil na tvoju stranu?“ uisťoval sa.
„To by priateľ spravil.“ Zavrčal mu naspäť James.
„Aj Lily je moja priateľka. Ale máš pravdu, som tvoj priateľ.“ Podotkol.
„Vymenil si ma.“ Zahučal mu do tváre.
„Tak to si teraz na veľkom omyle kamarát. Vymenila snáď Mary Lily za Siriusa?“ Spýtal sa podráždene a pozrel sa na dievča pri nich.
„A po druhé, správal si sa ako idiot a urazil si ju.“ Zavrčal. Mal ho rád, ale stále mal svoju hrdosť. „Urazil?“ spýtal sa prekvapene.
„Musela sa cítiť ako ľahká.“ Povedal zmierlivo Remus a krútil hlavou.
„To som si neuvedomil.“ Priznal ticho a šokovane. Cítil sa ako idiot. Nervózne si prehrabol vlasy.
„To je v poriadku Paroháč, ale nebyť tvojím priateľom rozbil by som ti ciferník.“ Uškrnul sa. James sa zasmial. Sirius sa tváril spokojne a Peter uznal, že už sa môže pozerať. James sa zrazu začal tváriť vážne.
„Ja neviem, čo mám robiť chalani.“ Krútil hlavou. V jeho tváril bolo badať smútok a beznádej.
„Najrozumnejšie by bolo, keby si sa prestal snažiť o nemožné, kamarát.“ Pobúchal ho po chrbte Sirius.
„Nemožné to bude, až keď si nájde niekoho iného.“ Podotkol Peter. Remus si povzdychol. Bude to pre Jamesa rana, keď sa to dozvie. Jeho však viaže sľub.
„Peter má pravdu.“ Rozžiaril sa James.
„A čo by si spravil, keby si Lily niekoho našla?“ spýtal sa so záujmom Remus. James sa zamračil.
„Ty o niekom, vieš? Spýtal sa ho.
„Lily je prekrásna, inteligentná a hlavne má láskavé srdce. Jej smerom vzhliadajú mnohí a je len otázkou času, kedy si niekoho vyberie.“ Ozrejmil mu situáciu.
„Lily by si len tak s bárs kým nezačala.“ Povedal Sirius.
„S tým môžem iba súhlasiť. Ona by nemohla byť s niekým, kto by nebol dobrý študent, ani zbabelca by neakceptovala dlho a nesmieme zabudnúť, že je síce levica, ale jej duša je veľmi jemná. Rozhodne to bude musieť byť gantleman.“ Zakončila to Mary.
„Ja nie som ani škaredý, ani chudobný a ani sprostý zbabelec.“ Vyratúval James.
„A rozhodne ani gantleman.“ Smial sa Sirius.
„Náhodou. Viem byť aj zdvorilý.“ Odbil ho.
„Ale túto tvoju vlastnosť si nikdy najavo nedal, Paroháč.“ Smial sa Peter. James sa zamyslel. To by mohla byť cesta k nej. Na jeho radosť sa otvoril priechod do veže a vrátila sa spokojná a vyškerená Lily.
„Pekný večer Lily. Pridáš sa neskôr aj k nám?“ spýtal sa jej zdvorilo. Lily na neho vytreštila oči. Tento človek nie je normálny. Asi by potreboval dúšok toho elixíru, ktorý budú variť so Slughornom. Tie výkyvy správania sú prinajmenšom zvláštne a mätúce.
„Pekný večer aj vám ale nepridám sa. Idem do sprchy a spať.“ Odpovedala na otázku a mrkla na svoju kamarátku. Tá sa zachichotala a zamávala svojej spolubývajúcej.
Ani sa nenazdali a prišla streda poobede. Lily a Severusovi sa šťastnou náhodou darilo držať ich vzťah v tajnosti. A ich súkromné hodiny, tiež prebiehali uspokojivo. Lily sa začala zaujímať o bezprútikovú mágiu, ktorá jej išla, na jej zlosť veľmi pomaly. Dobre naladená , vstúpila do Veľkej siene v spoločnosti Slugiho klubu. Fakultné stoly boli odstránené a na mieste, kde býval učiteľský stôl bolo vyvýšené pódium pokreslené fázami mesiaca.
