Projekt
Urbárna spoločnosť, pozem. spol. Veľká Franková, Veľká Franková č. 74, 059 78 Veľká Franková IČO: 37881558 PROJEKT REVITALIZÁCIE LESA VEĽKÁ FRANKOVÁ PROJEKT REALIZÁCIE K PODOPATRENIU 8.4 – PODPORA NA OBNOVU LESOV POŠKODENÝCH LESNÝMI POŽIARMI A PRÍRODNÝMI KATASTROFAMI A KATASTROFICKÝMI UDALOSŤAMI Meno odborného les. hospodára a číslo osvedčenia odbornej spôsobilosti Odborný lesný hospodár: Ing. Ján Marhefka, číslo osvedčenia 507/2005-PO Dátum: 15.09.2015 1. Identifikačné údaje obhospodarovateľa lesa Názov: Urbárna spoločnosť, pozem. spol. Veľká Franková Sídlo: Veľká Franková č. 74, 059 78 Veľká Franková IČO: 37 881 558 DIČ: - - - - - - - Štatutárny zástupca: Štefan Frankovský Telefón/fax: 0904 242 897 / - - - - - - - e-mail: obecv.frankova@neton.sk 2. Cieľ projektu, súčasný stav lesného majetku žiadateľa, výmera obhospodarovaného lesa, popis právneho vzťahu k nemu, dôvody realizácie, súvislosť projektu s prírodnou katastrofou, zhodnotenie stavu lesa v území, kde sa plánuje realizovať projekt 2.1. Cieľ projektu Cieľom „Projektu revitalizácie lesa Veľká Franková“ je revitalizácia lesných spoločenstiev formou výchovy následných lesných porastov po ukončení obnovy, v nedávnej minulosti zničených alebo výrazne destabilizovaných prírodnými pohromami a katastrofickými udalosťami, vrátane výskytu škodcov rastlín, ktorí môžu spôsobiť zamorenie v lesoch. Základnou činnosťou „Projektu revitalizácie lesa Veľká Franková“ je výchova skôr založených lesných porastov po pôsobení prírodných katastrof, najmä vetrových kalamít a kalamít z premnoženia podkôrneho hmyzu. Predmetné katastrofy alebo opatrenia prijaté v súlade so smernicou 2000/29/ES na eradikáciu alebo zabránenie šíreniu choroby rastlín alebo škodcov spôsobili jednorázovo v jednom roku zničenie najmenej 20% príslušného lesného potenciálu u tých lesných porastov, ktoré sú predmetom tohto projektu. Účelom projektu je teda najmä revitalizácia lesných porastov aplikáciou pestovných opatrení v súlade s platným programom starostlivosti o lesy (PSL), vykonaním ktorých sa dosiahne zlepšenie podmienok pre adaptáciu, odrastanie a následnú stabilitu lesných porastov. Vykonaním projektovaných činností dôjde k posilňovaniu biodiverzity a ekologickej stability lesov a zlepšeniu ich verejnoprospešných funkcií, znižovaniu rizika pôdnej erózie, zvyšovaniu absorpčného potenciálu pôdy v lesoch a posilneniu vodohospodárskej funkcie lesov a zvyšovaniu ochrany lesov pred požiarmi. 2.2. Stav lesného majetku obhospodarovateľa, výmera obhospodarovaného lesa, popis právneho vzťahu k nemu, dôvody realizácie projektu, súvislosť projektu s prírodnou katastrofou Urbárna spoločnosť, pozem. spol. Veľká Franková (ďalej spoločenstvo, resp. obhospodarovateľ) je pozemkovým spoločenstvom s právnou subjektivitou a obhodpodaruje lesné pozemky, ktoré sú spoločnými nehnuteľnosťami, a ktoré sa nachádzajú v k.ú. Veľká Franková, Malá Franková a Spišské Hanušovce. V súčasnosti obhospodarovateľ hospodári podľa plochovej tabuľky platného programu starostlivosti o lesy na celkovej výmere 249,86 ha lesných porastov. Všetky lesné pozemky žiadateľa sa nachádzajú na LHC Červený Kláštor, v hrebeňových a podhrebeňových polohách pohoria Spišská Magura. Na predmetných lesných pozemkoch sa v nedávnej minulosti dominantne vyskytovali smrekové monokultúry (súčasné zastúpenie smreka dosahuje po spracovaní kalamít už len 62%) s minimálnou prímesou ostatných drevín, ktoré boli veľmi náchylné na poškodenie imisiami z diaľkového prenosu škodlivín, ktoré v minulosti výrazným spôsobom ovplyvnili celkový zdravotný stav lesných porastov. V poslednom období výrazne nepriaznivý vplyv na zdravotný stav lesných porastov mali takisto extrémy klimatických podmienok ako jeden z možných prejavov očakávaných klimatických zmien. S týmto fenoménom súvisí aj častý výskyt veterných smrští, prívalových dažďov a intenzívneho sneženia a na druhej strane niekoľko týždňové až mesačné obdobia bez akýchkoľvek zrážok. Drevina smrek vzhľadom na plytký koreňový systém znáša všetky uvedené vplyvy najhoršie. Nedostatok fyziologicky prístupnej vody v rizosferickej vrstve