48. KAPITOLA
Nádych bez bolesti.
Ruky, v ktorých sa nešíri nepríjemné brnenie.
Hruď bez väčšieho množstva škrabancov, modrín a odrenín.
Telo bez zlomenín a na počudovanie ani nepociťuje neznesiteľnú únavu.
Po zbežnej prehliadke svojho tela mladý Chrabromilčan spokojne siahol po svojich veciach a počas zapínania opasku na nohaviciach s úsmevom na perách pozeral na svoju priateľku, ktorá pokojne spí oproti nemu. Bez potreby vrchného dielu svojho oblečenia si iba v rifliach ľahol na pravý bok k svojej kamarátke, s pocitom blaženosti jej z tváre odhrnul vlasy, jemne prešiel končekmi prstov po jej líci a vtisol jej na čelo krátky bozk.
„Dobré ránko spachtoš.“ Započula Lily tichú vetu a pootvorila svoje oči.
„Dobré ráno.“ Odpovedala so spokojným úsmevom a spolu so zívnutím sa natiahla na posteli ako spokojné mača, aby sa následne pritúlila sa k milovanému Chrabromilčanovi, ktorý s úsmevom hľadí do jej rozospatej tváre. Existuje vôbec krajší pocit, ako sa môcť dívať na milovanú osobu, ktorá spí a vy zvádzate vnútorný boj, aby ste svojimi dotykmi nenaručili jej pokoj? Lily pre neho znamená tak veľa a on, Remus, pre ňu tiež. Prečo pochyboval? Prečo jej spôsoboval trápenie? Sľúbil, že ju už nesklame a sklamal. A ona miesto toho, aby voči nemu prejavila či už hnev alebo sklamanie, vymenila svoj život za ten jeho. Privysoká daň za lásku k lycantropovi.
„Asi by som mala ísť, však?“ spýtala sa po chvíli, ktorá jej pripadala prikrátka a pošúchala si oči. Nechce sa jej odísť. Najradšej by tu ostala s jej priateľov a odpočívala na jeho hrudi. Bola si istá, že jej to už nebude dopriate a nateraz sa toho nechce vzdať. Odlúčenie našťastie nie je pridlhé a aspoň sa má na čo tešiť.
„Kiež by si nemusela.“ Povzdychol si Remus a pohladil svoju kamarátku po vlasoch.
„Poobede za tebou prídem.“ Zmierlivo sa usmiala na mladého lycantropa a pritisla sa k jeho hrudi, aby bola zovretá v láskavom objatí. Jeho kamarátka má toľko dôvodov na hnev a predsa u nej našiel to čo vždy. Lásku, pochopenie a oddanosť.
„Budem sa tešiť.“ Šepol jej s úsmevom a pobozkal jej čelo.
„Už ide.“ Riekol šeptom Remus, na čo mu červenovlasá čarodejnica jemne položila na pravé líce svoju dlaň a miestnosť prežiarila moc mágie Matky.
Lily sa ocitla vo svojej posteli a s pocitom úľavy sa zvalila na jej povrch. A je to. Remus vyzeral toto ráno celkom dobre. Teda natoľko dobre, nakoľko môže vlkolak po splne vyzerať. S kľudným svedomím však môže tvrdiť, že jej priateľ neutrpel žiadne zranenie a tváril sa spokojne. Stuhnuté svalstvo, kruhy pod očami a nezdravá bledosť, či skôr sinavosť je niečo, s čím sa musí zmieriť. Je to jednoducho niečo, čo patrí k premene a potrebné elixíry má Pomfreyová zaiste už pripravené. Dnešný deň odštartovala teda lepšie, akoby sa mohla nazdávať.
So značnou dávkou spokojnosti odhrnula červený baldachýn a vykročila do kúpeľne, aby sa následne zvalila v kresle prázdnej klubovne fakulty levov a vychutnávala si šíriaci sa mier, ktorý u nej navodili plamene v krbe.
„Dobré ráno.“ Pozdravil tichým hlasom James a spolu s náznakom úsmevu si sadol na miesto vedľa svojej priateľky, ktorá si bola istá, že toho tiež veľa nenaspal.
„Aj tebe.“ Odzdravila s povzdychom a unavene si oprela hlavu o operadlo svojho kresla.
„Ako Remus?“ spýtal sa so záujmom.
„Lepšie ako naposledy.“ Uškrnula sa na Paroháča, ktorý iba bezradne pokrútil hlavou.
„Neviem, či ti decká vraveli, ale bude sa konať kurz premiestňovania. McGonagallová včera ráno vzala oznam spolu so zoznamom z tabule, ale som si istý, že ak jej povieš, tak ťa dopíše.“ Pripustil zmierlivo James, na čo sa mu dostalo chápavého prikývnutia. Zástupkyňa riaditeľa nemohla vedieť, že ju Pomfreyová prepustí a zaiste bolo nutné informovať o počte ministerstvo. A aj keď by mohla povedať, že je to v jej prípade zbytočné, potrebuje ten kurz absolvovať. Vyhne sa zbytočným otázkam, zbytočným problémom a taktiež akémukoľvek podozreniu. Po raňajkách sa pôjde spýtať McGonagallovej, či by ju nedopísala na zoznam študentov, ktorí si prajú a aj môžu kurz absolvovať.
„Lily. Ja nechcem hneď ráno začať s nepríjemnou témou, ale včera si nás o niečo požiadala.“ Začal rozprávať mierne nervózne James a zamyslená šiestačka opätovne vzhliadla do jeho očí.
„Ty si nebola jediná, kto sa v noci nenachádzal v tomto hrade.“ Šepol Paroháč a zatváril sa ustarane.
„Kto ešte?“ spýtala sa so záujmom Lily a vzpriamila sa na svojom mieste.
„De Wiell.“ Priznal spolu so smutným úsmevom, na čo Lily ťaživo privrela svoje oči.
„Nie.“ Vyšlo z nej bezradne tichým hlasom a pokrútila hlavou. To by jej nespravil. Ak by to bol schopný spraviť pred mesiacom, teraz už nie. Alebo, že by áno? Bol by ochotný ublížiť Remusovi a teda aj jej? Možno sa nazdával, že Remus do jeho pasce nevstúpi, keďže by mal byť zabezpečený v Škriekajúcej búde. Riskoval by to však? Na druhú stranu jej pripadá zvláštne, že by počas splnu kontroloval pasce. Iba ak by potreboval svoju korisť ešte živú...
„Je mi ľúto.“ Priznal svojej kamarátke, ktorá si bezradne pretrela tvár. Lily na tom mužovi záleží. Nie je slepý a ani idiot, aby to nevidel. Pri jej vášni k duelom by sa asi aj čudoval, ak by si s profesorom OPČM nevytvorila bližší vzťah. Časom možno dokonca až priateľský.
„Kto ďalší?“ spýtala sa zrazu a ustarane vzhliadla do jeho tváre.
„Neviem o nikom.“ Priznal unaveným hlasom.
„Tak ho nájdi!“ šepla mu rozhorčene do tváre a opustila klubovňu, aby preletela hradom a zvalila sa do trávy pri brehu Čierneho jazera.
Nechce tomu veriť. Nemôže tomu veriť. Nebol v noci v hrade, ale to neznamená, že behal so striebornou dýkou po lese a lovil vlkolakov. Alebo ktoréhokoľvek iného tvora. Nie je ochotná si pripustiť možnosť, že by bol Daeron schopný toľkej krutosti. Možno by jej malo prísť komické rozmýšľať o láskavosti muža, ktorý bez zaváhania zabije človeka a zároveň očakávať, že voči ostatným živým tvorom prechováva skrytú oddanosť. Nie, nie a ešte raz nie. Nebude tomu veriť, pokiaľ ho na vlastné oči neuvidí. Pokiaľ jej to sám nepovie a nevysvetlí. A kto vie, či by v tom momente neodvrátila svoj pohľad a na dôvažok aj neohluchla?
A čo Remus? Mohla by to prehliadať aj keď vie, čo sa stalo? A čo sa stať môže? Nie len jemu, ale aj iným obyvateľom lesa i hradu, ktorí vstúpia do útrob Temného lesa. Bude sa vedieť pozrieť do očí svojim priateľom, ak to povolí? Ak to nezastaví?
Ľúbi ich. Och drahý Merlin, ako veľmi ich len ľúbi.
Každého iným spôsobom, avšak žiadneho z nich o nič menej. Prečo však stále pociťuje výčitky svedomia? Robí niečo nesprávne? Niečo, čo by mohlo niekomu z jej blízkych spôsobovať trápenie? Ešteže je dnes sobota. Naraňajkuje sa a pôjde do ohrady. Ticho a súkromie toho miesta je to, čo potrebuje a náramne sa na to teší. Musí sa oslobodiť od toho množstva ľudí, od množstva pocitov, od ktorých si nevie udržať odstup. Pokoj a ticho jej pomôže roztriediť myšlienky, upokojiť myseľ, zmierniť svoju nerozhodnosť. Utíšiť bezmocnosť. Zbaviť sa bezradnosti.