Študenti si medzi sebou šuškali a snažili sa dovtípiť, kto bude klub duelantov viesť. Najrozumnejšia možnosť bol profesor Flitwick napriek jeho výške to bol dobrý čarodejník. Jeho mama bola polovičná a otec Gringott. Kým prišiel učiť na školu čarovanie, venoval sa práve tomuto športu. Po poslednom vyhratom súboji, kde obhájil tretí krát zlatý prútik z majstrovstiev sveta a sám skoro zomrel, ho matka na lôžku u Svätého Munga zaprisahala, aby s tým skončil. A odvtedy je tu, na Rokforte, a učí čarovanie. Severus nepochyboval, že by ich mal čo naučiť. Keby teda bol ochotný sa s nimi podeliť, o tajomstvá svojho úspechu.
Zadný vchod sa otvoril, do miestnosti vošli Dumbledore, McGonagallová, Flitwick, Slughorne a Sprautová a vystúpili na pódium.
„Dobrý deň, vám všetkým, drahý študenti.“ Začal rečniť Dumbledore.
„Rád by som vás privítal v študentskom klube duelantov. Ako prvú informáciu, vám poskytnem, že vedením klubu sa ujal profesor Flitwick.“ Povedal s úsmevom. Sieňou sa rozliehal šum a tlieskanie. Hlavne teda z Bystrohlavskej časti.
„Pre veľký záujem, ktorý nás veľmi potešil, sme sa rozhodli, podeliť vás nasledovne. Tretí ročník bude trénovať v pondelok, štvrtáci v utorok, piaty ročník v stredu, šiesty vo štvrtok a siedmaci v piatok. Ak sa vám bude dariť a budete mať záujem, môžeme si na konci roka spraviť turnaj. Myslím, že všetci budete zvedaví, čo ste sa naučili a ako to funguje v praxi.“ Usmial sa. Vzrušenie študentov bolo hmatateľné.
„Nemusíte sa však obávať. Po skúškach, ktoré vás na konci roka čakajú, máme šesť dní voľna, ktoré by sme využili na túto formu zábavy.“ Upresnil.
Vypočuli si ešte nejaké pokyny, množstvá pokynov. Všetko hlavne kvôli bezpečnosti a všetci okrem piateho ročníka opustili sieň.
„Rozdeľte sa do dvojíc, prosím.“ Zavelil drobný profesor. Lily a Severus boli jasná voľba. Dohodli sa ale, ešte predtým ako vstúpili do siene, že neukážu všetko, čo sa naučili. Moment prekvapenia je vždy výhoda. Dnes začali s precvičovaním zaklínadla Expelliarmus. Lily bola prekvapená, koľko piatakov má problém vôbec trafiť cieľ, nie to ešte skutočne odzbrojiť súpera. Jediný, ktorému to išlo dokonale bol James. Seba a Severusa z pochopiteľných dôvodov nepočítala. V zápasoch by mohol byť skvelý. Stačilo by premôcť svoju lenivosť a trošku na sebe aj pracovať. Ostatným jej priateľom to moc nešlo. Až na Alice. Tá sa vyjadrila, že by sa chcela stať aurorom. Takýto cieľ mal aj Frank a to ich zblížilo.
„Pán Potter, bavíme sa dobre?“ spýtal sa ho profesor. Nemohol si nevšimnúť, ako sa zabával na jednom Bifľomorčanovi, ktorý sa ani na piaty pokus netrafil.
„Expelliarmus je hračka profesor.“ Uškrnul sa. A zazeral povýšenecky po spomínanom Bifľomorčanovi.
„Ste si sebou priveľmi istý pán Potter.“ Povedal mu Profesor. James sa na neho uškrnul. V jeho tvári bolo badať, že sa považuje za neprekonateľného. Flitwick sa na neho uškrnul späť.
„Tak nám poďte na pódium predviesť odzbrojovanie.“ Pobádal ho profesor.
„Slečna Evansová, poďte aj vy.“ Lily prikývla a vybrala sa na pódium.
„To mám bojovať so ženou?“ Spýtal sa James pohŕdavo.
„Pri skutočných turnajoch neviete kto je vaším súperom. Habit je neutrálny a na tvári je povolená maska. Môžete využívať aj prezývku.“ Uviedol profesor na pravú mieru.