spôsobuje jeho oslabenie a zvýšenú predispozíciu k podľahnutiu hubovým patogénom a hmyzím škodcom. Rozhodujúcim škodlivým činiteľom, ktorý veľmi výrazne ovplyvnil zdravotný stav lesných porastov obhospodarovateľa bola vetrová kalamita z 19.11.2004, pod vplyvom ktorej došlo k úplnému rozvratu lesných porastov obhospodarovateľa v hrebeňových a čiastočne aj podhrebeňových polohách. Premnožením podkôrneho hmyzu v nasledujúcich rokoch došlo k takmer úplnému rozvratu lesných porastov obhospodarovateľa starších ako 50 rokov, okrem ojedinelých starších skupín. Pôsobením spomenutých škodlivých činiteľov sa neprimerane zvýšila potreba vykonávania obnovy lesa a nadväzujúcich činností pri starostlivosti o založené lesné porasty, ale aj potreba vykonania opatrení za účelom zlepšenia zdravotného stavu ostávajúcich lesných porastov v mladších vekových štádiách. Možným riešením ako zmeniť tento nepriaznivý stav je zvýšenie podielu jedle, buka a cenných listnáčov vo vychovávaných porastoch, ktoré sú značne odolnejšie a ich výraznejším zastúpením v porastoch sa zvýši aj stabilita celých porastov. Vzhľadom na v súčasnosti prebiehajúci intenzívny rozpad lesných porastov vo všetkých vekových štádiách a stanovištné pomery na lesných pozemkoch obhospodarovateľa bude potrebná dlhšia doba na zabezpečenie zakladaných porastov s pestrejším drevinovým zložením. Tieto opatrenia v obnove lesa však realizoval obhospodarovateľ už v minulosti. Obdobný postup je však potrebné použiť aj pri starostlivosti o následné mladé lesné porasty v aplikácii výchovných opatrení. Tieto opatrenia sú značne finančne náročné. Priemerná výška ročnej ťažby dreva na pozemkoch obhospodarovateľa sa v minulosti pohybovala okolo 500 m3, pričom sa jednalo už prevažne o predrubné ťažby, z ktorých výnosy nepostačujú na krytie nákladov pestovných opatrení pri výkone projektu revitalizácie lesa. Celá doterajšia činnosť spoločenstva smeruje k zlepšeniu stavu lesa v zmysle zásad trvalej udržateľnosti lesných ekosystémov, plneniu všetkých produkčných, ekologických a environmentálnych funkcií a zlepšeniu celkovej ekologickej stability porastov. 2.3. Zhodnotenie stavu lesa v území, kde sa plánuje realizovať projekt A. Všeobecné informácie- lokalizácia Z geomorfologického hľadiska sa lesné pozemky obhospodarovateľa nachádzajú v sústave flyšových pohorí vnútorných Karpát – v hrebeňových a podhrebeňových polohách Spišskej Magury v nadmorských výškach 900-1075 m n.m. Geologické podložie Spišskej Magury je tvorené vrstvami pieskovcov, ílovcov a lokálne zlepencov, pričom na tomto podloží sa vyvinuli hlinité, hlinito-ílovité až hlinito-skeletnaté pôdy. Rozhodujúcimi pôdotvornými faktormi v tomto území sú - materská hornina, reliéf, klíma a zásahy človeka. Lesná pôda je prírodným útvarom s výraznou dynamikou fyzikálnych, chemických, biochemických a mikrobiálnych procesov a je charakterizovaná zákonitou stratigrafiou a relatívne dobrou produkčnou schopnosťou. Súbor všetkých týchto faktorov tu podnietil vznik terestrických pôd hnedých – na pieskovcoch a na alúviách semiterestrických – glejových pôd. B. Odumieranie smrečín – rozpad lesných porastov Žltnutie asimilačných orgánov lesných drevín, najmä však smreka, je pozorované dlhšie obdobie vo viacerých oblastiach Európy. Je spravidla počiatočným štádiom ďalšieho zhoršovania zdravotného stavu lesných porastov. V rôznych prípadoch bola popísaná široká škála príčin a sprievodných javov tohto fenoménu, z ktorých sa javia najdôležitejšie nerovnovážne stavy vo výžive a potom napadnutie asimilačných orgánov hubovými patogénmi . Nedá sa vylúčiť ani vplyv nedostatku vlahy, ani vplyv imisii a následných pôdnych zmien, predovšetkým okysľovania, vyplavovania živín (vápnika, horčíka a draslíka), i extrémne nízke obsahy týchto živín v asimilačných orgánoch. Sprievodným javom je odumieranie koncových tenkých korienkov i celých koreňových systémov a rozpad mykoríznej symbiózy v rizosfére. Nezanedbateľná je účasť podkôrneho hmyzu s častými gradáciami jeho početnosti s následkom rýchleho rozpadu lesných porastov s dominantným zastúpením smreka. Príčiny žltnutia nie sú