S pocitom zmierenia a so značným utláčaním všetkých myšlienok sa vybrala späť do hradu, aby zaujala svoje miesto za Chrabromilským stolom a spoločne so svojou rodinou sa po dlhom čase opätovne naraňajkovala. Ako veľmi jej len chýba súkromie, ktoré si naplno vychutnávala v Regulusovom dome? Musí sa tam vrátiť! Ďalšia vec, na ktorú sa môže tešiť.
„Dobrú chuť.“ Popriala už sediacim členom jej pomyselnej rodiny a spokojne sa usadila medzi Severusom a miestom, ktoré patri po väčšinu roka Remusovi.
„Ahoj.“ Pozdravili ju zborovo všetci blízko sediaci študenti.
„Komu budeš držať palce?“ spýtal sa s úškrnom Mark zatiaľ čo si jeho kamarátka naberala na tanier slaninku a niečo málo z čerstvej zeleniny.
„Palce?“ spýtala sa nechápavo a naliala si kávu.
„Haló! Metlobal! Slizolin proti Chrabromilu.“ Pripomenul jej Regulus akoby bola menej inteligentná a Lily s nadvihnutým obočím pozrela na Metlobalový úbor svojho priateľa i na Jamesa, ktorý bol tiež navlečený v červenom.
„Budem na vás myslieť.“ Priznala s prikývnutím a začala sa venovať svojim raňajkám.
„Akože myslieť?“ spýtal sa nechápavo James.
„Neviem, či si si nestihol všimnúť, koľko času som v posledných dňoch trávila v knižnici.“ Odpovedala študentka spolu s útrpným úškrnom.
„Pokiaľ viem, tak sme ťa knihami zásobovali v celkom slušnom množstve.“ Zašomral Severus smerom k svojej snúbenici.
„Musím si napísať práce a Metlobal rozhodne nie je dôvod, pre ktorý by som ich bola ochotná odsunúť.“ Priznala s prevrátením očí.
„Ale Lily.“ Zakňučala Bifľomorčanka a žiadostivo pozrela do smaragdových očí.
„Nie! Ja nejdem! Pokojne sa zabavte a verte, že sa tomu budem nesmierne tešiť, avšak ja nepôjdem. Moje rozhodnutie je nemenné a nie je nikto, kto ma presvedčí o opaku.“ Soptila Chrabromilčanka, ktorá tento šport v obľube nemá. Lietanie, to je niečo iné, avšak sedieť na tribúne a pozorovať šialencov naháňajúcich loptu, poprípade loptu, ktorá naháňa ich, nepatrí medzi jej záľuby.
„Ahoj Lily.“ Počula za svojim chrbtom pozdrav z úst Corwina, ktorý sa energicky usadil na inak Remusovo miesto.
„Dobré ráno.“ Odzdravila svojho brata a jemne mu prešla dlaňou po chrbte.
„Dnes je prvý zápas.“ Pripustil s nadšením prvák.
„Inak, čo sa včera stalo? Kto bol ten muž?“ spýtal sa vzápätí chlapec.
„Vravel som ti predsa, Minister mágie.“ Povzdychol si Severus a prvák nechápavo vzhliadol do tváre svojej sestry.
„Obdoba muklovského premiéra.“ Pripustila so zmierlivým úsmevom a odpila si zo svojej kávy.
„Fíha. Tým chceš povedať, že ľudia zaňho hlasovali?“ spýtal sa prekvapene svojej sestry.
„Áno Corwin, musím vyjadriť rovnaké prekvapenie.“ Odpovedala s povzdychom Chrabromilčanka a bezradne pokrútila hlavou.
„Dnes je zápas.“ Pripomenul opäť nadšene Slizolinský prvák.
„Počula som. Tak sa správaj vzorne a potom mi povieš, kto vyhral.“ Usmiala sa na nadšeného Slizolinčana a dopila zvyšok svojej kávy.
„Ty nejdeš?“ spýtal sa jej napoly vyorane napoly sklamane.
„Ja si musím dopísať eseje.“ Priznala a jemne mu prešla dlaňou po hebkých vlasoch.
„Škoda. Ja som si myslel, že by to bolo akoby rodinný výlet.“ Zašomral chlapec a smutne vzhliadol do jej očí, čím obral mladé dievča nachvíľu o dych.
„Nabudúce.“ Riekla zmierlivo a vtisla mu na čelo bozk.
„Prosím.“ Šepol Corwin a smutné oči, navlas rovnaké aké má Tichošľap, opätovne prebodli smaragdové a Chrabromilská šiestačka pocítila bolestivé bodnutie pri srdci.
A je to tu. Jej túžba sedieť v tichej ohrade bola odsunutá, kvôli jačiacim študentom posadnutých Metlobalom a akoby to nestačilo, nesedí ani v knižnici, ale na tribúne. Na Metlobalovej tribúne s divným klobúkom na hlave, zelenostrieborným šálom, ktorý okolo jej krku omotali Slizolinský šiestači a šarlátovou zástavkou, ktorú jej do ruky strčil Sirius.
Zato vzrušený Corwin sedí vedľa nej, so šálom Chrabromilských farieb a horlivo máva zelenou zástavkou, ktorú zdobí strieborný had. Možno bude mať šťastie a poniektorí z jej priateľov konečne chytí tú prekliatu zlatú okrídlenú loptu. A to hlavne rýchlo...
Pohľad na chlapca, ktorý žiari šťastím a s nadšením pozoruje starších študentov lietajúcich hore-dolu po ihrisku zmazal chmúri i márnosť z jej tváre a so zmesou radosti, spokojnosti a lásky, ktorú môže vyvolať iba blízkosť milovaného člena rodiny, pozorovala svojho brata, s hlavou oddane položenou na pleci svojho priateľa.
Corwin počas povzbudzovania kričal, skákal, tlieskal a jej to po prvý krát v živote nevadilo, ba priam spôsobovalo hrejivý pocit na hrudi. Menej radosti jej spôsoboval fakt, že ho musela neraz za plášť stiahnuť späť na sedadlo, keď sa štveral na zábradlie, snažiac sa, asi, čo najviac priblížiť k hre a či k hráčom.
Neušiel jej ani túžobný pohľad, ktorý hádže po Regulusovi, ako ani to, že ho priam fascinovane pozoruje a Lily pridobre vedela, komu jej malý braček drží palce. Och áno, jej brat túži po víťazstve svojho vlastného brata. Keby to len vedel...
Nie! Nesmie to vedieť! Ešte nie. Mnoho vecí ešte nechápe a mnohému ani porozumieť nemôže. Jeho duša sa stále vyvíja rovnako, ako aj jeho myseľ. Nie je ešte pripravený, aby uniesol niečo také. Kedy ale bude na to pripravený? A kedy bude pripravená ona, aby mu to zvládla povedať? Kým sa nepýta, je všetko v poriadku. Možno sa ani pýtať nezačne. To by bolo asi to najlepšie, čo by sa jej mohlo stať.
„Lily!“ vytrhol ju zo zamyslenia výkrik Slizolinčana a okríknutá študentka narýchlo nevedela, či sa mu niekto nepokúša ublížil alebo nastal výbuch.
„Vyhrali sme!“ zakričal opäť, aby sa jej následne hodil do náručia a mladá Chrabromilčanka si s úľavou uvedomila, že je to skutočne iba výbuch nekonečnej eufórie.
„To je fantastické.“ Pripustila veselo, aj keď narýchlo nevedela, koho pod tým my má rozumieť. A nie je to v konečnom dôsledku jedno? Vyhral jej kamarát.
„Takže bude oslava?“ spýtal sa natešene prvák a s neskrývaným nadšením pozrel do tváre partnera svojej sestry.
„Určite áno.“ Zasmial sa na chlapcovi Severus a pobavene pokrútil hlavou.
„Dobre sa zabavte.“ Riekla so smiechom Lily a spolu so svojimi kamarátmi začala schádzať z vyvýšenej tribúny.
A teraz sa pôjde prezliecť, vyzdvihne nejaké mäso a pôjde za hipogrifmi a Lilien.
„Prídeš sa v pondelok na mňa pozrieť?“ spýtal sa veselo poskakujúci Corwin.
„Pozrieť?“ vypadlo z Lily a nechápavo zamrkala očami.
„No hej. Máme posledný krát v tomto polroku kurz lietania.“ Uškrnul sa prvák a študentka pocítila, akoby jej do žalúdka padol ľad veľkosti balvanu.
„Ak budem stíhať.“ Vykoktala zo seba a pozrela na chrbát utekajúceho prváka, ktorý jej s úškrnom zamával a náhlil sa do svojej klubovne oslavovať víťazstvo.