„Teraz pristúpite k sebe do stredu pódia a ukloníte sa jeden druhému. Potom prejdete na svoj koniec a budete čakať až narátam do troch. Vyhrá ten, kto súpera ako prvý odzbrojí.“ Navigoval ich. Lily vrhla krátky pohľad na Severusa a ten jej jemne prikývol. Kráčala po pódiu ako šelma na love. Cítila sa silná ako už dlho nie. Mala pocit, že jej horia konce prstov a jej mágia iba čaká na povolenie rozpútať ohnivé peklo.
Zastala v strede pódia a jemne kývla hlavou.
„Budem jemný Evansová.“ Mrkol na ňu James.
„Len aby si nebol prekvapený.“ Odpovedala mu a odkráčala na svoje miesto. Postavila sa čelom k Jamesovi. Prútik držala medzi prstami jemne. Nezvierala ho ako mali viacerí vo zvyku. Vtedy sa ťažšie používalo zápästie a každá stotina sekundy je dôležitá. V reálnom živote doslova smrteľne dôležitá.
„Raz, dva, tri,“ odpočítal profesor pomaly. James ešte nestihol dopovedať kliadbu a prútik mu vyletel z ruky, bez toho aby pocítil, že ho zasiahla kliadba a odletel smerom k Lily. Tá ho s výskokom chytila do ľavej ruky a posmešne sa uškrnula. James vytreštil oči. Sálou sa rozliehal smiech. Severus dokonca zatlieskal. Lily sa uklonila profesorovi, podala mu Jamesov prútik a s úsmevom vbehla ku skupinke kamarátov. James zúril.
„To nie je fér. Ani sa ma nedotkla.“ Hučal na profesora a rozhadzoval rukami.
„Odzbrojila Vás, pán Potter.“ Usmial sa na neho profesor čarovania. Rozhliadal sa po skupinke študentov a hľadal niekoho, kto toto zaklínadlo zvládal.
„Dobre tak ešte raz. Pán Snape. Poďte.“ Povedal s úsmevom. Vo Veľkej sieni razom ostalo hrobové ticho, pri ktorom bolo možné počuť aj cudzí dych.
„Severus. prosím.“ Šepla mu Lily a chytila ho za rukáv habitu.
„Ver mi.“ Pošepol jej späť.
Bála sa. Mala strach, že sa to tam vyostrí a Severus bude mať malér, keď Potterovi vážne ublíži. Kliadob vedel dosť, o tom by sa nehádala. Väčšina však bola akurát tých, menej príjemných.
Severus a James stáli pri sebe v strede pódia.
„Dostanem ťa ufňukanec.“ Zavrčal James.
„Moc si veríš.“ Uškrnul sa posmešne Severus a odkráčal na druhý koniec pódia.
„Takže páni, iba odzbrojiť.“ Pripomenul im Flitwick nervózne. Prineskoro mu napadlo, že to nebol dobrý nápad, postaviť týchto dvoch proti sebe.
„Raz, dva, tri.“ Odrátal pomaly profesor.
Severus dal do svojho neverbálneho kúzla všetku rokmi zbieranú zlosť a silu, ktorú v sebe našiel. Nepoužil ale Expelliarmus ako Lily. Použil tú ďalšiu možnosť. James opäť nestihol dopovedať, keď na neho letel lúč z prútika Severusa Snapea. Na jeho smolu, nevedel používať neverbálne kúzla. Zbytočne ho vyslovovanie zdržiavalo.
Kliadba ho zasiahla do hrude a letel pár metrov vzduchom a narazil chrbtom do steny. Náraz mu vyrazil dych a mal pocit, že má zlomené všetky rebrá. Severus stál na svojom mieste, v ruke držal dva prútiky a uškŕňal sa na Pottera zbierajúceho sa zo zeme. Jamesovi sa podarilo vydriapať na všetky štyri a zvalil sa do sedu. Cítil sa hrozne. Pozrel sa smerom k pódiu, kde stál ten netopier a na tvári mu hral posmešný úškrn.
„Pán Potter, je to teraz lepšie?“ spýtal sa ho profesor, keď mu kúzlom vrátil dych.
„Ďakujem.“ Povedal tlmene James. Takto zahanbene sa naozaj ešte necítil.
Severus sa uklonil obecenstvu, podal profesorovi prútik a zoskočil k Lily.
„Bol si skvelý.“ Povedala mu.
„Ďakujem. Nechcel som ťa zahanbiť.“ Usmial sa na ňu.
„Zahanbiť? Mňa?“ nechápala.