ešte úplne preskúmané ani v celoeurópskom merítku, takže sa nedá hovoriť o konkrétnych metódach ochrany a obrany. Ako bolo vyššie uvedené, fenomén žltnutia smreka nie je len problémom Slovenska, alebo len lokálnou záležitosťou Spišskej Magury. Okrem Rakúska, Nemecka, Poľska a Čiech je na Slovensku postihnutých niekoľko ďalších regiónov, predovšetkým Spiš, Orava a Kysuce. Hrozí reálne nebezpečenstvo, že žltnutie môže postihnúť v najbližšom období aj smrečiny stredného Slovenska. Ako je všeobecne známe synergicky pôsobiace škodlivé činitele, medzi ktorými antropické patria medzi prioritné (imisie, koncentrácia atmosferického ozónu, zmeny klímy), spôsobili a spôsobujú najmä rozpad horských lesov v hrebeňových polohách horstiev na Spiši. Do týchto lokalít sú orientované aj veľmi obmedzené finančné zdroje na realizáciu obnovy lesa. C. Ekologická stabilita Ekologickou stabilitou označujeme schopnosť ekosystémov zotrvávať v rovnovážnom stave a pri pôsobení vonkajších vplyvov, alebo po prípadnom narušení znovu sa vracať do rovnovážneho stavu bez vloženia dodatkovej energie nahradzujúcej ich autoregulačné pochody. Ekologická stabilita lesných ekosystémov je podmienená aj stanovištnými pomermi, drevinovým zložením a ich stanovištnou vhodnosťou, vekom porastu ap. Lesné ekosystémy na území v obhospodarovaní obhospodarovateľa majú stanovištne menej vhodné drevinové zloženie. Zastúpenie smreka v porastoch obhospodarovateľa prevyšuje podľa prehľadových tabuliek LHP 60%, pričom smrek je málo odolný imisiám, takisto však podkôrnemu hmyzu a vetru. To má za následok v nedávnej minulosti prebiehajúci extrémne rýchly rozpad lesných porastov bez ohľadu na ich vek. Perspektívnu stabilitu dnes už prevažne rozvrátených smrekových porastov je možné zvýšiť vnášaním resp. výsadbou stabilnejších drevín (jedľa, buk, vo vlhkejších lokalitách brest a jelša), ktoré by mali v budúcnosti tvoriť kostru porastov. Predovšetkým hrebene boli v nedávnej minulosti najviac pod vplyvom imisií. Porasty na hlavnom hrebeni sú okrem imisii vystavené aj klimatickým vplyvom. Stabilitu týchto porastov znižuje ako už bolo spomínané vysoké zastúpenie smreka. Ostatné porasty položené nižšie a odvrátené od prevládajúceho prúdenia sú chránené proti priamemu pôsobeniu abiotických a antropogénnych činiteľov. D. Stupne poškodenia lesných porastov Stupne poškodenia sú určené pre každú JPRL. Pri ich stanovení sa vychádza zo straty a zmeny sfarbenia asimilačných orgánov (defoliácia a depigmentácia), čo charakterizuje zdravotný stav drevín najmä z hľadiska imisného zaťaženia. Pôsobenie imisii sa často prekrýva s abiotickými a biotickými škodlivými činiteľmi. Ohrozenosť mladších vekových tried stúpa predovšetkým pri ich nevhodnom drevinovom zložení, zanedbanej a nesprávnej výchove, skoršom vnnesení stanovištne nevhodných drevín a vytvorení monokultúr z týchto drevín. V starších porastoch sa poškodenie zvyšuje s čím súvisí aj znižovanie zakmenenia. V pravidelne vychovávaných porastoch je zdravotný stav lepší ako vo výchovne zanedbaných porastoch. V súčasnosti je potrebné venovať väčšiu pozornosť mladým smrekovým porastom, intenzite výchovných zásahov pri prerezávkach a zdravotnému výberu v prebierkových porastoch. Zhoršenie zdravotného stavu narastá s vekom a nadmorskou výškou. E. Vplyv škodlivých činiteľov Škodlivé činitele, ktoré pôsobia v lesných porastoch obhospodarovateľa je možné rozdeliť do troch skupín, a to na antropogénne, abiotické a biotické škodlivé činitele. V porastoch obhospodarovateľa boli v minulosti rozhodujúcim antropogénnym škodlivým činiteľom imisie. Ich vplyvom sa v minulosti prudko menil nielen chemizmus pôdy, ale takisto sa zhoršoval zdravotný stav lesných porastov. Z abiotických činiteľov sa najviac vyskytuje vietor, ktorý spôsobuje plošné polomy v lesných porastoch bez ohľadu na ich vek. Veľmi dôležitým faktorom sú takisto extrémne teplé obdobia v priebehu leta s následkom fyziologického sucha a zvýšenej dispozície smreka pre podkôrny hmyz. Uvedený faktor spôsobuje aj nižšiu ujatosť sadeníc z dôvodu presušenia asimilačných orgánov a korienkov sadeníc. Hádam najznámejšou