Kurz lietania? Prečo je to doposiaľ nenapadlo!
So zmesou hnevu, pohoršenia a hororových scén rôznych spôsobov zmrzačenia, náhlivo vykročila smerom ku kancelárii riaditeľa zanechávajúc za sebou šokovaného Severusa a vôbec jej nevadilo, že sa Dumledore ešte ani nemusel stihnúť vrátiť z ihriska. Počká si tam na toho starca a bude ho žiadať o vysvetlenie.
„Slečna Evansová. Stalo sa niečo?“ spýtal sa prekvapene profesor Slughorn, ktorý vychádzal z riaditeľne a začudovane pozrel na svoju obľúbenú študentku. Ešte sa len stane, ale s tým nemusí Slugyho zaťažovať.
„Och, nie pán profesor. Iba by som potrebovala niečo prekonzultovať s riaditeľom a nestihla som sa zapísať na kurz premiestňovania a tak podobne.“ Priznala s dramatickým povzdychom a obdarovala svojho obľúbeného pedagóga nevinným zubatým úsmevom, na čo sa Školský majster elixírov zachechtal a umožnil červenovlasej Chrabromilčanke, aby vošla na točité schodisko.
„Vstúpte.“ Započula po zaklopaní hlas riaditeľa, dvere sa zoširoka otvorili a Dumbledore mal možno zazrieť ochladnutú tvár študentky Chrabromilu.
„Dobrý deň.“ Pozdravila narýchlo a vpochodovala dnu.
„Dobrý deň aj Vám.“ Vypadlo z riaditeľa nemálo šokovaného z jej dramatického príchodu.
„Čo pre Vás môžem urobiť?“ spýtal sa s nadvihnutým obočím a oprel sa vo svojom kresle.
„Kurz lietania.“ Vypadlo z Lily, ktorá sa prechádzala hore-dolu po riaditeľni, ako šelma väznená v primalej klietke.
„Chcete ho odznova absolvovať?“ spýtal sa nechápavo riaditeľ spolu so zamrkaním a Lily na neho pozrela ako na blázna.
„To nie je našťastie potrebné, aj keď dúfam, že sa budem môcť zúčastniť aspoň kurzu premiestňovania, na ktorý som sa nestihla zapísať.“ Priznala formálnym hlasom Chrabromilčanka.
„A Vaša návšteva súvisí, s ktorým z týchto kurzov?“ spýtal sa riaditeľ, ktorý začal mať obavy o mentálne zdravie tejto čarodejnice.
„Povedala som snáď. Kurz lietania.“ Zopakovala, akoby bol zaostalý a jeho nechápavý pohľad jej napovedal, že sa nenachádza ďaleko od pravdy.
„Prečo o tom neviem? Vám vôbec neprekáža posadiť jedenásťročné deti na metly, ktoré slúžili zaiste ešte zakladateľom?“ zasoptila na riaditeľa, prísne prebodla jeho svetlomodré oči a na pokoji jej nepridal ani fakt, že sa riaditeľ začal chechtať.
„Ako vidím, tak Vám predstava muklorodeného dieťaťa letiaceho na metle bez akýchkoľvek bezpečnostných prvkov pripadá zábavná a asi si ani neuvedomujete, že všetky zanášajú, sú nemotorné a ľahko sa môže stať, že poniektorý prvák príde k úrazu.“ Syčala pobúrená Lily zvierajúc operadlo jednej z pohodlných stoličiek a na jej, teraz už, hrôzu sa riaditeľ neprestal pochechtávať.
„Obava o zdravie maloletých študentov Vám pripadá zábavná? Som zvedavá, či sa budete chechtať aj nad prvákom so zlomeným krčným stavcom.“ Priznala pobúrene červenovlasá šiestačka a počas opätovného nervózneho prechádzania rozhadzovala rukami.
„Slečna Evansová, prosím, posaďte sa.“ Vyzval ju temer veselo riaditeľ, Lily sa urazene usadila na pokynuté miesto a pozorovala jeho postavu, ktorá vstala a podišla ku krbu.
„Minerva, smiem ťa poprosiť? Práve tu mám konzultáciu so slečnou Evansovou.“ Priznal riaditeľ do krbu a mladá študentka nechápala, načo privolal vedúcu Chrabromilu. Žeby kvôli kurzu premiestňovania?
„Slečna Evansová.“ Začal s povzdychom Dumbledore a opätovne sa usadil vo svojom kresle.
„Zaiste chápete, že absolvovanie toho kurzu je dôležité.“ Prihovoril sa zmierlivo študentke.
„To chápem.“ Pripustila stále mierne rozhnevane.
„Takže neočakávate, že ho zruším.“ Zadúfal riaditeľ a pozrel na študentku ponad sklíčka svojich okuliarov.
„Ráčte vstúpiť.“ Riekol vzápätí skôr, ako sa stihlo ozvať klopanie na dvere a následne vstúpila dnu očakávaná McGonagallová.
„To som skutočne neočakávala, ale taktiež nemôžem privierať oči pred možným rizikom. Čo ak si niekto ublíži?“ nadhodila s nadvihnutým obočím.
„Madam Hoochová je skúsený pedagóg. To poprieť nemôžete.“ Dohadoval sa s úsmevom riaditeľ, zatiaľ čo profesorka transfigurácie nechápavo pozorovala tento prapodivný rozhovor.
„To by som si nedovolila, avšak je tam sama na mnoho prvákov. Metlobalom pobláznených prvákov, z ktorých poniekoľko na metle sedelo po prvý krát až na tomto kurze.“ Hádala sa Lily aj naďalej.
„Ja mám pocit, že celý tento rozhovor sa týka jedného konkrétneho prváka.“ Pripustil riaditeľ a zmierlivo sa na študentku usmial.
„Je to možné.“ Priznala formálne Chrabromilčanka a hrdo zodvihla svoju hlavou.
„V súvislosti s pánom Daleom som sa s Vami chcel porozprávať a práve preto som privolal i profesorku McGonagallovú.“ Priznal riaditeľ a Lily zovrelo hrudník.
„Deje sa niečo?“ spýtala sa narýchlo a vyskočila zo svojho miesta.
„Všetko je v absolútnom poriadku. Nemusíte mať obavy.“ Povedal narýchlo Dumbledore, na čo si Lily so značnou úľavou opäť sadla.
„Obaja, ja i profesorka McGonagallová, sme boli na ošetrovni prítomní v čase, keď Vás pán Dale označil ako svoju sestru.“ Riekol riaditeľ a spýtavo pozrel do jej tváre.
„A?“ vypadlo z nej s nadvihnutým obočím. To je ich súkromná vec a riaditeľ, pokiaľ túži osláviť blížiace sa Vianoce, to nebude riešiť.
„A v tom je problém.“ Zamiešala sa do nekonečnej debaty zástupkyňa riaditeľa.
„Napriek všetkému to ale nie je Váš problém.“ Osopila sa Lily na vedúcu svojej fakulty.
„To skutočne nie je.“ Pripustila McGonagallová s tenkou linkou miesto pier.
„A aj tak mi chcete brániť? Corwin je môj brat a pokiaľ sa dozviem, že mu niekto zakázal oslovovať ma ako svoju sestru, tak neručím za následky.“ Zasyčala Lily a mala chuť prekliať týchto pokrytcov do zabudnutia.
„Zamysleli ste sa nad prázdninami?“ spýtal sa riaditeľ a Lily na neho vytreštila oči.
„Ja som sem prišla vyriešiť problém s nebezpečnými výučbovými pomôckami a Vy sa ma pýtate na letné prázdniny?“ spýtala sa Lily tónom, ktorý naznačoval, že starého čarodejníka pokladá za fázovo posunutého.
„Pán Dale sa cez leto vráti do sirotinca a čo potom?“ nadhodila profesorka transfigurácie a Lily sa zatvárila bezradne. Nie! Corwinovi to spraviť nemôže. Ona patrí jemu a on k nej. Nie a ešte raz nie! Je jeho sestra a tou aj naďalej ostane.
„Slečna Evansová. Pravdepodobne sa nazdávate, že vás chceme od seba odlúčiť.“ Prihovoril sa k posmutnenej študentke riaditeľ.
„A opak je pravdou.“ Riekla s náznakom veselia vedúca Chrabromilu, na čo sa obočie jej študentky stratilo v červených vlasoch.
„Nezamýšľali ste sa nad opatrovníctvom?“ spýtal sa na rovinu Dumbledore a Lily na neho vytreštila oči.
„Opatrovníctvom? Mám si Corwina adoptovať?“ spýtala sa vyorane a bezradne si pošúchala koreň nosa.
„Nie adopciou, ale opatrovníctvom. Magickým opatrovníctvom.“ Riekol zmierlivo Dumbledore.