„Snáď mi nechceš povedať, že by si sa nehanbila mať za muža slabocha alebo zbabelca.“ Povedal jej šeptom. Týmto ju obral o dych a aj o slová. Jemu ale úplne stačil široký úsmev, ktorým ho obdarila.
Severusovi sa Klub duelantov pozdával teraz viac ako na začiatku. Lily sa tešila a počínala si veľmi dobre. A to, že aj on pociťoval isté zadosťučinenie pri pohľade na pokoreného Pottera, nie je potrebné asi ani len spomínať. Dúfal, že to takto bude prebiehať aj po iné dni.
Tí, ktorí nemali problém odzbrojiť svojho protivníka sa učili vyčarovať štít. Tí, ktorí mali problém precvičovali aj naďalej mierenie alebo inkantáciu. Lily a Severus sa zameriavali na rýchlosť. Kúzlo poznali veľmi dobre, nemali problém ani so štítmi. Vyklepnúť prútik a zasiahnuť s čo možno najväčšou rýchlosťou je ale umenie, ktoré si vyžaduje maximálnu možnú prax. Teraz majú na to najlepšiu príležitosť. Lily si všimla, že James je dobrý. Ide mu to celkom dobre. Je ale pomalý a prútik drží kŕčovito. Jeho zápästie nie je pružné a to ho oberá o čas. Peter sa moc nesnaží. Isto prišiel, pretože nevedel, čo by bez priateľov mal robiť. Sirius tvoril dvojicu s Mary. Bol jemný a Mary sa viac smiala ako učila. Bola do Siriusa úplne pobláznená a ten si to vychutnával. Bol rád obletovaný. Mark s Hanrichom sa snažili o niečo viac. Bolo na nich badať sústredenie. Tí sem prišli, aby sa niečo naučili. Mnohí sa snažili preto, lebo chceli vedieť čo možno najviac. K tejto chuti dopomohol aj neskutočne nekompetentný profesor OPČM. Je to ustráchaný dôchodca, ktorý sa bojí aj vlastného tieňa. Prednášať o kliadbach vie dobre, o prevedení sa to bohužiaľ povedať nedá. Väčšinu kliadob považuje za nebezpečnú a preto majú iba málo praktického cvičenia. Ku každému študentovi sa správa veľmi odmerane, akoby sa bál, že sa Voldemort dozvie, že udelil bod študentovi, ktorého nemá rád a príde ho na Rokfort osobne zavraždiť. Lily celkom nechápe na základe čoho vyberá Dumbledore učiteľov obrany. To musí byť nejaký špeciálny konkurz. Čím viac neschopný, tým lepšie. Keď nad tým teraz rozmýšľa, nepríde jej vôbec divné, že piatak nevie vyčarovať základný štít. Nie to ešte riadne mieriť a vysielať kliadby. Dumbledorea muselo osvietiť, keď založil tento klub. Možno konečne pochopil, že vo vojne budú bojovať o niekoľko rokov práve terajší študenti. Alebo to vedel a nechcel poskytnúť Voldemortovi školených Smrťožrútov?
„Na dnes končíme.“ Zvolal profesor Flitwick z pódia a zatlieskal, aby si získal ich pozornosť.
„Uvidíme sa budúci týždeň o tom istom čase.“ Rozlúčil sa s nimi drobný profesor čarovania. Študenti s hlasným a búrlivým džavotaním opustili Veľkú sieň a ponáhľali sa do svojich klubovní. Každý sa chcel umyť a pripraviť sa na večeru. Lily sa na krátko pozhovárala s Jane a Alice a aj ona sa išla pripraviť na večeru. Ak si pohne, stihne si prečítať ešte nejakú kapitolu z knihy.
„Počínala si si veľmi dobre Lily.“ Pochválila svoju priateľku Mary. Lily na ňu vzhliadla od knihy Dejín mágie.
„Ďakujem Mary. Ako som si všimla, tak teba to tiež bavilo.“ Zapojila sa do rozhovoru. Dejiny ju vôbec nebavili. Bolo to nutné zlo. Profesor Bins mal dar reči. A to doslova. Jeho nudný, ťahavý hlas sa rozliehal stíchnutou učebňou a nútil študentov prepnúť do hladiny Alfa a netrvalo dlho a spali na laviciach. Tí, ktorí nepovažovali Alfa hladinu za vhodnú na štúdium dejín, sa vzdelávali transcendentálne. Teda na diaľku. Vždy mali nejaký zdravotný problém. Najčastejšie bolesť hlavy alebo neprekonateľnú únavu.