vetrovou kalamitou je veterná smršť z 19.11.2004, kedy boli rozvrátené takmer všetky lesné porasty obhospodarovateľa bez rozdielu veku. Z biotických škodlivých činiteľov je veľmi významnou podpňovka, ktorá spôsobuje hniloby u všetkých drevín, pričom infekcia preniká ranami a dochádza k odumieraniu kmeňov. U jedle sa vyskytuje biela hniloba, ktorú navonok nie je vidno a spôsobuje polomy zhruba v polovici kmeňov. U jedle je badateľné aj poškodenie metllovkou jedľovou. Týmto sa znižuje kvalita drevnej hmoty. Rakoviny spôsobujú najmä zníženie prírastku, znehodnotenie dreva a oslabenie stability porastov proti vetru, snehu a pod. Do tejto skupiny patria aj ďalšie huby napr. sypavka borovicová spôsobuje ochorenie ihlíc najmä v lesných škôlkach a na čerstvých výsadbách. Na mladších kultúrach vidno aj poškodenie zverou, a to obhryz a odhryz terminálnych výhonkov a bočných vetvičiek. Nemalé škody a urýchlený rozpad lesných porastov v poslednom období spôsobuje predovšetkým podkôrny hmyz (lykožrút smrekový). Jeho gradácia bola v porastoch obhospodarovateľa zaznamenaná predovšetkým po roku 2004, kedy podkôrny hmyz napadol všetky ostávajúce porasty obhospodarovateľa a výrazným spôsobom prispel k ich rozpadu. Pokiaľ ide o poškodenie drevín, najviac je škodlivými činiteľmi poškodzovaný smrek, menej ostatné dreviny. 3. Súlad projektu so strategickými dokumentmi lesného hospodárstva, súlad resp. nadväznosť na program starostlivosti o lesy (PSL) V „Projekte revitalizácie lesa Veľká Franková“, ktorý sa bude vykonávať v lesoch zničených alebo výrazne destabilizovaných prírodnými pohromami a katastrofickými udalosťami, vrátane výskytu škodcov rastlín, ktorí môžu spôsobiť zamorenie v lesoch plánujeme vykonať revitalizačné opatrenia, predovšetkým výchovu lesných porastov formou prečistiek. Projekt zohľadňuje aj lokálne prírodné podmienky stanovíšť. Plánované opatrenia v plnej miere nadväzujú na platný PSL. Aplikovaný je princíp výchovy individuálnym výberom v kombinácii prvkov zdravotného a druhového výberu, s cieľom vytvoriť predpoklady pre maximálne možnú druhovú, vekovú, výškovú, priestorovú a plošnú diferenciáciu lesných porastov v budúcnosti. Opatrenia budú vykonané v súlade s platným PSL, napr.: - JPRL 597 30 – pokyn PSL: Prečistka, rozčleniť (plocha skutočná 4,10 ha) V projekte plánované opatrenia: - JPRL 597 30: prečistka 4,10 ha v roku 2017 Projekt revitalizácie lesa v lesoch poškodených biotickými, abiotickými ale aj antropogénnymi škodlivými činiteľmi rieši potreby ekologického obhospodarovania lesov. Realizáciou projektu sa zabezpečia lepšie podmienky obhospodarovania, zlepší sa ochrana životného prostredia a taktiež všeobecne kvalita života. 4. Popis spôsobu realizácie projektu, použité technológie Projekt sa bude realizovať v období od 1.4.2016 do 31.12.2017. Stanovištne vhodnými drevinami, ktoré by sa mali dominantne vyskytovať 6. lesnom vegetačnom stupni (smrekovo-bukovo-jedľovom) sú buk a jedľa, prímes by mal tvoriť smrek. Dnes je však tento stav opačný. Neúmerne vysoké zastúpenie dosahujúce 62% tu má smrek. Ako prímes sa vyskytuje z ihličnanov jedľa, smrekovec a z listnáčov buk. Kostru porastov a zároveň hlavnými drevinami v drevinovom zložení vo vychovávaných porastoch bude tvoriť jedľa s prímesou smreka. Jedľa je stabilnejšou a odolnejšou drevinou, na daných stanovištiach najperspektívnejšou, zvyšujúcou biodiverzitu a statickú stabilitu v lesných porastoch. V daných podmienkach by smrek nemal mať enormne vysoké zastúpenie z dôvodu znižovania stability porastov. Zastúpenie smreka v následných vychovávaných porastoch sa všeobecne výchovnými zásahmi bude primerane znižovať v prospech stabilizujúcich – listnatých drevín a jedle. Rovnako sa pri výchove budú podporovať aj smrekovec a borovica, ktoré sú schopné ako pevné nadúrovňové stromy stabilizovať porasty a na vhodných stanovištiach môžu tvoriť drevinovú prímes, ale aj základ porastov. Smrekovec a ostatné listnáče boli v porastoch obhospodarovateľa vnášané v nedávnom období. Cenné listnáče sú v porastoch stabilizujúcim prvkom a spolu s bukom a jedľou majú tvoriť kostru porastov. Majú