„Ako Opatrovník v magickom svete budete mať isté práva i povinnosti, ale je to asi to najlepšie, čo by sa pánovi Daleovi mohlo stať.“ Prihovorila sa zmierlivo McGonagallová svojej študentke.
„Magický opatrovník.“ Šepla vzdialeným hlasom Lily a zapozerala sa do zeme.
„Pán riaditeľ. Ja mám len šestnásť. Ja... nie som plnoletá ani v jednom zo svetov, v ktorom sa ja i Corwin zdržiavame.“ Priznala študentka a bezradne pokrútila zvesenou hlavou.
„Ja od Vás nič neočakávam, iba ak prísľub, že nad tým porozmýšľate. Pán Dale potrebuje ochranu a dozor aj cez leto a to môže zariadiť iba jeho opatrovník, ktorý má taktiež hlavné slovo aj v procese jeho prípadnej adopcie...“ rozprával Dumbledore, avšak Lily mu skočila do prejavu.
„Adopcie?“ spýtala sa vyorane. Keby ju chcel niektorý smrťožrút skutočne zničiť, išiel by na to cez tohto chlapca a on nie je žiadnym spôsobom v magickom svete chránený a už tobôž nie, v muklovskom sirotinci. Že by sa jej Dumbledore snažil naznačiť práve toto?
„Corwina nikto adoptovať nebude!“ zavelila so značnou zúrivosťou a záporne pokrútila hlavou.
„Pouvažujte nad tým.“ Prihovorila sa McGonagallová a Lily pobúrene vstala zo svojho miesta.
„Na Corwina si nikto nebude robiť nárok! Aj keď priznávam, že by si zaslúžil vyrastať v slušnej čarodejníckej rodine.“ Priznala Lily a nervózne si prehrabla vlasy.
„Ak by ste sa rozhodli stať sa jeho magickou opatrovníčkou, som ochotný sa počas procesu za Vás prihovoriť.“ Povzbudil mladé dievča riaditeľ.
„Nie!“ odmietla Lily, na čo sa McGonagallová zatvárila šokovane.
„Ak moju žiadosť ministerstvo zamietne, tak sa odvolám a využijem všetky svoje možnosti i prostriedky, aby druhý proces skončil priaznivo.“ Priznala Lily a rukami sa chytila operadla svojho kresla.
„Jediné, čo od Vás očakávam je, že v prípade výsluchu odpoviete pracovníkom ministerstva pravdivo na ich otázky. Ja a ani Corwin sa voči Vám nebude viazať žiadnym stupňom vďačnosti. Žiadnym!“ zasoptila Lily na šokom zmrazeného bradatého čarodejníka. Starý bastard. Tak on si ju chcel naklonil, či priam zaviazať ušľachtilým skutkom pomoci. Pche. Ten nech si strčí do, no tam...
„To som neočakával.“ Priznal šokovaný riaditeľ.
„Ja však odteraz môžem očakávať nekonečný byrokratický kolotoč a taktiež sa budem musieť asi roztrhať, keďže budem musieť rozprávať so správcom majetku, preštudovať si dopodrobna Conscriptus a pritom neopustiť počas Vianoc Rokfort.“ Prezradila rozhorčene Lily a bezradne si sadla na svoje miesto.
„Pokiaľ sa to nebude krížiť s Vašim vyučovaním, budem návštevu, či už ministerstva alebo správcu majetku akceptovať.“ Pripustil zmierlivo riaditeľ školy a jemne sa na dievča usmial.
„Minerva. Slečna Evansová vyjadrila nádej, že by sa mohla dodatočne zapísať na kurz premiestňovania.“ Prihovoril sa Dumbledore k svojej zástupkyni.
„Zoznam študentov budem zasielať na ministerstvo až v pondelok.“ Priznala temer bezstarostne vedúca Chrabromilu a odmávla to rukou.
„Ďakujem.“ Povedala úprimne študentka, na čo sa profesorka transfigurácie na ňu pred odchodom usmiala.
„Slečna Evansová. Je mojou povinnosťou Vám pred týmto rozhodnutím pripomenúť určité skutočnosti.“ Začal s povzdychom riaditeľ, čím si vyslúžil plnú pozornosť Chrabromilčanky. Prečo mu poloha jej tela pripomenula nedávny rozhovor s mladým pedagógom v tejto istej miestnosti?
„Ako jeho opatrovník budete vykonávať dohľad nad jeho prospechom, prevezmete všetky povinnosti súvisiace s finančným zabezpečením štúdia a taktiež nad jeho pobytom mimo školy, teda počas prázdnin.“ Začal rozprávať riaditeľ.
„Čo ak sirotinec neuznám ako vhodné miesto pre jeho správny vývoj?“ spýtala sa s nadvihnutým obočím študentka a unavene sa oprela vo svojom mieste.
„To by bolo komplikované, keďže sirotinec ostáva v tomto prípade stále právnym zástupcom pána Dalea.“ Priznal so smutným úsmevom Dumbledore.
„V taktom prípade Vy ako opatrovník budete mať povinnosť nájsť vhodných adoptívnych rodičov.“ Dodal a zapozeral sa na dievča.
„To vôbec nebude ľahké.“ Priznala s povzdychom mladá čarodejnica.
„Zaiste nájdete vhodných kandidátov. Pán Dale je citlivý a predpokladám, že nejaký bezdetný Bifľomorský pár by bol dobrá voľba.“ Usmial sa riaditeľ na zamyslené dievča, ktoré na neho pozrelo minimálne šokovane.
„Pri všetkej úcte... Vy ste sa zbláznili?“ rozhorčila sa študentka, na čo riaditeľ nechápavo zamrkal.
„Viete si predstaviť Bifľomorčanov vo výchove zneužívanej siroty? Corwin napriek svojej citlivej duši je Slizolinčan. On si uvedomuje, že mám slabosť pre jeho smutné oči a naučil sa veľmi rýchlo, ako ma zmanipulovať.“ Priznala Lily.
„Chlapec potrebuje pevnú ruku. Niekoho, kto bude mať pochopenie pre jeho sentiment, ale nebude u neho potláčať jeho Slizolinské vlastnosti. Bude k nemu pristupovať, ako ku chlapcovi pred pubertou a bude mať pochopenie pre jeho špecifické potreby. Toto mu nezabezpečí bezdetný Bifľomorský pár a ani Slizolinský. Chrabromilčania by si Slizolinčana neosvojili a Bystrohlavčania by tiež neboli pre neho vhodní.“ Spustila zamyslená študentka, na čo sa riaditeľ prekvapivo zatváril náramne spokojne.
„Vy ho poznáte najlepšie a som si teda istý, že mu nájdete vhodnú rodinu.“ Usmial sa zmierlivo riaditeľ a Lily pocítila opätovne pád ľadu do svojho vnútra.
„Viete o čo ma žiadate?“ spýtala sa takmer zlomeným hlasom červenovlasá čarodejnica.
„Žiadam iba, aby ste o tom pouvažovali a dúfam, že spoločne sa nám podarí dopriať pánovi Daleovi domov, ktorý si zaslúži.“ Pripustil riaditeľ, na čo si Lily bezradne pretrela tvár a vykročila k dverám.
„Pán riaditeľ.“ Rozlúčila sa so starším mužom a opustila jeho kanceláriu.
Mladá študentka, ktorá na svojich pleciach pocítila takmer neudržateľnú záťaž letela chodbami kamenného hradu a s pocitom, že jej pľúca nevedia prijať také množstvo vzduchu, aké by potrebovala, náhlivo kráčala skrz pozemky školy.
Stratená vo svojich myšlienkach a problémoch, na ktoré je opätovne sama sa zvalila v ohrade a bezmyšlienkovite sa zapozerala kamsi pred seba. S miernou námahou napokon vstala, aby silným zahvízdaním privolala troch hipogrifov a taktiež jedného testrála vo vývoji, až napokon s neprítomným pohľadom odtiahla prsty skôr ako sa stihli dotknúť jej pier a zhlboka sa nadýchla.
„Beauté.“ Riekla takmer šeptom hľadiac do hĺbok temného lesa a v odovzdanom geste položila svoje dlane na trámy ohrady. Mierne zhrbená stála na mieste a o vlasy, ktoré jej padajú popri tvári sa nezaujímala. Jej mysľou sa hmýrilo nadmerné množstvo myšlienok a ona nemala silu ich vnímať a už vôbec nie triediť. Napriek tomu vo vnútri pocítila priam neudržateľnú túžbu po domove. Po Ramanovi, Lindarovi a taktiež po Dariusovi. Pri spomienke na priateľa, ktorého sa dotkla svojou prosbou sa z jej hrdla vydral zmučený vzlyk a po líci jej stiekla trpká slza bezmocnosti.
„-Volala si ma?-“ pocítila jemné pohladenie vo svojej mysli a zodvihla vyhasnuté oči, aby pred sebou zazrela žiariacu magickú bytosť.