„Veľmi. Už sa neviem dočkať budúcej hodiny. Konečne sa aj niečo naučíme.“ Zvolala nadšene. Lily jej nadšenie opätovala pritakávaním.
„Nechcem vás rušiť dámy. Ale nechcete ísť na večeru?“ spýtal sa ich Remus, keď vychádzal z internátnej izby. Lily pozrela na hodiny nad kozubom. Najvyšší čas vyraziť.
„Ďakujeme Remus.“ Zavolala za ním Lily a spolu s Mary sa vybrali do Veľkej siene.
Takto odpáliť Pottera malo, ako sa ukázalo, viacero výhod. Potter bol opatrnejší a Slizolinčania sa obávali, že s rovnakou intenzitou vypáli kliadbu na niektorého z nich. To, že má záľubu vo vytváraní nových kúziel bolo známe. Šepkalo sa, že vymyslel aj nejakú kliadbu, ktorá útočníka nepekne poraní. Nechcel sa s ňou ale podeliť. Celkovo mu začali uskakovať z cesty aj študenti z iných fakúlt. Lily ale trápil blížiaci sa Slughornov ples. Mama jej poslala peniaze, s odkazom, že ona jej v tomto nebude vedieť poradiť. Predsa len, muklovská a čarodejnícka móda, sú diametrálne odlišné. Poprosila Jane, či by nešla s ňou do Šikmej, pomôcť je vybrať vhodné šaty. Nakoniec bolo treba vybaviť povolenie u McGonagallovej a Sprautovej aby ich pustili na jeden deň do Šikmej uličky. McGonagallová im povolila sobotu, týždeň pred večierkom. Premiestnia sa hop-šup práškom z jej kancelárie priamo do deravého kotlíka o deviatej ráno a očakávať ich bude o pätnástej. Vedúca Chrabromilu pripomenula Lily, že by sa hodila aj nejaká ozdoba do vlasov a náramok na ruku. Niečo na krk by bolo tiež vhodné, záleží však od druhu šiat. Jane jej už dobre poradí.
U Malkinovej strávili skoro večnosť. Aspoň tak sa zdalo Lily. Nakoniec však odišla s tým čo hľadala. Nebol to práve habit, čo si kúpila ale bude to perfektné.
Na vešiaku videla visieť šaty. Svetlé fialové šaty siahajúce až po zem. Zdobené boli ornamentmi, vyšívanými zlatou niťou. Plášť mali prišitý vzadu na pleciach, ktorý sa tiahol po zemi. Boli dokonalé. K šatám jej predavačka ponúkla krásny zlatý diadém. Čierny prívesok na krku zmenili ilúziou na zlatý. Lily si ho totižto odmietla dať dole. Na ruke sa jej leskol strieborný náramok. Bolo to dokonalé. Už len niečo vymyslieť s vlasmi. Ako si ich upraví, si rozmyslí cez týždeň. Mladá Chrabromičanka zaplatila za šaty a šperky a išli sa ešte pozrieť do kníhkupectva a na obed sa zastavia v kotlíku. S Jane strávili veľmi príjemný deň. Lily bola spokojná. Jane je milá, jemná a inteligentná čarodejnica fascinovaná čarovnými tvormi. Cez týždeň je ju možno vídať ako sa zhovára s Hagridom. Hagrid je hájnik a má veľmi rád zvieratá. Na prvý pohľad vyzerá desivo ale bod tým všetkým, bije statočné a láskavé srdce.
„Túto si vezmem.“ Povedala nadšene Jane, keď prelistovala už piatu knihu. Prvé štyri vrazila späť do regála s frustráciou naplneným povzdychom po prezretí prvých stránok.
„Ukáž?“ spýtala sa Lily. Tá listovala veľmi hrubú starú knihu o kúzlach bielej mágie. Tá a ani čierna sa na škole neučí. Jednak preto, že biela je mimoriadne ťažká a zvládnuť ju môže iba vybraná skupina čarodejníkov a čierna, je tiež určená iba pre vybraných a aj tí, pokiaľ je ich myseľ slabá, môžu podľahnúť moci, ktorú im ponúka. Vtedy sa môžu stať iba dve veci. Buď ich tá moc roztrhá zvnútra a stratia život, alebo stratia srdce a dušu, a ruka v ruke s tým aj príčetnosť. Lily chápala a plne oceňovala, že sa čierna mágia neučí. Radšej nechcela vedieť, čo by to narobilo s už tak ‘šarmantnými’ Slizolinčanmi. Ale ako sa, pre Merlina, majú naučiť obranu bez toho aby aspoň tušili proti čomu sa majú brániť? Aspoň na teoretickej úrovni by mali poznať kliadby a ich účinky. Alice jej ale povedala, že na aurorskom školení sa učí obrana práve na takejto úrovni.