hlbokokorenný systém a okrem vnášania živín na povrch vo forme listového opadu, dobre viažu aj ľahko erodovateľné pôdy. Sú odolnejšie aj voči klimatickým vplyvom a imisiám na hrebeňoch, preto ich podiel v drevinovom zložení v týchto porastoch ako aj v porastoch na nepriaznivých stanovištiach ochranného charakteru bude v budúcnosti vyšší. V dôsledku imisného poškodenia sa v smrekových porastoch bez prímesi bk a jd zvyšuje % náhodných ťažieb. Ohrozenosť výrazne stúpa s poklesom zakmenenia a to najmä na úseku od 0,8 do 0,5 a nižšieho. So zreteľom na to, je potrebné osobitnú pozornosť pri výchovných a obnovných zásahoch venovať postupnému a nie prenikavému znižovaniu zakmenenia a vytvárania ochrany krytím od susedných porastov, resp. spevnených partií. V závislosti od veku má krivka ohrozenia smrekových porastov vetrom a snehom najstrmší priebeh práve pre vek od 70 rokov vyššie. Je všeobecne známe, že straty na produkcii smreka sú podstatne vyššie, ako straty u buka, čo sa odráža aj pri určovaní cieľového drevinového zloženia. V hodnotovom vyjadrení ide jednak o tieto straty a jednak o zvýšené náklady spojené s jeho pestovaním. Straty na produkcii sú z predčasného vyťaženia drevnej hmoty, zhoršenia možnosti sortimentácie drevnej hmoty z náhodnej ťažby atď. Zvýšené náklady vznikajú pri ťažbe, približovaní, manipulácii drevnej hmoty z náhodnej ťažby, zo zvýšeného rozsahu zalesňovania spôsobeného náhodnými ťažbami. Z uvedeného vyplýva, že v porastoch obhospodarovateľa by smrek nemal presahovať 45%-né zastúpenie. Zásady výchovy porastov Hlavným cieľom pri výchove lesných porastov je vytvorenie stabilných a odolných porastov, k čomu musia byť zamerané aj výchovné zásahy a samozrejme ochrana výsadieb, prírodzeného zmladenia a mladých lesných porastov. Výchovou je potrebné podporiť pôvodné stabilizujúce dreviny, najmä buk a jedľu ako hlavnú hospodársku drevinu danej lesnej podoblasti, hlbokokorenné cenné listnáče, smrekovec a borovicu, ktoré sú vo flyšovej oblasti Karpatského oblúka najviac schopné zabrániť erózii a zosuvom pôd. Vyhovujúcimi výchovnými zásahmi a ochranou mladých lesných porastov by sme mali dosiahnuť optimálne drevinové zloženie a štruktúru porastov so zdravými jedincami vyššej kvality, zodpovedajúcej stanovištným podmienkam, schopnými odolávať vonkajším rušivým vplyvom svojou vlastnou autoreguláciou. Pri výchove porastov sa rozhoduje o statickej stabilite budúcich lesných porastov. Je potrebné porasty udržiavať v hlúčikovitom, skupinovitom alebo ostrovčekovitom, čo zvýši aj perspektívnu stabilitu a odolnosť porastov. Ciele projektu sa budú napĺňať prostredníctvom nasledujúceho čiastkového opatrenia: Prečistky sa budú vykonávať v už skôr založených ihličnatých lesných porastoch, resp. v nárastoch ktoré ostali na plochách po odstránení následkov kalamít, s cieľom redukcie hustoty porastov a súčasnej úpravy drevinového zloženia znížením zastúpenia smreka a zvýšením zastúpenia jedle a listnatých drevín, čím sa vytvorí rôznorodá druhovo, vekovo a výškovo diferencovaná štruktúra porastov po výchovnom zásahu so zvýšenými predpokladmi k statickej a ekologickej stabilite lesných porastov. V rámci tejto činnosti bude vykonané aj technologické rozčlenenie so šírkou liniek do 4 m, ktoré bude v budúcnosti plniť aj protipožiarne funkcie. Tento dielčí cieľ sa bude realizovať nákupom služby od externého dodávateľa, oprávneného dodávať túto službu. Výsledkom vyššie uvedeného opatrenia pri realizácii projektu revitalizácie lesa bude dopestovanie zdravých a stabilných porastov s prirodzenou drevinovou skladbou a viacvrstvovou štruktúrou približujúcou sa skupinovej forme výberkového hospodárenia, ktoré budú schopné plniť všetky požadované funkcie v krajine. 