„Prepáč, že ťa volám tak blízko k hranici, ale chcela som sa ťa spýtať, či si nevidela niekoho sa prechádzať po lese.“ Priznala študentka a končekmi prstov si zotrela zatúlanú slzu.
„-Nie.-“ Odpovedala žiarivobiela samica jednorožca.
„Ako si si zranila nohu?“ spýtala sa vzápätí čarodejnica.
„-Utekala som pred zvukmi čarodejníkov a keď som preskočila kmeň, zranila som sa.-“ Započula telepatickú odpoveď.
„Skutočne si nikoho nevidela?“ spýtala sa temer zúfalo červenovlasá čarodejnica.
„-Iba cítila magickú stopu.-“ Priznal jemným hlasom jednorožec.
„Koho?“ šepla Lily a priložila svoju dlaň medzi jej oči a jemne ju pohladila.
„-Teba, muža, čo sa stará o tvory a ešte mágiu iných čarodejníkov.-“ Priznal prekrásny tvor.
„Vedela by si ich podľa magického vyžarovania rozpoznať?“ šepla Lily otázku počas hladenia bieleho krku.
„-Samozrejme.-“ priznala Beauté.
„-Netráp sa prosím. Vo svojom srdci vždy nájdeš tých, po ktorých túžiš.-“ Pohladila jej myseľ kobyla jednorožca a nechala smutné pery čarodejnice, aby pobozkali miesto medzi jej nozdrami.
„-Muž, ktorý v noci kráčal lesom stojí za tebou.-“ Priznal jednorožec a zutekal do útrob lesa.
Pocit, že jej obruče nemilosrdne mliaždia hrudník, pľúca i srdce ju podnietil, aby sklonila svoju hlavu a jej ruky mocne zovreli trámy, hľadajúc tak oporu. Nechcela tomu veriť. Nemôže to byť on. Jej telo i myseľ sa odmietala otočiť a mladé dievča opäť, pridržiavajúc sa ohrady, stálo bezradne zhrbené poď ťarchou situácie. Snáď to bude Hagrid. Áno, bude to Hagrid...
„Lily?“ započula svoje meno a len s nesmierne veľkou námahou udržala vzlyk, ktorý sa jej dral z hrdla a spôsobil jej v krku nepríjemnú hrču. Slzu, ktorá stiekla po jej ľavom líci zastaviť už nevedela. A ani tú ďalšiu. Nemá silu ich zotrieť, nemá silu dýchať. Nájde silu chcieť i naďalej žiť? Načo...
„Čo sa deje?“ spýtal sa jej starostlivý hlas profesora obrany a mladá čarodejnica pocítila jeho teplú dlaň na svojom pleci. Uchvátila ju neprekonateľná túžba schúliť sa v jeho náručí a plakať, ako malé dieťa. Ona však už nie je dieťaťom a on mužom, u ktorého by našla to, po čom túži.
„Všetko je v poriadku.“ Odpovedala takmer nečujne aj keď poloha jej tela by každému napovedala, že opak je pravdou.
„Porozprávame sa?“ spýtal sa jej s nádejou a dúfal, že z nej dostane všetko, čo ťaží jej myseľ.
Lily vedela, že neodíde a taktiež nechcela aby odišiel. S nepatrným prikývnutím napokon vykročila ku skale, aby sa zvalila na zem a zapozerala sa kamsi pred seba.
„Prečo si smutná?“ spýtal sa jej takmer šeptom profesor obrany a vzhliadol k nebu. Nevládze hľadieť na smútok v krásnych očiach. Nevládze sa dívať na lámajúcu sa čistú dušu. Nevládze neustále zvádzať vnútorný boj, aby sa jej nedotkol. Skutočne nie.
„Odpustia mi to niekedy?“ spýtala sa s ťažobou v hlase a pozrela neprítomne smerom k lesu.
„Koho máš na mysli?“ spýtal sa Daeron a z úst mu unikol bezradný povzdych.
„Remus mohol zomrieť a Hanrich...“ nestihla dokončiť, keďže sa jej zlomil hlas.
„Och Lily.“ Prihovoril sa jej mladý čarodejník, na čo oslovená študentka prepukla v plač skrývajúc si v dlaniach svoju tvár. Daeronovi pohľad na zlomenú priateľku spôsobil stiahnutie bránice a inštinktívne si stiahol plačúce dievča do svojho objatia. Jemne rukami prechádzal po jej chrbte i vlasoch a zvádzal neuveriteľne ťažký vnútorný boj, aby nepobozkal temeno jej hlavy.
„Všetko dopadlo dobre.“ Šepol jej do vlasov a zosilnil svoje zovretie. Ticho čakal kým jeho kamarátka nenadobudne kontrolu nad svojim plačom a dúfal, že je to prvý i posledný krát, kedy vidí jej slzy. Slová, ktoré vtedy venovala Remusovi znamenali pre nich oboch veľmi veľa. Prečo využila posledný vzduch v pľúcach na to, aby mu povedala, že je jej priateľ? Vznikla medzi nimi nejaká nezhoda? Určite áno a Remus zapochyboval. Môže niekto zapochybovať v toto dievča, či skôr ženu? Musí niečo spraviť, inak sa zničí. Odpútať nakrátko jej myseľ aby neskôr vedela rozprávať. Zdôverí sa mu ale? Získal si dostatočne je dôveru? Musí najskôr zistiť práve toto.
„Lily prepáč ak som týmto narušil tvoje súkromie.“ Priznal s povzdychom učiteľ obrany a jemne pohladil jej hlavu.
„Ja som riaditeľovi musel ukázať pomocou mysľomise, čo sa v Rokville stalo a v spomienke som si vypočul, čo si vravela Remusovi.“ Priznal Daeron a jeho kráľovsky modré oči prebodli uslzené smaragdové.
„Mali ste nejakú nezhodu?“ spýtal sa opatrne a jemne zotrel stekajúcu slzu z jej líca.
„Prečo si bol v noci v lese?“ spýtala sa vzápätí študentka a Daeron na ňu pozrel prinajmenšom vyorane.
„Ako?“ spýtal sa začudovane.
„Prečo si bol v lese?“ spýtala sa opäť a spakruky si utrela svoje líca.
„Netuším, ako si na to prišla a radšej to ani nebude zisťovať, ale chodím do lesa často. Hlavne počas splnu.“ Priznal s povzdychom Daeron, na čo mladému dievčaťu stiekla po líci ďalšia slza.
„Remus stúpil do pasce.“ Šepla mu do očí a mladý učiteľ nemohol nevidieť bolesť v smaragdových hĺbkach.
„Remus? Počas splnu?“ spýtal sa so stiahnutou bránicou a zatváril sa prekvapene.
„Správne.“ Odpovedala študentka šiesteho ročníka vzdialeným hlasom.
„Ty mi chceš povedať, že Remus počas splnu brázdi tento les a jeho laba skončila v pasci.“ Pozrel s mierne nadvihnutým obočím na svoju kamarátku, ktorá mu v odpoveď pritakala. Aspoň vie, koho počul pred mesiacom zavíjať...
„Ak ti poviem, že s týmto nemám nič spoločné. Uveríš mi?“ spýtal sa zmierlivo a Lily pocítila stratu väčšiny závažia na svojom hrudníku.
„Prečo chodíš do lesa?“ spýtala sa vzápätí červenovlasá čarodejnica a oddane sa oprela o plece svojho kamaráta.
„Neveríš mi.“ Riekol sám sebe Daeron s trpkosťou v hlase. Nemá jej dôveru. To, že ju doposiaľ nezískal je napriek tomu podstatne lepšie ako zistenie, že by ju bol stratil.
„Verím. Som len zvedavá.“ Priznala Lily a nachvíľu zodvihla svoju hlavu, aby mu pozrela do očí, na čo Daeron v duchu poskočil a šťastne zavýskal. Ona mu verí a on jej tiež. Prečo jej teda nedokázať, že je to skutočne tak?
„Aj tak je to už asi jedno.“ Povzdychol si čiernovlasý muž a pohladil upokojenú priateľku po chrbte.
„Poď. Ukážem ti.“ Vyzval mladé dievča, ktoré sa nebránilo, aby jej pomohol na nohy a nechala sa viesť na miesto, ktoré z nejakého dôvodu vyhľadáva jej priateľ.
„Tu.“ Široko mávol rukou na okolité drobné rastlinky nateraz so zavretými lupeňmi.
„Mesačný kvet?“ spýtala sa prekvapene vzdialeným hlasom Lily a kľakla si neďaleko blízkeho hlúčika drobných strieborných kvietkov.
„Správne a potrebujem jeho peľ. Napriek nekonečnej snahe sa mi nepodarilo zozbierať viac ako z dvoch kvetov.“ Povzdychol si Daeron a čupol si vedľa Chrabromilčanky.