„Vyzerá dobre.“ Povedala Lily po zbežnom listovaní.
„Čim ťa zaujala?“ spýtala sa a neprestala listovať knihu. Jane sa začala nervózne ošívať a zahryzla si do pery.
„No, neviem či to pochopíš, ale aspoň sa môžem spoľahnúť na to, že to nevyzradíš.“ Nervózne zo seba dostala skoro šeptom a otáčala strany.
„Tu.“ Ukázala na jednu kapitolu.
„Reč tela a spôsoby dorozumievania.“ Prečítala Lily. Neznelo to tak dramaticky ako si myslela. Čakala skôr kde zohnať mláďa draka a s čím ho možno krížiť.
Otočila stranu s nadpisom kapitoly a teoretickým úvodom. Prvá časť sa venovala hypogrifom. Na druhej strane bolo niečo málo o čarodejníkoch, schopných dorozumievať sa s nimi. Toto našla aj u jednorožcoch, hydrách, hadoch a iných magických tvoroch.
„Už chápem.“ Usmiala sa na ňu Lily.
„Nebolo by skvelé, vedieť sa porozprávať s takým jednorožcom? Alebo hypogrifom?“ zamyslela sa Jane.
„Alebo s hadom.“ Rypla si Lily.
„Náhodou. Hady podľa mňa, nie sú také hrozné. Je to ako so psom. Aj toho môže na teba zlý chovateľ poštvať. A z jedu niektorých hadov sa vyrábajú liečivé elixíry.“ Začala Jane.
„Takže ty si nemyslíš, že parselčinu ovládajú iba prežratý černokňažníci?“ spýtala sa Lily.
„No ja neviem Lily. Tí najhorší v dejinách boli parselania, ale určite to neboli jediní parselania.“ Zahryzla si do pery Jane. Nevedela, či to jej priateľka pochopí. Podľa nej nebolo žiadne zviera nebezpečný zabijak.
„Máme rovnaký názor Jane.“ Usmiala sa na priateľku Lily.
„Požičiaš mi potom tú knihu?“ spýtala sa keď stáli pri pokladni.
„Rada. Len čo ju prečítam.“ Prikývla jej Jane. Lily zaplatila za svoju knihu bielej mágie a išli nakúpiť ešte niečo chutné pre sovy. Lily ostala nervózna.
„Deje sa niečo?“ spýtala sa jej Jane, keď vyšli z predajne zázračného zverinca.
„Asi by som mala niečo priniesť Severusovi a aj ostatným.“ Zamyslela sa.
„To nie je zlý nápad. Sladkosti to nepokazia.“ Zasmiala sa Jane a ukázala na obchod s čarodejníckymi maškrtami. Lily vybrala karamelky pre Mary, tekvicové pirôžky pre Remusa, fazuľky každej chuti pre Alice.
„Nevieš čo majú radi chalani?“ spýtala sa bezradne Lily.
„Hanrich zbiera kartičky, žabky by ho potešili.“ Rozmýšľala nahlas Jane.
„Marka som videla v Rokwille kupovať jahodovú penu.“ Povedala nadšene.
„Tak ešte ostáva naša Slizolinska časť.“ Povzdychla si Lily.
„Spýtaj sa predavačky. Blacka by mohla poznať.“ Pobádala ju Jane. Lily pristúpila nervózne k pultu. „Prosím Vás, neviete mi poradiť, čo by bolo vhodné priniesť ako dar pre Regulusa Blacka?“ spýtala sa nervózne. Predavačka sa zamračila. Určite nemala Blackovcov rada. Pri pohľade do očí Lily Evansovej jej pohľad začal mäknúť a zamračenie sa menilo na príjemný výraz tváre.
„Pán Black si vždy berie to isté. Nugátové pralinky.“ Zamyslene odpovedala predavačka. Lily sa po tvári roztiahol široký úsmev.