5. Popis ekologických aspektov riešenia projektu, použitie životnému prostrediu šetrných technológii, materiálov, preparátov a postupov a metód riešenia Projekt revitalizácie lesa má pozitívny dopad na životné prostredie, nakoľko prináša úpravu drevinového zloženia lesných porastov, ktoré bude zodpovedať prírodným pomerom, v ktorých hospodárime a cez výchovné opatrenia prináša možnosť včasnejšieho plnenia všetkých funkcií lesa. K zlepšeniu životného prostredia prispievajú všetky oprávnené výdavky projektu na výchovné opatrenia, nakoľko ich vynaložením sa upraví drevinové zloženie vychovávaných porastov, zlepší sa ich zdravotný stav, a teda sa zlepší aj ich schopnosť plniť všetky ekologické a environmentálne funkcie. Obsahom projektu nie sú výdavky, ktoré majú negatívny dopad na životné prostredie. Priamy dopad výdavkov s pozitívnym dopadom na životné prostredie spočíva vo vytvorení prírode blízkych lesov a v procese výchovy a ochrany v zlepšení podmienok pre ich úspešné odrastanie. Nepriamym dopadom je zvýšenie atraktivity lesného prostredia pre turizmus, v zlepšení ostatných ekologických a environmentálnych funkcií lesa a v znížení požiarneho rizika. Obhospodarovateľ nehospodári v území, kde by sa bezprostredne nachádzali biotopy národného alebo európskeho významu. Vynaložením oprávnených výdavkov sa významnou mierou zníži aj riziko poškodenia škodlivými činiteľmi v priľahlých porastoch susedných obhospodarovateľov, nakoľko zvýšením biodiverzity sa do budúcna významne znižuje riziko kalamitného premnoženia biotických činiteľov a zmenou štruktúry porastov sa zvyšuje aj ich statická stabilita voči abiotickým škodlivým činiteľom. Postupy, techniky a technológie použité pri realizácii projektu revitalizácie lesa nebudú mať nepriaznivý dopad na ekologické a trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch. Pri výkone revitalizácie lesa budú použité nasledovné spôsoby prístupu: - Prečistky – sa budú vykonávať s cieľom redukcie hustoty a úpravy štruktúry mladých lesných porastov, odstránené jedince budú ponechané na plochách, pri rozklade budú tvoriť významnú časť živín pre ostávajúce porasty. Rovnako sa bude vykonávať technologické a protipožiarne rozčlenenie vychovávaných porastov. V projekte budú použité iba ekologické a environmentálne vhodné metódy a postupy vo všetkých činnostiach pri výkone projektu revitalizácie lesa. Použité bude iba náradie a malá mechanizácia s ekologickými náplňami s neutrálnymi dopadmi na životné prostredie. Projekt je zameraný na výchovu lesa a uvažuje s environmentálne vhodnými postupmi a technológiami a rešpektuje ekologické zásady trvalo udržateľného hospodárenia v lese, najmä pri štrukturalizácii lesných porastov drevinami odlišného rastového typu, čím sa vytvoria reálne predpoklady pre výraznú diferenciáciu budúcich lesných porastov, a teda aj ich statickú stabilitu. 6. Prínosy realizácie projektu pre obhospodarovateľa a okolie Projekt revitalizácie lesa má prínosy aj pre okolitých obhospodarovateľov lesa. Zlepšením produkčného potenciálu lesov cez výkon výchovy lesných porastov, udržaním autochtónnych populácií drevín in situ, budú nepriamo pozitívne ovplyvnení aj okolití obhospodarovatelia lesných pozemkov, predovšetkým perspektívnou možnosťou získania reprodukčného materiálu z lokálnych zdrojov pre účely ich potrieb. Prínosy pre okolitých obhospodarovateľov sú v oblasti činnosti ochrana lesov pred požiarmi cestou znižovania rizika požiarovosti lesných porastov pri údržbe rozčleňovacích liniek a vytváraní nových rozčleňovacích liniek v procese výchovy porastov. Prínosy vyplývajúce z realizácie projektu budú vznikať predovšetkým v budúcnosti, nakoľko realizáciou projektu sa prioritne vytvárajú podmienky pre zdarný rast a vývoj lesných porastov so zvýšeným produkčným potenciálom v budúcnosti, ale aj so zníženým rizikom potenciálnych škôd spôsobených požiarom, nakoľko vyšším zastúpením listnáčov sa zníži aj horľavosť lesného prostredia. Rovnako v budúcnosti sa budú zvyšovať aj ostatné mimoprodukčné účinky lesa, predovšetkým ekologické (najmä pôdoochranná, vodoochranná) a environmentálne (vodohodpodárska, venatórna, klimatická) funkcie. Projekt bude mať prínosy predovšetkým pre okolitých obhospodarovateľov lesných pozemkov, napr. Urbárska spoločnosť Malá Franková, ktorá hospodári v susedstve na celkovej výmere cca 310 ha porastovej plochy, ale aj pre nižšie položené obce, ktoré ležia v povodí žiadateľa – napr. Obec Veľká Franková. Projekt bude mať pozitívne prínosy aj v