„Načo potrebuješ jeho peľ?“ spýtala sa Lily a zmierlivo sa usmiala na svojho priateľa.
„Teraz ti poviem niečo, čo sa nepodarilo zistiť ani riaditeľovi.“ Uškrnul sa na dievča, ktoré mu úškrn ochotne opätovalo.
„Robím výskum. Elixír proti účinkom kliatby Cruciatus.“ Priznal sprisahanecky svojej kamarátke.
„Ty si elixírový majster?“ spýtala sa začudovane šiestačka.
„Zatiaľ nie, ale po Veľkej noci bude môj veľký deň. Teda ak budem môcť komisii predložiť vzorku.“ Povzdychol si mladý muž a nad zavretými kvietkami iba bezradne pokrútil hlavou. Bolo by také jednoduché ich počas splnu odtrhnúť a zmocniť sa peľu. Kde by ho však zohnal nabudúce, to by bolo otázne.
Zo smutného zamyslenia ho vytrhol jemný dotyk, ktorý pocítil na svojej pravej ruke a úsmev, ktorý prežiaril jeho vnútro, prinútil jeho pery, aby sa pretiahli a odhalili jeho udržiavaný chrup.
Ticho sa pozeral ako mladá Chrabromilčanka jemne uchopila stonku blízkeho kvetu medzi ukazovák a prostredník a na nesmierny šok mladého muža, sa v jej dlani opatrne roztvárali strieborné lupene Mesačného kvetu.
„Ako si to spravila?“ spýtal sa jej jej priateľ so smiechom nie nepodobným tomu, ktorý vydávajú ľudia zo zúfalstva.
„Takto sa začala prejavovať moja mágia a akosi mi to ostalo.“ Priznala študentka a ledabolo mykla plecom.
„Smiem?“ spýtal sa Daeron a v ruke sa mu ocitla strieborná dýka.
„Isteže.“ Odpovedala Lily a pozorovala ako opatrne na špičku čepele naberá peľ, aby ho následne uskladnil v malom flakóne.
„Nebude natoľko účinný, ako keď je prežiarený splnom, ale lepšie ako nič.“ Povzdychol si čarodejník hľadiac na striebristé zrniečka vo flakóne a začal zberať potrebnú látku z ďalšieho kvetu.
„S tým ti tiež viem pomôcť. Niečo ti prinesiem.“ Zmierlivo riekla šeptom študentka pridržiavajúc ďalší kvietok a dúfala, že ju sústredený mladý muž vôbec vníma. Aj keď by mohla tvrdiť, že asi ani nie.
„A teraz mi prezraď ty, čo za kliatbu si to vrhla na Tri metly.“ Vyzval ju Daeron, keď zatváral malý flakón.
„Klasická ochranná. Iba staršia a menej známa verzia.“ Uškrnula sa na svojho priateľa.
„Niekedy mi ju predvedieš.“ Povzdychol si mladý muž a Lily sa na neho zmierlivo usmiala.
„Keď mi ukážeš ministerstvom potvrdený dokument, že si Majster oblasti elixírov, predvediem.“ Priznala povzbudivo Lily.
„Dohodnutí.“ Mrkol na dievča profesor obrany a pomohol študentke vstať.
„Lily. Povieš mi čo ťa trápi?“ spýtal sa počas chôdze čiernovlasý čarodejník.
„Je toho veľa.“ Priznala študentka s povzdychom.
„Okrem toho, že som spravila z Hanricha vraha, z Remusa takmer nebohého, som ich zapísala na čiernu listinu smrťožrútov, ktorí veľmi ochotne pôjdu po Corwinovi. A keď sme pri mojom bratovi... riaditeľ očakáva, že sa budem uchádzať o jeho opatrovníctvo a zoženiem mu i vhodnú adoptívnu rodinu.“ Vymenovala Lily a útrpne si povzdychla.
„To nie je všetko, však?“ vypadlo starostlivo z čiernovlasého čarodejníka.
„Nie, ale toto je najťažšie bremeno, ktoré si nesiem. Teda ešte musím zistiť, ktorý nepríčetný idiot rozmiestňuje po lese pasce.“ Pripustila Lily s chmúrnym úsmevom.
„Vieš, že Remus a Hanrich by mali o tvojich myšlienkach vedieť. Ja ti môžem povedať čokoľvek a možno s tým v hĺbke duše budeš aj súhlasiť, avšak ty si potrebuješ vypočuť ich pohľad na túto situáciu, nie ten môj.“ Pripustil zmierlivo Daeron a pritiahol si mladé dievča do polovičného objatia.
„Rada si vypočujem aj ten tvoj.“ Pripustila študentka a zastala, aby mu mohla pozrieť do tváre.
„Boli ste traja neplnoletí študenti na siedmych školených smrťožrútov a len vďaka tebe ste tu stále všetci.“ Pripustil Daeron a smutne vzhliadol do jej očí, na čo sa mu dostalo trhaného prikývnutia.
„Čo ťa trápi?“ spýtala sa pre zmenu mladá Chrabromilčanka a Daeron iba porazenecky pokrútil hlavou.
„Daeron?“ oslovila ho otázkou a priložila svoju dlaň na tú jeho.
„Som dospelý a skúsený. Ja... nemal som sa spoliehať. Pre moju hlúposť si skoro... Mal som vás na starosti a aj tak som ťa neochránil.“ Priznal s trpkým výdychom a sklonil svoj pohľad pod ťarchou výčitiek.
„Ochránil si Remusa. Ochránil si Hanricha. To pre moju hlúposť bol Runcorn schopný vstať.“ Riekla zmierlivo Lily a priložila i druhú dlaň k tej prvej a Daeron mal prvý krát vo svojom živote možnosť pocítiť pohladenie mágie. Opojný pocit blízkosti a láskavosti ho nakrátko obral o dych. Pocit, na ktorý denne spomína Slizolinský prefekt a mladého muža začali postupne opúšťať trpké výčitky svedomia.
„Na ako dlho ti zakázala Pomfreyová navštevovať klub duelantov?“ spýtal sa nateraz už veselším tónom profesor obrany, keď vykročili opäť smerom k ohrade.
„Na dva týždne.“ Zašomrala si mladá čarodejnica a bezradne pokrútila hlavou.
„Tak to aby sme na vyučovaní dovtedy preberali teoretické učivo.“ Povzdychol si Daeron a dramaticky prevrátil očami, čím podnietil svoju študentku k tlmenému smiechu.
„Možno ťa poteší správa, že sa tvoj brat veľmi zlepšil. Teda jeho práce sú lepšie ako tie, čo mi odovzdávajú druháci.“ Priznal čarodejník a dúfal, že zdvihne svojej kamarátke náladu.
„Ak bude mať s niečím problém, prosím, povedz mi o tom.“ Požiadala so zmierlivým hlasom svojho spoločníka.
„To by som spravil tak, či tak.“ Usmial sa učiteľ obrany.
„Čo si myslíš o riaditeľovom návrhu?“ spýtal sa Daeron, keď sa ocitli v útrobách ohrady, pohodlne sa chrbtom oprel o skalu a s prekríženými nohami sa zapozeral kamsi pred seba v zamyslenom geste.
„Mám Corwina skutočne rada a s opatrovníctvom problém nemám. Obávam sa však, či by som ho tým ešte viac neohrozila.“ Pripustila Lily a bezradne si vydýchla.
„Corwin je v povedomí, či sa staneš jeho opatrovníčkou alebo nie.“ Priznal po pravde Daeron a pozrel do jej tváre.
„Máš pravdu. Musím o tom ešte porozmýšľať.“ Pripustila Lily a pošúchala si bradu.
„Je o čom premýšľať?“ spýtal sa s úškrnom pedagóg, na čo dievča pobavene pokrútilo hlavou.
„O tom, ako zaistím jeho bezpečnosť.“ Odpovedala so smiechom v hlase.
„Verím tvojim znalostiam a nejako nepochybujem, že ti priatelia pomôžu aj s touto úlohou.“ Riekol zmierlivo čarodejník a dúfal, že pochopila, že pod pojmom priatelia rátal aj seba.
„V to dúfam.“ Pripustila študentka a zapozerala sa kamsi do diaľky.
„Začínam pochybovať, že by si nejaký študent dovolil akokoľvek na Corwina zaútočiť.“ Pripustil svoju dilemu čiernovlasý učiteľ OPČM.
„Možno je práve toto ich zámer.“ Nadhodila nedôverčivo Lily.
„Tak môžeme vylúčiť minimálne Malcibera.“ Zachechtol sa Daeron a tvár jeho študentky prežiarilo pobavenie.
„Priznaj! Prekliala by si ho?“ spýtal sa hlasom prezrádzajúcim pobavenie a zvedavo pozrel na mladé dievča.
„Skús si tipnúť.“ Vyzvala s leskom v očiach svojho kamaráta.
