17. København
22. København
Milý moji čitatelia, tento článok vám píšem sediac na gauči mojej najlepšej kamarátky v Kodani.
Jedna z výhod Erasmu je, že vás donúti cestovať (donúti v zmysle že ak ste chceli ale nikdy ste doteraz nemali dostatočnú motiváciu alebo ste sa stále na niečo vyhovárali, teraz už jednoducho nemôžete).
Vianoce prešli tak rýchlo ako sa na mňa nabalili dve kilá zo všetkého, čo som stihla zjesť za dva týždne, čo som bola doma). Skúškové v španielsku som zvládla za dva týždne – keďže ma čakali iba tri skúšky a v rámci voľného času som sa rozhodla využiť to, že ako členka ESN (Erasmus student network) mám nejakú zľavu na letenky v Ryanari + 20kg podanú batožinu zadarmo.
Takže po mojej poslednej skúške som sa zbalila, a na druhý deň ráno vyrazila smer Dánsko – Kodaň. Prvý krát som využila službu BlaBla car, a napriek nejakým pochybnostiam sa mi poštastilo stretnúť veľmi milú pani, ktorá ma po ceste vystískala, dala pusy na líčko (v Španielsku bežné) a rozlúčili sme sa s tým, že ak ešte niekedy budem potrebovať byť skoro na letisku, mám sa jej ozvať.
Problém v Španielsku je, že španieli sú nastavení vstávať neskoro a fungovať dlho do noci. Verejná doprava začína premávať až po siedmej (takže cestu na stanicu istí Cabify) a ak máte let o 8,35 z mesta, ktoré je vzdialené cca hodinku od vás, môžu nastať komplikácie. Našťastie som našla túto pani, ktorá pracuje na letisku a preto potrebuje byť každý deň na letisku v Alicante už o siedmej.
Dva dni pred mojim odletom vypukol na letisku v Alicante požiar (Radka cestuje), avšak našťastie sa táto nepríjemná udalosť môjho letu nedotkla a vyrazili sme načas a bez problémov.
Dánsko nie je práve najlacnejšia lokalita, no mám to šťastie že moja najlepšia (naj naj naj najsamlepšia) kamarátka študuje práve tu a že ma s radosťou prichýlila k sebe na tých pár dní, takže výdavky na ubytovanie odpadli (a okrem toho aj väčšina iných, keďže sa o mňa kráľovsky postarali a ešte aj vstupné som dostala ako darček na narodeniny). Okrem toho mi robili úžasných sprievodcov, ktorí mi ukázali všetko čo sa len za tých pár dní dalo stihnúť.
Mám fotku pri malej morskej panne, boli sme v zoologickej záhrade, boli sme pozrieť centrum, nakupovať a samozrejme sa aj prejsť pri Nyhavn (farebné domčeky). Okrem toho sme boli aj na vyhliadkovej veži, v botanickej záhrade a aj sme si dopriali odmenu po dlhom dni v podobe kávy a karamelového cheesecaku. Dva z troch dní som vystihla slnečné (čo je tu vraj nezvyk) takže o to lepšie som sa cítila. A nedá mi nespomenúť kuchyňu priateľa mojej kamarátky - nemala som jedinú vec čo by som vytkla na jeho kulinárskych výtvoroch – boli ozaj ÚŽASNÉ! Ú-Ž-A-S-N-É. (Natoľko som s nimi bola spokojná, že sa moja drahá polovička na mňa urazila s tým, že si mám nájsť aj ja frajera ktorý vie variť).
Moje štyri dni v Dánsku prebehli až príliš rýchlo a ja sa vydávam ďalej na cesty.
Keďže som skúškové skončila takto skoro, ostal mi ešte týždeň času, ktorý som sa rozhodla vrátiť na Slovensko ako prekvapenie pre moju polovičku (keďže akurát v tomto týždni máme obidvaja narodeniny), ale tomu sa budem venovať až v ďalšom článku (alebo aj nie).
Teraz by som však chcela ešte raz poďakovať svojej najlepšej kamarátke, že ju mám, že je taká úžasná a že som vďaka nej mala možnosť počas minulých dvoch rokov navštíviť a spoznať Kodaň aj Barcelonu a že mi nedovolila sa stratiť aj keď vie, aká som zlá v navigácii (áno, existujú aj ľudia čo sa dokážu stratiť s google maps a plakať na zastávke čakajúc na autobus). Kto vie kam spolu pôjdeme budúci rok... alebo to stihneme ešte tento... ?
A spomenula som, že moja kamarátka brigáduje v obchode so suvenírmi, takže ešte aj na ne som mala rozprávkovú zľavu?
Šťastko, Radka