Judit Bárdos o svojich filmových milostných scénach: Nikto z partnerov sa mi nehnusil
Časopis ŽIVOT, august 2015
Je krásna. Režiséri si to však akoby nevšímajú. Zatiaľ ju obsadili len do úloh, v ktorých, naopak, bola jej výnimočná krása bokom. Judit Bárdos (27).
Ženy sú niekedy aj márnivé, aspoň trochu. Vo filmoch nie ste taká krásna ako v reálnom živote. Nie je vám to ľúto? Aj tie kostýmy. Eva z filmu Dom s despotickým otcom nemôže na parádu ani myslieť. V ďalších filmoch vás obliekli do teplákov, potom do väzenskej uniformy a v seriáli Doktori ste boli poväčšine v bielom plášti.
Sme zvyknutí, že raz sme atraktívni, v iných úlohách zase nie. O tom je pestrosť herectva. Nevnímam to tak, že som škaredá. Zatiaľ som nehrala extra bohaté ženy, preto ma líčili minimálne. Vo filme Dom som hrala dievča, ktoré nemalo bohatých rodičov, preto si nemohlo dovoliť napríklad značkové veci. Podľa toho ma kostymérky aj obliekli. Vo Fair Play to zase bola športovkyňa. Športovkyne sú síce pekné ženy a vedia sa aj obliecť, no vo filme mi išlo o výhru, nie o to, aby som bola pekná.
Ani v rozprávke Láska na vlásku sa vám neušla rola peknej princeznej.
No čo už, nedali mi princeznú (smiech). Ale nie som tam škaredá, len mám také chudobnejšie šatôčky. Ale na jej konci si predsa len trocha užijem kráľovského života, veď sa vydám za princa. Na druhej strane som mala šťastie, pretože Celeste Buckingham mi hovorila, že jej šaty princeznej vážili desať kíl. Oproti nej som teda mala pohodlný kostým.
Eva z filmu Dom bola z nesolventnej rodiny s despotickým otcom. Vaše súkromie je však úplne odlišné. Váš otec je politik. Tí sú zväčša solventní.
Otec ma neutláča, ako ten vo filme. To je pravda. Jednoducho je to môj otec, ktorý ma podporuje a stará sa. Vlastne už sa starať nemusí, som dospelá.
Aj politici sú svojím spôsobom herci. Dávate otcovi lekcie?
No áno, politik musí vedieť dobre rozprávať, aby presvedčil voličov. Môj otec bol však politikom skôr ako ja herečkou. Doma sa rozprávame o bežných veciach, nie o politike.
Vo filmoch teda nie ste žiadna parádnica. Ako je to v súkromí? Zaťažovali ste svojou parádou ako mladé dievča otcovu peňaženku?
Móda, pekné oblečenie, tieto záležitosti vnímam až teraz ako herečka. Fotia ma totiž aj do módnych časopisov, užívam si to. Priznám sa, že predtým som mala dokonca zlý vkus. Obliekala som sa ako sivá myška, vidím to na starých fotografiách. Ani v triede som nebola za krásavicu. Bola som skôr chlapčenský typ, nosievala som tričko a rifle, nič vyzývavé. Tie pekné boli spolužiačky, ktoré to mali vrodené, že sa vedeli pekne obliecť bez ohľadu na to, či boli z bohatých rodín, alebo nie. Jednoducho si vedeli zladiť šatník. Takže otcovi som peňaženku mojimi šatami určite nezaťažovala. Dnes – áno, aj sa parádim, no márnivá nie som. Veci si však už kupujem za vlastné peniaze.
Takže zmena v šatníku, v obliekaní prišla s hereckou prácou.
Áno, práve s tým fotením do časopisov. Môžem prísť hocijako oblečená, trebárs aj v teplákoch a nenalíčená. Oblečú ma a nalíčia tak skvele, že sa cítim nádherne.
Aký je váš šatník dnes?
Hoci, ako som spomínala, rada sa z času na čas parádim, stále však nemám plné skrine šiat. Sú to všetko pohodlné veci ako rifle, tričká, saká, topánky na nízkom podpätku. Cez deň sa v rámci svojej práce veľa presúvam, chcem sa preto cítiť pohodlne. Nemám vtedy energiu riešiť, aby som bola dobre nahodená a výstredná. Po nohaviciach sú na druhom mieste šaty. Sú praktické, dám ich na seba, doladím topánky a ide sa. Pri sukni treba riešiť vrchnú časť oblečenia, preto ich mám málo, možno dve.
A taký ten najdrahší kúsok oblečenia vo vašom šatníku?
Šaty nad sto eur. Mám však aj sako zo second handu, nosila som ho veľmi dlho. Ak potrebujem niečo nové, bežne navštevujem nákupné centrá. Všetko je tam pokope, hoci vzduch je tam hrozný. Tak radšej rýchlo nakúpim, čo potrebujem, a ponáhľam sa preč.
Ako ste na tom so slávnostnými róbami?
Požičiavam si ich. Napríklad módny návrhár Boris Hanečka mi ponúkol takúto službu. Ich kupovanie by bolo zbytočné, pretože by mi potom len ležali v skrini. Takéto róby sa zvyknú obliekať len raz. Okrem toho, módny návrhár je odborník, ktorý mi veľmi dobre poradí.
Ak nie parádou, čím ste teda zaťažovali otcovu peňaženku?
Veľa peňazí som míňala na hudobné festivaly, džezové a iné koncerty. Na to mi ocko prispieval.
Hovoríte o svojom relatívne skromnom šatníku. Ako je na tom váš otec ako politik?
