24. Fin
24. Fin
Tak a je tu oficiálny koniec môjho Erasmu. Už nie som erazmáčka ani svojou aktuálnou polohou na svete, ani na papieri. Mám za sebou všetky španielske skúšky (z ktorých sa mi nepodarila len jedna), takisto som stihla nejaké absolvovať už aj na Slovensku a už čakám iba na zaslanie svojich výsledkov a následné uznávanie predmetov.
Doma som síce od marca, no dopriala som si čas, aby som sa vedela objektívne pozrieť a zhodnotiť svoj posledný dobrodružný rok.
Bolo to stresujúce? Áno bolo.
Musela som riešiť kopec vecí? Áno musela.
Musela som vystúpiť zo svojej komfortnej zóny? Áno musela.
Musela som sa vynájsť a komunikovať v cudzích jazykoch? Áno, musela.
Bolo to ľahké? Nie nebolo.
Išlo všetko podľa mojich predstáv? Nie, nešlo.
Stálo to napriek tomu za to? Určite áno.
Obrovská vďaka patrí mojej rodine a priateľom (ktorí sú tiež ako rodina, nebudeme si klamať), pretože je úplne jedno, či sa nachádzame v rovnakom meste, alebo 2000km od seba, vždy si na mňa našli čas, keď som mala chuť dať si online babský večer s filmom, alebo sa len tak vyplakať a posťažovať, porozprávať o novom komixe, poohovárať chlapov alebo sa posťažovať na život. Je jedno či som bola v zlej nálade, či mi bolo smutno, vždy ste mi dokázali na perách vyčarovať úsmev, či ma dokonca aj rozosmiať.
Bez problémov ma prichýlili k sebe na pár dní, aby mi ukázali miesta na ktorých som ešte nikdy nebola, alebo prišli na pár dní ku mne, do toho ďalekého sveta. Alebo mi poslali mikulášske balíčky, pretože nikdy nemáte tak hroznú chuť na Horalku ako keď ju nenájdete v obchode (inak by som si horalku sama v obchode nekúpila).
A ešte samozrejme nemôžem vynechať ani mojich drahých kolegov, ktorí mi ochotne poskytovali aktuálne informácie z diania na mojej alma mater, kým som na nej nebola a vždy keď som prišla domov tak so mnou ochotne zašli do mačacej kaviarne.
Osobitná vďaka patrí ešte mojej polovičke, že to so mnou zvládla, ale keďže nepatrí medzi verných čitateľov tohto blogu, jemu sa poďakujem osobne.
Patrí vám jedno OBROVSKÉ ĎAKUJEM, bez Vás a bez Vašej podpory by som to pravdepodobne nezvládla, VEĽMI VÁS ĽÚBIM!
Okrem toho som nemôžem zabudnúť aj na nových priateľov, na ktorých som sa takisto mohla spoľahnúť a verím, že ostaneme kamarátkami nie len do skončenia nášho štúdia, ale ešte dlhšie a dobehneme čoskoro všetky plány čo sme mali, kým nám ich nezrušila Corona.
Čo sa týka mojej maličkosti, overila som si že viem variť, prať a nakupovať (základné potreby do života), že v prípade núdze viem aj vybaviť veci (v rôznych jazykoch) a že sa vo svete nestratím, aj keď autobusy nehlásia zastávky a keď neviem kam mám utekať, iba viem, že mám utekať aby som stihla nejaký autobus, ktorý je nereálne stihnúť a skĺbiť s meškajúcimi letmi. A to, že v tom veľkom desivom svete sú aj dobrí ľudia a že pomáhať si navzájom je základ, pretože všetko dobré sa vám v živote vráti.
Som šťastná, že som mala šancu ísť aspoň na ten rok do sveta, vidieť ako to funguje inde, vyskúšať si iný život ako u nás, a naučiť sa mnoho cenných vecí do profesionálneho aj osobného života. Teším sa, že som mala možnosť stať sa závislou na španielskom avokáde, ktoré mi teraz tak veľmi chýba (ja som sa smiala, ale ozaj mi tie čo kúpim na Slovensku tak dobre nechutia). Teším sa, že môžem s nostalgiou spomínať na španielske horúce slniečko, ľadovo klimatizované električky (hlavne keď sa parím v Košickej MHD) a svoju úplnú nezávislosť . A na milých usmievavých ľudí.
Teším sa, že som sa konečne nacestovala hore dole a ešte s tým nekončím.
Či odporúčam zúčastniť sa Erasmu? Rozhodne. Prečo? Pretože mať možnosť ísť do zahraničia, študovať tam a mať to z veľkej časti financované školou je príležitosť, ktorú máme, no my veterinári ju nevyužívame a je to strašná škoda. Pretože práve teraz máme takúto šancu, samozrejme, cestovať môžeme aj potom, no keď to ,,potom“ budeme odkladať príliš dlho, nemusí vôbec nastať. Prosím vás, nenechajte sa odradiť hrozbou medziročníka. Je pravda, že s tými našimi predmetmi je plánovanie si štúdia trošku náročnejšie, no všetko sa dá zvládnuť a slušnou komunikáciou a snahou sa dá vybaviť takmer všetko. Takže si berte moje odporúčanie k srdcu a ak máte možnosť – choďte! (Veď čo budete rozprávať svojim vnúčatám?). A verte mi, ak sa raz odhodláte, nie je nič na svete, čo by vám zabránilo.
S láskou,
Vaša Radka