„Ty si si ho nechutne vychutnala.“ Pripustil so smiechom v hlase, čím podnietil šiestačku k smiechu.
„A nie len jeho.“ Šibalsky mrkla na čarodejníka, ktorý so smiechom pokrútil hlavou.
„Stále neveríš riaditeľovi?“ zaujímal sa Daeron.
„Vážim si jeho skúsenosti a nepochybujem o jeho schopnostiach. Avšak ako vodca...“ nechala vetu zaznieť do stratena a nesúhlasne pokrútila hlavou.
„Priznal, že sa nepovažuje za neomylného.“ Pripomenul svojej kamarátke Dumbledoreove slová.
„Nepoprel vlastnú dokonalosť.“ Uškrnula sa Lily neočakávajúc reakciu na tento fakt.
„Vieš Daeron.“ Začala opätovne rozprávať a oslovený mladý muž vzhliadol do jej zamyslene tváre, ktorá prezrádzala starosti.
„Corwinovi sa páči Metlobal a som ochotná akceptovať možnosť, že čoskoro zatúži po vlastnej metle, som ochotná akceptovať a plne si uvedomujem, že bude potrebovať vlastnú detskú, či skôr chlapčenskú, izbu. Som ochotná akceptovať aj to, že počas leta si budem musieť čas rozvrhnúť tak, aby som mu mohla venovať primerané množstvo času.“ Menovala študentka a Daeron sústredene počúval jej slová a čakal na to nevyslovené ale...
„Avšak brať mu miery na detskú rakvu... s tým sa nikdy nezmierim. Nie som ochotná akceptovať možnosť, že by sa mu niekto pokúsil ublížiť.“ Priznala ťaživo a s pokrútením hlavy sklonila svoj pohľad.
„Čo máš v pláne?“ spýtal sa a zamračene s rukami prekríženými na prsiach vzhliadol do jej tváre.
„Ísť za Remusom na ošetrovňu.“ Odpovedala a mladý profesor vedel, že v duchu spriada súkromnú vendetu a nech už zamýšľa čokoľvek, rozhodne sa s tým nebude chcieť zdôveriť. Nateraz sa bude musieť spoľahnúť na jej vlastné slová o pomste a taktiež na fakt, že aj keď boli jej priatelia vo vážnom nebezpečenstve, smrťožrútom vážne neublížila. Aj keď stále nechápe prečo...
„Som rád, že som ťa tu dnes našiel.“ Prezradil Daeron a vykročil po boku svojej kamarátky späť do hradu.
„Ten peľ za to určite stál.“ Neodpustila si čarodejnica a oči jej prežiarilo pobavenie.
„Zachránila si môj výskum Lily.“ Povedal s vážnosťou v hlase mladý čarodejník.
„Rada som pomohla.“ Pripustila zmierlivo Chrabromilčanka, na čo sa na brehu Čierneho jazera rozlúčili, aby sa ona pobrala za zotavujúcim sa kamarátom a on, asi, pracovať na elixíre.
„Ahoj maród.“ Pozdravila veselo Lily spolužiaka ležiaceho v nemocničnom krídle.
„Ahoj Lily.“ Odzdravil sa jej s neskrývaným nadšením a vytiahol sa do sedu, na čo červenovlasá čarodejnica energicky prikročila k jeho posteli, kde sa na jej kraji usadila.
„Ako ti je?“ spýtala sa starostlivo a chytila svojho polosediaceho kamaráta za ruku.
„Fantasticky.“ Pripustil spolu so žiariacim úsmevom.
„A Pomfreyová nevie pochopiť ako je možné, že som na tom tak dobre.“ Mrkol na svoju kamarátku, ktorá ho obdarovala zubatým úsmevom.
„Takže ťa zajtra prepustí?“ spýtala sa s náznakom veselia.
„V to dúfam.“ Priznal s úškrnom.
„Potrebovala by som sa s tebou porozprávať.“ Pripustila so smutným úsmevom.
„Kedykoľvek.“ Odpovedal z obavami.
„Dozviem sa teda, čo ťa trápi?“ spýtal sa so starosťami v hlase.
„Dozvieš.“ Odpovedala s povzdychom.
„Ale to až potom. Teraz by si mi mohol prezradiť, čo všetko ste mi nestihli povedať.“ Uškrnula sa na svojho kamaráta.
„Prespala si Slugyho večierok a taktiež som sa dozvedel, že na zber akýchsi burín vás vezme až na jar, ak zoženie po zuby ozbrojený mnohopočetný sprievod.“ Zamyslel sa Chrabromilčan a pošúchal si bradu.
„Och.“ Vypadlo z nej sklamane. Takže Rúmila tak skoro neuvidí.
„A niečo podstatné?“ spýtala sa s úškrnom svojho mierne bledého kamaráta.
„Je tu aj niečo veľmi podstatné ale...“ nedokončil a zmučene vzhliadol do jej tváre.
„To je v poriadku.“ Pripustila zmierlivo a pohladila jeho ruku.
„Neskôr.“ Dodala a priložila svoju dlaň k jeho lícu.
„Smiem sa ťa niečo spýtať?“ ozval sa jej spolužiak.
„Prirodzene.“ Odpovedala jemne.
„Porozprávaš mi aj o, ..., tom?“ spýtal sa šeptom.
„Och, Remus.“ Povzdychlo si dievča.
„Si prvý muž, ktorého som videla bez oblečenia. Myslím, že si zaslúžiš dostať odpovede.“ Priznala a zahanbene sklonila svoju hlavu.
„Prvý?“ spýtal sa šokovane sám seba temer nečujne.
„No hej. Ja viem. Som divná.“ Odpovedala s úškrnom jeho kamarátka.
„Sme si vyrovnaní.“ Zachechtol sa študent spočívajúci v polosede na posteli.
„A nie si divná. Ja. Som len prekvapený.“ Priznal zmierlivo jej kamarát a pri pohľade na zahanbenú kamarátku sa nemohol neusmiať.
„Nespravila si nič zlé.“ Prihovoril sa jej jemne a chytil ju za ruku.
„Tak prečo si teda prekvapený.“ Nadhodila šeptom Chrabromilčanka dívajúca sa na jeho prikrývku.
„Ja viem, že nie si na klebety a ja ich tiež neuznávam. O Severusovi som toho napriek tomu počul veľa a celibát nie je to, čo by som od neho očakával.“ Priznal zmierlivo.
„Ty si myslíš, že by...?“ spýtala sa napoly prekvapene, napoly preľaknuto jeho kamarátka a vyplašené smaragdové oči prepálili tie jeho.
„Nie.“ Odpovedal narýchlo, aby sa vyhli nedorozumeniu.
„To si nemyslím, nič čo by to naznačovalo som nepočul a už vôbec by som to od neho nečakal.“ Povedal s jemným úsmevom a Lily s úľavou prikývla. Prečo zapochybovala? Asi to má niečo spoločné s tým, že tvoria pár.
„Ja som len... nemohla som...“ koktala zahanbene študentka.
„Možno by som bol rovnako prekvapený ak by sa tak bolo stalo. Okolnosti spred prázdnin neboli práve priaznivé.“ Pripustil lycantrop a chytil svoju kamarátku za bradu.
„Moja mama mi vždy vravievala, čo má prísť to príde.“ Nadvihol na dievča obočie a na jeho radosť vzhliadol široký úsmev.
„Pravda.“ Pripustila s náznakom veselia.
„A starý otec... Je to len pre tvoje dobro.“ Zatiahol hlbokým hlasom a výhražne nadvihol ukazovák, čím podnietil svoju kamarátku k hlasnému smiechu.
„Dobrý deň slečna Evansová.“ Prerušila ich chichotanie madam Pomfreyová.
„Dobrý deň madam.“ Pozdravila veselo študentka.
„Ako sa dnes cítite?“ spýtala sa a začala okolo študentky švihať prútikom.
„Je mi fajn.“ Odpovedala po pravde.
„Spali ste dobre?“ vyzvedala zdravotníčka, počas nečakanej prehliadky.
„Priam fantasticky.“ Odpovedala Lily a mrkla na svojho kamaráta.
„To rada počujem.“ Pripustila Pomfreyová a vykročila k vitríne, na ktorej otvorila dvierka a po tom, čo si prezrela prilepený kúsok pergamenu nesúceho názov elixíru uskladneného vo flakóne, ho priniesla lycantropovi.
„Pán Lupin. Ja viem, že tento priam neznášate, ale je to nutné.“ Povzdychla si zdravotníčka a strčila študentovi otvorený flakón do ruky.
„No šup.“ Riekla, keď sa bledý Chrabromilčan nevedel odhodlať.
„Len to pekne vypi.“ Ozvala sa Lily a nadvihla na maróda obočie.
„Áno mami.“ Zašomral vlkolak a narýchlo do seba otočil nechutný elixír na uvoľnenie svalstva.