„Ďakujem madam.“ Poďakovala a vrátila sa naspäť k Jane.
„Čo vezmeš pre Severusa?“ spýtala sa jej zvedavo.
„Kiežby som tušila.“ Krútila hlavou.
„Isto má niečo rád.“ Zmierlivo jej povedala Jane.
„Čo tak perníčky plnené čokoládovým krémom?“ ukázala na jednu z políc.
„Severus by zvolil radšej niečo s ovocím.“ Povedala Lily takmer zúfalo.
„Máme ovocné želé, ktoré sa rozpúšťa na jazyku.“ Ozvala sa predavačka.
„Môže byť.“ Odpovedala zasnene. Zaplatili za hromadu sladkostí a pobrali sa do Deravého kotlíka. „Máme už len hodinu a ja som už strašne hladná.“ Zúfala si Jane.
„Tak si dáme obed.“ Odpovedala Lily. Aj ona bola hladná. Po jedle si podelili sladkosti. Lily dá dnes v klubovni balíček pre Mary a Rema, Jane zasa Markovi. Zvyšok, keďže je z iných fakúlt vybavia zajtra v knižnici.
„Jane, ja viem, že aj ty sa musíš pripraviť na ples, ale nepomohla by si mi s vlasmi?“ ozvala sa Lily pri jedle.
„Isteže, ak ma ty nalíčiš.“ Žmurkla na ňu.
„Ale ako to spravíme? Sme z iných fakúlt a v knižnici sa rozhodne česať a líčiť nemienim.“ Zúfala si Lily.
„V školských pravidlách nie je nič o tom, že sa študenti nesmú navštevovať.“ Podotkla Jane.
„Vypýtam si povolenie od McGonagallovej a spýtam sa Chrabromilčanov, či by im tvoja prítomnosť v mojej spálni vadila.“ Mrkla na ňu.
„V poriadku. Ak by mali Chrabromilčania problém, Bifľomorčanom, by si určite nevadila.“ Usmiala sa. „Poďme.“ Povedala Jane, keď pozrela na hodiny. Boli presne tri.
Po zaplatení sa presunuli hop-šup sieťou do Rokfortu.
„Dobrý deň pani profesorka.“ Pozdravila Lily, keď vystúpila z plameňov.
„Dobrý deň slečna Evansová, aj vám slečna Wallisová.“ Pozdravila a aj naďalej opravovala práce. „Madam. Smiem sa niečo spýtať?“ začala Lily. Profesorka odtrhla pohľad od prác a pozrela na študentku.
„Mohla by Jane navštíviť náš internát, aby mi pomohla s úpravou vlasov na večierok?“ spýtala sa zdvorilo.
„Ja nenamietam, ak vaši spolužiaci budú súhlasiť.“ Odpovedala McGonagallová.
„Ďakujem, pani profesorka.“ Povedala jej a spolu s Jane sa vybrali do svojich izieb. Lily ovešaná taškami vpálila do izby a hodila svoj nákup na posteľ. Šaty si starostlivo zavesila na vešiak do skrine, šperky do šperkovnice na vrchnú policu a knihu do zásuvky pri posteli. Vzala si do ruky balíček pre Mary a Remusa a vybrala sa do klubovne. Našla ich, ako inak, v spoločnosti záškodníkov.
„Ahojte, prepáčte, že vás ruším.“ Začala rozprávať, keď sa zastavili pri nich.
„Ty nikdy nerušíš Evansová.“ Odpovedal jej Sirius.
„Ďakujem, to je od teba milé. Len som chcela niečo dať Mary a Remusovi.“ Povedala s úsmevom a podala menovaným balíčky. Zakývala im a vybrala sa k nízkym stolíkom, kde si začala rozkladať veci, aby si spravila prácu z aritmancie.
„A ja čo Evansová?“ začula hlas Jamesa Pottera. Pretočila očami a sama seba sa pýtala, či je fakt idiot alebo len trpí akousi záhadnou chorobou, ktorá ho oberá o zdraví úsudok a slušné vychovanie.
„Iba ak elixír na upokojenie, ale ten ti namiešam aj ja. Na ostatné ti asi už nič nepomôže.“ Sarkazmu sa rozhodne mala od koho priučiť. Diabolským úsmevom to už iba vystupňovala. Potter mal pocit, že vybuchne.