oblasti poľovníctva pre užívateľa poľovného revíru - Poľovnícke združenie Osturňa. Projekt má spoločné prínosy pre väčšinu obcí v Zamagurí, predovšetkým v okrese Kežmarok. Jedná sa o prínosy v oblasti posilňovania verejnoprospešných funkcií lesa (napr. klimatická, vodohospodárska, kúpeľno-liečebná, atď.). Hlavným prínosom po vykonaní projektu revitalizácie lesa pre nižšie položené obce v Zamagurí v budúcnosti je kvalitnejšie a kvantitatívnejšie plnenie funkcií lesov, ekologických, environmentálnych, ale aj produkčných. Z ekologických funkcií sa jedná predovšetkým o vodoochrannú funkciu, ale aj pôdoochrannú a klimatickú funkciu, spolu environmentálnymi funkciami (vodohospodárskou, nakoľko táto je bytostne dôležitá pre obyvateľstvo napojené na zdroje pitnej vody v predmetnom území, zdravotnou a kultúrnou), ktoré majú priamy vplyv na zdravie ľudskej populácie. Dôležitá je aj sociálna funkcia, ktorá predstavuje prínosy v oblasti pracovných príležitostí a zachovania sociálneho štandardu pracujúcich v oblastiach, ktoré rieši projekt revitalizácie lesa. Dobrým zdravotným stavom funkčných lesných porastov, ktorých drevinové zloženie zodpovedá prírodným podmienkam je zásadným spôsobom ovplyvnená predovšetkým protipovodňová – retenčná funkcia lesov. Nakoľko žiadateľ hospodári v najvyššie položenej časti Spišskej Magury, stavom svojich porastov čiastočne môže ovplyvniť všetky nižšie položené obce v povodí, predovšetkým pri tlmení potenciálnych záplav a prívalových vôd. Projekt revitalizácie lesa má takisto nesporné prínosy pre subjekty podnikajúce v cestovnom ruchu. Zlepšením zdravotného stavu lesných porastov sa prirodzene zlepšuje aj ich klimatická, liečebná a kultúrno-rekreačná funkcia lesov, a teda sa zvyšuje záujem obyvateľstva o tieto účinky lesov. Projekt revitalizácie lesa má takisto nesporné prínosy pre miestne poľovnícke združenie, nakoľko jeho výkonom a predovšetkým úpravou drevinového zloženia sa zlepšujú topické a trofické podmienky pre voľne žijúcu poľovnú zver a následne aj jej početnosť. Predpokladáme, že hlavný prínos projektu revitalizácie lesa bude v posilnení vodoochrannej, vodohospodárskej funkcie, najmä v pozitívnom ovplyvnení výdatnosti a kvality vodných zdrojov a takisto vo vyrovnanosti zásobovania pitnou vodou. Nemožno však opomenúť ani funkciu pôdoochrannú a klimatickú, ktorých účinky by sa mali dostaviť s určitým časovým odstupom, rovnako predpokladáme aj posilnenie ďalších funkcií, ako rekreačná, liečebná, krajinotvorná, ochranárska, prírodoochranná, vedecká, venatórna a samozrejme funkciu sociálnu. Predpokladáme, že realizáciou projektu revitalizácie lesa sa podarí čiastočne minimálne udržať, resp. mierne zvýšiť zamestnanosť v regióne. Svojou realizáciou projekt vplýva na zlepšenie života vidieckeho obyvateľstva predovšetkým zlepšením stavu životného prostredia, cez pozitívne ovplyvnenie všetkých funkčných účinkov lesného prostredia, ktoré by sa mali prejaviť predovšetkým vo vytvorení krajiny s vysokými prírodnými hodnotami a postačujúcimi sociálnymi funkciami, predovšetkým cez vytvorenie možností pracovných príležitostí. 7. Zdroje financovania, čiastkové finančné analýzy 7.1. Zdroje financovania Obhospodarovateľ lesného majetku využije vlastné zdroje na realizáciu projektu, ktoré má projektu k dispozícii. Obhospodarovateľ lesného majetku by realizoval projekt aj v prípade neúspešnosti projektu z dôvodu plnenia zákonných povinností na úseku lesného hospodárstva a záujmu žiadateľa o vytvorenie podmienok pre trvalo udržateľné hospodárenie na obhospodarovanom lesnom majetku. Projekt revitalizácie lesa rieši opatrenia v JPRL s plánovanou obnovou po prírodných katastrofách, ale aj opatrenia ktoré nadväzujú na žiadateľom v minulosti vykonané opatrenia v okolitých JPRL v súlade s Uznesením vlády SR č. 990/2007 o ochrane a obnove smrečín, nakoľko to vyžaduje komplexnosť prístupu k jednotlivým opatreniam v ich časovej a priestorovej súvislosti 7.2. Analýza nákladových položiek projektu V Prílohe č. 1 je uvedený návrh opatrení podľa jednotiek priestorového rozdelenia lesa a ich rozsah v technických jednotkách po jednotlivých