Nie je žiadny Barack Obama, aby mu šili obleky na mieru. Neviem to presne, no je to viac ako desať oblekov. Ocko veľmi nemá cit na nakupovanie, to má na starosti mamka. Nakupujú spolu.
Keďže ste veľmi pekná žena, stáva sa, že vám muži dávajú svoje sympatie najavo?
Ale áno, stane sa mi, že mi povedia priamo – aká si pekná, dobre vyzeráš a podobne.
Máte teda v porovnaní so ženami vo svojom okolí viac nápadníkov?
To nie, všetky moje spolužiačky v ročníku boli veľmi pekné ženy. Mám tri veľmi dobré priateľky, dve sú herečky, tretia nie, aj ony sú veľmi pekné. Takže som na tom s nimi rovnako.
Keď hovoríme o nápadníkoch, kto je momentálne mužom vášho srdca?
Súkromie si strážim, preto o svojom priateľovi nehovorím. My herci ukazujeme vo filmoch svoje vnútro aj telo, preto si niektorí novinári myslia, že náš život je otvorená kniha. Náš život, súkromie, je to jediné, čo nám ostalo. A nerada ho ukazujem cudzím ľuďom. Partnerský vzťah je pre mňa veľmi dôležitý, a keď sa o ňom verejne hovorí či píše, stáva sa krehkejším.
Vráťme sa teda ešte k vašej práci. V seriáli Doktori ste hrali tridsiatničku, reálne ste však mali menej rokov. Na dôvažok, vyzeráte mladšie. Nielenže vám nedali pekné šaty, ale ešte vás aj urobili staršou.
Bola som tam aj ako pekná (smiech). Veď ma predsa ukázali aj doma v civile, vonku u priateľa. Je pravda, že mi pridali vek líčením. Vtedy som totiž mala len 26 rokov.
A to sa ako dá? Ženy skôr robia všetko pre to, aby vyzerali mladšie.
Veľmi silným líčením. Vizážisti presne vedia, ako ženu nalíčiť, aby vyzerala mladšie či staršie. Nebola som síce namaľovaná ako papagáj, pretože moja postava bola seriózna žena, vyzerala som však primerane veku.
Možno je to pre vás ako klišé, novinári sa vás stále pýtajú na milostné scény, ktoré sú zatiaľ v každom vašom filme. Nevyhli ste sa im ani ako lekárka v seriáli.
Milovanie sa nedá zahrať len tvárou, musíme pracovať aj s telom. V seriáli to bol len začiatok milostnej scény, bola som odetá v podprsenke. Jedna bola telovej farby, druhá biela, mierne čipkovaná. Lekárka, ktorú som hrala, nebola žiadna parádnica, denne sa stretávala s chorými ľuďmi, utrpením, čomu zodpovedalo jej oblečenie vrátane spodnej bielizne.
S ktorým hereckým partnerom sa vám milostné scény stvárňovali najlepšie?
Mala som to šťastie, že všetci títo herci boli pekní muži. Nikto z nich sa mi nehnusil ani nesmrdel. Vždy sme si povedali, čo presne budeme robiť, ktoré šaty si budeme dávať dole, kedy si ľahneme a podobne. Vlastne všetko sme si povedali na rovinu a vtedy sa milostné scény hrajú najlepšie. Dôležité je povedať si, takto to nechcem, takto by to bolo lepšie...
Čiže dôležité pri milostných scénach je byť asertívny a povedať partnerovi napríklad aj to, že smrdí.
Verím, že to nikdy nebude treba. Veď muž, ktorý o seba dbá, nepríde predsa na nakrúcanie špinavý a neumytý.
Niektorí herci povedia, že už na kastingy nechodievajú. Ako ste na tom vy, keďže máte na svojom konte zatiaľ len úspešné filmy?
V istom veku sa už dá získať úlohu bez kastingu. Rozprával mi o tom Roman Luknár. Jeho keď pozvú na kasting, tak im povie, pozrite si moje filmy, tam som dal zo seba všetko. Môže si to dovoliť, ja určite ešte nie. Mladý človek stále pracuje na svojom výraze a tvár sa mu tiež mení veľmi rýchlo. Aj preto nás zatiaľ pozývajú na kastingy. Zatiaľ som sa ku všetkým svojim úlohám dostala takto. A vlastne, zvyknú nás pozvať na kastingy aj celé ročníky z vysokej školy.
Sú aj vaši spolužiaci takí úspešní ako vy?
Ale áno, napríklad Dominika Kavaschová, ktorá účinkovala v seriáli Chlapi neplačú a je členkou Slovenského národného divadla. Podobne Dano Fischer je rovnako členom Slovenského národného divadla a účinkoval v seriáli Ordinácia v ružovej záhrade. Dvoch spolužiakov mám zase v divadle v Martine. Veľa z nich je aj na voľnej nohe.
Jedna divadelná sezóna skončila, ďalšia začne o pár týždňov. Pôsobili ste v divadle v Komárne, ako to s vami bude ďalej?
V Komárne budem len hosťovať. Požiadala som riaditeľa, aby mi nepredlžoval zmluvu. Budem mať túto sezónu dosť práce. Takže skúsim to trocha divoko, byť na voľnej nohe.
Byť na voľnej nohe je síce slobodné, ale aj ekonomicky náročné.
Bola som na voľnej nohe rok po škole a neumrela som od hladu.
Bývate stále v Senci u rodičov?
Práve teraz si hľadám byt v Bratislave. Zatiaľ len ako podnájom. Bratislava je centrum, vedie tade diaľnica do Prahy, Nitry aj Komárna, preto mi toto mesto vyhovuje.