„Inak, prečo si taký červený?“ spýtala sa, akoby si na slová predtým ani nespomínala. Chrabromil vybuchol. Lily teda mala pocit, akoby vybuchla bomba. Všetci sa začali rehotať. Sirius sa držal za brucho a skoro spadol zo stoličky. Remusovi zabehlo a Peter ho trieskal po chrbte. Potter to prechodom z červenej do bordova už len zaklincoval a ona sa spokojne sa vrátila k aritmancii.
„To bola podpásovka Evansová.“ Vyprskol na ňu Potter, keď sa smiech trošku upokojil.
„Ja som nič také nepovedala. Iba som poukázala na tvoje správanie.“ Odpovedala pokojne s očami uprenými na kapitolu v knihe.
„Lily našla si, čo si hľadala?“ spýtala sa jej Mary.
„Áno, presne to som našla.“ Rozžiarila sa Lily.
„Neviem sa dočkať, až ťa uvidím.“ Zvolala vzrušene Mary.
„Inak ľudia. Mám otázku.“ Zvolala Lily na celú klubovňu. Šum trošku stíchol.
„Áno Evansová?“ ozval sa Longbottom.
„Vadila by vám prítomnosť niekoho z inej fakulty?“ spýtala sa dostatočne nahlas.
„Hej! Na čo narážaš.“ Vyprskla niektorá šiestačka.
„Iba na to, že by mi niekto mal upraviť vlasy, na ten ples a Jane Wallisová, je v tom dobrá.“ Odpovedala pokojne.
„Bifľomor nám nevadí.“ Odmávol to rukou Longbottom. Okrem toho je to dobrá priateľka jeho snúbenice a pozná ju.
„Ďakujem.“ Odpovedala.
„A prezradíš nám konečne, s kým tam ideš?“ skúsil to Pettigrew.
„Nie!“ zasmiala sa Lily.
Komentáre
Prehľad komentárov
Táák konečne spolu :) Dúfam, že im to veľmi nezjednodušíš, ale konečne sú spolu a všetko spolu prekonajú, len prosím, nedávaj ju dokopy s Jamesom, naozaj je to otrepaný párik, chce to niečo nové :)
Regulus raz na tie svoje hry doplatí ale naozaj sa mi páči postava Notta, ako si ho vykreslila ako blbčeka, ktorý zožerie snáď všetko čo by ani Crabbe a Goyle neuverili
Re: Môj koment
(Maat, 19. 2. 2016 23:01)Nechystát sa vytvoriť tuctovú poviedku. Viac však neprezradím. Iba ak, že pokračovanie mám rozpracované :-)
hp
(sam, 19. 2. 2016 11:23)
Lily a Severus jsou spolu :) Ale je fakt, že to jistě nebudou mít jednoduché. Obzvláště, když se to pak dozví i zbytek školy.
Snad jim to vydrží a společně všechny potíže dokážou překonat a jen tak upevní svůj vztah.
Krásná kapitolka :)
Úžasná povídka
(Bella868, 16. 2. 2016 19:55)
Regulus se nezdá! Vypadá to, že James si nevzal radu od Remuse k srdci, jeho chyba. I když jsem ráda, že Lily a Severus jsou spolu, doufám že to tak i necháš! Já moc nemusím povídky, kde Lily a James skončí spolu.
Notta jsem měla vždycky ráda, je to neutrální postava a každý ji využije podle obrazu svého. Ty jsi ho využila jako naprostého blbce, což mě hodně pobavilo, netušila jsem, že může existovat větší blbec než Crabbe a Goyle.
Piš dál, nedočkavě bude očekávat další kapitolu!
Re: Úžasná povídka
(Maat, 16. 2. 2016 20:46)Či ostanú spolu neprezradím. Ale ľahké to mať nebudú.
Re: Re: Úžasná povídka
(Bella868, 16. 2. 2016 21:34)To je zas dobře. Kdyby to měli jednoduchý, tak by to nebylo ono a nemělo by to tu správnou dramatičnost.
HP
(Amarylis, 16. 2. 2016 16:43)
Páni, takže se konečně dali dohromady! Ale reakce Jamese by mohla být docela zajímavá. Jsem zvědavá, co se na plese semele.
Plán Reguluse je dobrý, ale bojím se aby se to neobrátilo proti němu, no budu mu držet palce.
Doufám, že další kapitola bude brzy.
Môj koment
(Dada, 19. 2. 2016 20:04)