Pohyb vo vesmire
Rôzne činnosti vo vesmíre
Manévre lodí
Kozmická loď, pohybujúca sa vo vesmíre priestorom, kde nie je atmosféra a neexistuje trenie, bude pokračovať v doprednom pohybe v rovnakom smere, pokiaľ na ňu nezačne pôsobiť iná sila. Aby kozmická loď mohla zmeniť smer letu, musí použiť raketové motory.
Každé použitie raketového motoru je dôkladne zvažované a prepočítavané, aby sa neplýtvalo vzácnym palivom.
Kozmické sondy používajú svoje motory k oprave svojej dráhy, spomalenie letu pre prechod na obežnú dráhu a pristátie na planéte, mesiaci, asteroide či kométe.
Kozmické lode spúšťajú svoje motory na krátku dobu tak, aby sa jemne mohli nastaviť do správneho smeru.
Väčšina kozmických lodí má viac raketových motorov rôzneho ťahu, natočených do rôznych smerov. Výkonnejšie motory sa používaju na vynesenie na požadovanú obežnú dráhu, k zmene orbity, alebo jej opusteniu či stretnutiu sa z inou kozmickou loďou. Tieto motory sú zväčša umiestnené na zadnej strane lode a urýchľujú ju vpred.
Otočenie lode, drobné zmeny rýchlosti a smeru, sa dosahujú použitím menších trysiek, často celých skupím trysiek, natočených do rôznych smerov. Zážehom správnej kombinácie sa loď môže pootočiť do ľubovoľšného smeru.
Okrem troch hlavných motorov, ktoré sú používané iba pri štarte, má americký raketoplán dva motory pre manévrovanie na obežnej dráhe. V predu a v zadu sa nachádza vcelku 26 riadiacich trisiek a štyri trysky pre jemné manévre pri spájaní sa s kozmickou stanicou.
POPIS K VIDEU: V pravo vidíme postup pri zvyšovaní orbity vesmírnej lode. Kozmická loď na orbite zapáli hlavné motory, čím zvýši svoju rýchlosť. To sa prejaví zvýšením obežnej dráhy na opačnej strane telesa, ktoré loď obieha (zväčša planéta). Ak je najvyšší predpokladaný bod na novej požadovanej orbite, vypnú sa motory. Loď sa postupne dostane do tohto bodu a opäť spustí hlavné motory. Tým sa opäť začne zvyšovať najvyšší protiľahlý bod obehu, čím sa nová orbita stane kruhovou a vyššou ako bola predchádzajúca.
Rovnaký postup sa používa pri stretnutí dvoch vesmírnych lodí na orbitách. Aby jej najvyšší ( alebo najnižší bod obehu ) bol zhodný z orbitou druhej lode.
Moment kedy sa začne upravovcať dráha (alebo dôjde k vypusteniu zo Zeme) musí byť veľmi presne vyrátaný, aby v momente, kedy obe lode dosiahnu rovnakú orbitu, boli aj na jednom a tom istom mieste.
Práve tento časový úsek sa označuje ako tzv. OKNO, teda časové úseky najvhodnejšie pre štart, alebo započatie manévru.
V ľavo vidíme prejav pri obdobnom manévri, kedy sa však loď vracia na pôvodnú rbitu (prípadne manéver pri krátkodobej zmene výšky - úhybný manéver). Zmena výšky je daná rovnakým princípom ako predtým. Zvýši sa orbita a loď sa pohybuje už po novej orbite a keďže tá je v opačnom bode omnoho vyššia, postupne loď zväčšuje svoju výšku.
Pri následnom dobrzdení sa orbita naopak zníži a loď začne pomaly klesať.
Tento manéver sa využíva ako úhybný manéver pred telesom križujúcim obežnú dráhu lode, ako aj manéver pri približovaní sa k vesmírnej stanici alebo kontaktnej lodi. Loď v malých odchýlkach mení svoju výšku oproti druhej lodi, čím spomaľuje alebo zrýchľuje svoj pohyb voči nej (vyššie letí pomalšie, nižšie letí rýchlejšie).
Umelá gravitácia
Keďže dlhodobý beztiažový stav je pre človeka nebezpečný (rednú kosti, ochabuje svalstvo, oslabuje sa imunitný systém, prirodzené oplodnenie príp. zdravý vývoj plodu je nemožný), dlhodobé cesty a pobyty na staniciach sa nezaobídu bez umelej gravitácie.
Zatiaľ jej jedinou náhražkou je použitie odstredivej sily. Nie je to síce to isté, no vlastnosti sú blízke.
Základy princípu sú známe zo základov fizyky v princípe rovnomerného pohybu telesa po kružnici.
Gravitácia na Zemi je daná gravitačným zrýchlením g=10m/s2).
Pri rotácii telese po kružnici je toto teleso viazané k stredu rotácie silou, ktorá mu dáva určité dostredivé zrýchlenie. Opačným smerom, teda od stredu von, pôsobí zasa rovnako veľké odstredivé zrýchlenie. Práve to by sa mohlo prirovnať k pozemskému gravitačnému zrýchleniu. Jeho výpočet je nasledovný:
a = v2 / r
Treba si uvedomiť, že polomer musí byť dostatočne veľký, aby perióda otáčania nebola príliš malá.
Snáď najoptimálnejším riešením by bol polomer okolo 50m s periódov otáčania okolo 14sek.
Ak by bol polomer príliš malý (napr.5m) perióda otáčania pri 1G na podlahe by bola zhruba 4sek. Možno sa to nezdá veľa, ale rozhodne to nie je nič príjemné.
Okrem toho si treba uvedomiť, že človek väčšinou stojí. Kým teda jeho nohy sa otáčajú po kružnici s polomerom 5 metrov a majú tiaž 1G, jeho hlava sa otáča po kružnici len s polomerom niečo cez 3 metre a pôsobí na ňu teda tiaž iba 0,6G.
Aby teda mohol človek let v takejto "odstredivke" v zdraví prežiť, musel by väčšinu cesty preležať čo najbližšie k dlážke.
Svoju vlastnú vesmírnu stanicu s umelou gravitáciou si môžete vyrátať hore. Stačí zadať požadované gravitačné zrýchlenie a polomer otáčania. Dĺžka dráhy, rýchlosť a čas periódy sa zobrazí automaticky.
Komentáre
Prehľad komentárov
Poids est comment poupe votre sang pousse contre les parois de vos arteres lorsque votre coeur sentiment pompe le sang. Arteres sont les tubes qui transportent perseverent b gerer offre sang loin de votre coeur. Chaque set votre coeur bat, il pompe le sang tout au long vos arteres a la prendre facilement de votre corps.
https://www.cialispascherfr24.com/medicament-le-tadalafil/
40 Ways to Drop Your Blood Weight
(AVottfrono, 9. 10. 2018 6:34)