„Šikovný.“ Zapriadla Lily, pohladila striasajúceho sa mladíka po vlasoch a vstala.
„Tak teda zajtra.“ Pozdravil svoju kamarátku, ktorá ho stojac pri posteli objala a vykročila späť do Chrabromilskej veže.
Mladá študentka s povzdychom zavrela dvere na svojej izbe a bezradne si sadla na svoju posteľ. Niečo sľúbila a musí dodržať svoje slovo. Na druhú stranu ona to nateraz nepotrebuje a vie, kde ich nájde ak by to bolo nutné.
S týmito myšlienkami otvorila svoju skriňu a siahla do jednej z ozdobných škatuliek, aby následne pozrela na flakón, ktorý odhodlane zovrela vo svojej dlani.
Daeron stál vo svojej pracovni a prezeral si svoje zápisky i výpočty, ktoré mal pohádzané po stole a zbožne vzhliadol na flakón uložený v stojane oproti nemu. Má to. Predsa len to má. Škoda len, že ho nenazberal počas splnu. Chce to už len prepracovať výpočet a určiť potrebné množstvo. To je našťastie ten najmenší problém. Najväčším problémom, na počudovanie, v tejto chvíli je, nájsť tie prekliate tabuľky na prepočet koncentrácie a množstva prísad, ktoré bude používať.
Zo zamyslenia a prehrabávania v papieroch ho vyrušilo zaklopanie a hlasno podráždene vydýchol nosom.
„Vstúpte.“ Vyzval hosťa, nech je to ktokoľvek. Prinajhoršom ho zaškrtí jeho vlastnými vnútornosťami.
„Prepáč, že ťa ruším.“ Riekla ospravedlňujúco Lily, ktorá vošla do miestnosti a uvidela Daerona bezradne sa skláňať nad množstvom pergamenov, čo jej pripomenulo ju samú po návrate domov od Regulusa.
„Ahoj Lily. Ty jediná nikdy nerušíš.“ Pripustil s povzdychom mladý pedagóg, prezerajúc si niekoľko povaľujúcich sa pergamenov.
„Niečo som ti priniesla.“ Ozvala sa čarodejnica, čím si vyslúžila plnú pozornosť pátrajúceho mladého muža.
„Ty to potrebuješ viac ako ja.“ Riekla zmierlivo a položila na preplnený stôl flakón. Daeron po ňom zvedavo siahol a jeho obsah si prezrel oproti svetlu.
„Sú tam tri lupene. Dúfam, že to bude stačiť.“ Povedala a otočila sa na odchod, aby poskytla svojmu kamarátovi samotu, ktorú pri svojom hľadaní zatúlaného pergamenu zaiste potrebuje.
„To nemôžem prijať.“ Ozval sa profesor a Lily sa otočila čelom k nemu.
„Prečo by si nemohol?“ spýtala sa nechápavo.
„Vieš, akú to má cenu?“ odpovedal otázkou.
„Je viac ako pravdepodobné, že jedného dňa niekto z mojich blízkych bude tvoj elixír potrebovať a jeho cena v tej chvíli bude neporovnateľná s tým čo práve teraz držíš v ruke.“ Priznala smutne študentka a útrpne sklonila svoj pohľad.
„Ale aj tak Lily. Niečo na oplátku, by si mala dostať.“ Takmer zakňučal mladý muž.
„Na oplátku?“ vypadlo z nej temer vyorane.
„Určite je niečo, čo by si chcela alebo potrebovala.“ Spýtavo nadvihol na kamarátku obočie.
„Niečo by tu predsa len bolo.“ Priznala s diabolským úškrnom a Daeron vedel, že nech túži po čomkoľvek, je v kaši. A to v takej veľkej, z akej sa iba ťažko vyhrabe.
„Počúvam.“ Vypadlo z neho a sprisahanecky sa uškrnul.
„Protivlkolačí elixír.“ Priznala a spýtavo nadvihla obočie.
„Fu.“ Vypadlo z neho inteligentne.
„Takže?“ spýtala sa Lily, ktorá túto slabiku nevedela dešifrovať.
„Pravdu?“ spýtal sa jej Daeron, na čo sa mu dostalo prikývnutia.
„Sadaj.“ Ukázal na stoličku a sám si sadol vedľa nej, nedbalo sa opierajúc predlaktiami o kolená.
„Vec sa má tak, že patrí medzi elixíry tretieho stupňa a to znamená, že ak ho pripraví čarodejník bez platného certifikátu majstra elixírov a prídu mu na to, tak poputuje na pár týždňov do Azkabanu.“ Začal rozprávať a pokrútil hlavou, na čo Lily smutne pritakala. Toho si je vedomá a nateraz si už plne uvedomuje, že ho požiadala o priveľa.
„To mi je ale v tejto chvíli absolútne jedno.“ Pripustil s úškrnom pedagóg.
„Podstatné pre mňa je, že som si ho ešte ani nestihol preštudovať a odhliadnuc od mojich sympatií alebo postoja k vlkolakom, kým si ho dopodrobna nepreštudujem, s jeho prípravou nezačnem.“ Priznal Daeron a vzhliadol do jej očí, hľadajúc u nej náznak pochopenia.
„Aký je tvoj postoj k vlkolakom?“ spýtala sa s úškrnom Lily.
„Asi ako k drakom. Sú to magické bytosti, ktoré tu vždy boli a vždy budú. Kým im dáš pokoj, nezožerú ťa.“ Vrátil jej úškrn a mladá Chrabromilčanka pobavene pokrútila hlavou.
„To je ale nepodstatné. Jednoducho nemôžem pripustiť, aby som kvôli banálnej chybe ohrozil tvojho priateľa a je jedno, že je nakazený lycantropiou. Máš ho rada a to mi stačí na to, aby som sa zamyslel nad tým, či mi to za ten risk stojí.“ Pripustil mladý muž.
„Takže?“ vypadlo spýtavo ťahavým hlasom z Lily a Daeron bol lapený v smaragdových hĺbkach.
„Takže túto noc nebudem opäť spať, aby som si dopodrobna preštudoval ten prekliaty elixír a Remus nikoho pred Vianocami nezožral.“ Priznal s povzdychom čiernovlasý muž a Lily za mu hodila do objatia.
„Ďakujem.“ Šepla mu do ramena a silné ruky ju jemne pritisli k mužnej hrudi čiernovlasého čarodejníka.
Och Merlin, upísal dušu asi samotnému diablovi, ale on inak nemohol. Lily má toho zablšenca rada a na druhú stranu by ho len nerád stretol počas zbierania peľu v lese. Aj keď by sa ich stretnutia mal obávať skôr Remus. To je však nateraz nepodstatné.
Lily sa trápila a stále sa trápi a on jej nevie povedať nie. Ak by mal pocit, že by ten elixír nezvládol namiešať alebo by sa toho obával, pochopila by ho, keďže ani ona by nechcela ohroziť svojho priateľa. Keby nevedel, že tvorí pár so Slizolinčanom, nazdával by sa, že jej srdce patrí lycantropovi. Alebo Werovi? S každým má veľmi zvláštny vzťah, ktorý by bol ochotný nazvať prapodivným. Pre ochranu Lupina obetovala samú seba, s Werom si hľadia do očí spôsobom, až by sa mohol nazdávať, že trénujú telepatickú komunikáciu a tajne si týmto spôsobom posielajú zamilované odkazy. Ranbook je oproti tomu ten, v koho objatí ju vidí najčastejšie a Black v zelenom.. Jeho pery pričasto zablúdia k jej čelu. Okolo Lily sa deje niečo zvláštne, niečo, čo nevie nateraz pochopiť a ostáva mu iba dúfať, že jedného dňa mu to bude dopriate. Jedného dňa sa stane neodmysliteľnou súčasťou jej života. Tak ako je ona už teraz tou jeho.
Komentáre
Prehľad komentárov
Taaak, konečne som tu a dobieham kapitoly :)
Kedy nám osvetlíš Remusove nakazenie? Hmm?
Tak trochu som tušila, že to nebude Dearon, konečne som sa dozvedela čo to vymýšľľa :)
Som zvedavá ako to bude s opatrovníctvom, naozaj dúfam, že to už máš premyslené (čo ty určite máš) :D
Inak veľmi zaujímavá kapitola, len sa mi zdala nejaká krátka :D :D
:-)
(Lilica, 9. 9. 2016 9:33)
Na úvod sa chcem ospravedlniť za neúčasť ale menila som byt a kým zapojili internet a zabývala som sa, tak to pár dní trvalo.
Veľmi zaujímavá kapča a ja som vedela, že to nebude Daeron (alebo skôr dúfala?). Som zvedavá, či sa Lily vrhne na to opatrovníctvo i na ten rozhovor s priateľmi.
A čo ten Remus. Kedy sa dozvieme okolnosti jeho nakazenia?
:)
(Dada, 5. 11. 2016 17:47)