rokoch vrátane finančnej kalkulácie predpokladaných nákladov pred uskutočnením verejného obstarávania podľa JPRL. Realizačná časť Projektu revitalizácie lesa Veľká Franková Príloha č. 1: Návrh opatrení podľa jednotiek priestorového rozdelenia lesa a ich rozsah v technických jednotkách po jednotlivých rokoch vrátane finančnej kalkulácie nákladov podľa JPRL. LHC: ČERVENÝ KLÁŠTOR L 145c - ROČNÝ PLÁN OSTATNEJ PESTOVNEJ ČINNOSTI LUC: Neštátne lesy na LHC Červený Kláštor Rok: 2016 Obhospodarovateľ: Urbárna spoločnosť, pozem. spol. Veľká Franková Príprava pôdy na obnovu Ochrana kultúr Oplocovanie Iné Mzda Doprava a mechanizmy Kategória lesa Tvar lesa Dielec Čiastková plocha Porastová skupina Etáž Výkon a jeho spôsob Prerezávky vrátane čistiek umelú prirodzenú proti burine proti zveri proti paseniu proti zveri Plecí rub, výsek krov a nežiaducich drevín Ošetrovanie mladých lesných porastov Cervacol Extra (kg) Počet hodín na t.j. Spolu Sadzba za t.j. Spolu Odvody zo mzdy Počet hodín Sadzba Spolu Materiál PRIAME NÁKLADY CELKOM (28+29+32+33) kg hod. € € 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31 32 33 34 H V 597 2 0 prečistky 1,45 300,00 435,00 435,00 H V 598 A 1 0 - " - 2,98 300,00 894,00 894,00 H V 623 A 1 0 - " - 3,25 300,00 975,00 975,00 Spolu 2016 7,68 0,0 0,0 0,00 0,00 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 2304,00 Dátum : 15.09.2015 Vyhotovil OLH: Ján Marhefka 2304,00 ha LHC: ČERVENÝ KLÁŠTOR L 145c - ROČNÝ PLÁN OSTATNEJ PESTOVNEJ ČINNOSTI LUC: Neštátne lesy na LHC Červený Kláštor Rok: 2017 Obhospodarovateľ: Urbárna spoločnosť, pozem. spol. Veľká Franková Príprava pôdy na obnovu Ochrana kultúr Oplocovanie Iné Mzda Doprava a mechanizmy Kategória lesa Tvar lesa Dielec Čiastková plocha Porastová skupina Etáž Výkon a jeho spôsob Prerezávky vrátane čistiek umelú prirodzenú proti burine proti zveri proti paseniu proti zveri Plecí rub, výsek krov a nežiaducich drevín Ošetrovanie mladých lesných porastov Cervacol Extra (kg) Počet hodín na t.j. Spolu Sadzba za t.j. Spolu Odvody zo mzdy Počet hodín Sadzba Spolu Materiál PRIAME NÁKLADY CELKOM (28+29+32+33) kg hod. € € 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31 32 33 34 H V 597 3 0 - " - 4,10 300,00 1230,00 1230,00 H V 598 A 2 0 - " - 4,58 300,00 1374,00 1374,00 H V 623 A 2 0 - " - 2,71 300,00 813,00 813,00 H V 623 C 2 0 - " - 0,20 300,00 60,00 60,00 Spolu 2017 11,59 0,0 0,0 0,00 0,00 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 3477,00 Dátum : 15.09.2015 Vyhotovil OLH: Ján Marhefka 3477,00 ha LHC: ČERVENÝ KLÁŠTOR L 145c - ROČNÝ PLÁN OSTATNEJ PESTOVNEJ ČINNOSTI LC: Lesy LHC Červený Kláštor Rok: 2018 Obhospodarovateľ: Lesné družstvo Smrečiny Reľov, 059 04 Reľov 109 Príprava pôdy na obnovu O chrana kultúr O plocovanie Iné Mzda Doprava a mechanizmy Kategória lesa Tvar lesa Dielec Čiastková plocha Porastová skupina Etáž Výkon a jeho spôsob Prerezávky vrátane čistiek umelú prirodzenú proti burine proti zveri proti paseniu proti zveri Plecí rub, výsek krov a nežiaducich drevín Ošetrovanie mladých lesných porastov príprava plôch na obnovu uhadzovaním haluziny, r. pálením porastová hygiena Cervacol Extra (kg) Počet hodín na t.j. Spolu Sadzba za t.j. vrátane DPH Spolu Odvody zo mzdy Počet hodín Sadzba Spolu Materiál PRIAME NÁKLADY CELKOM (28+29+32+33) k g h a hod. € € 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30 31 32 33 34 U V 484 3 0 vyžínanie buriny 1x 2,01 210,00 422,10 0,00 422,10 U V 491 B 0 0 - " - 3,24 210,00 680,40 0,00 680,40 U V 491 C 2 0 - " - 1,00 210,00 210,00 0,00 210,00 U V 484 2 0 náter repelentom 0,59 2 65,00 38,35 10,00 48,35 U V 484 3 0 - " - 2,01 7 65,00 130,65 35,00 165,65 U V 491 B 0 0 - " - 3,24 1 1 65,00 210,60 55,00 265,60 U V 491 C 2 0 - " - 2,33 8 65,00 151,45 40,00 191,45 U V 492 1 0 - " - 0,70 2 65,00 45,50 10,00 55,50 U V 492 2 0 - " - 3,00 1 1 65,00 195,00 55,00 250,00 U V 493 2 0 - " - 16,32 5 9 65,00 1060,80 295,00 1355,80 Spolu 2018 0,00 0,0 0,0 6,25 28,19 0,0 0,0 0,0 0,00 0,0 0,00 0,00 100 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 0,0 500,00 3644,85 Dátum : 05.08.2015 Vyhotovil OLH: Ján Marhefka