Zalm 77
Psalm 77:1. I cried unto God,
This verse seems to contain the sum of the whole Psalm, consisting of two parts, namely,
1/ his earnest cry to God in his deep distress, and
2/ God’s gracious answer to his prayers,
by supporting him under his troubles, and
giving him assurance of a good issue out of them;
of both which he speaks distinctly and particularly as he proceeds in the Psalm.
I cried unto God with my voice - That is, he cried or prayed audibly. It was not mere mental prayer. See the notes at Psalm 3:4.
HOSPODIN, AKO VEĽA JE MOJICH NEPRIATEĽOV
1 Dávidov žalm. Keď utekal pred svojím synom Absolónom. 2 Hospodin, ako veľa je mojich nepriateľov, mnohí povstávajú proti mne. 3 Mnohí hovoria o mne: „Ani Boh mu nepomôže!“
Even unto God with my voice - The repetition here is emphatic. The idea is that it was an earnest or fervent cry. Compare the notes at 2 Corinthians 12:8.
5 Týmto sa teda budem chváliť. Sebou samým sa nebudem chváliť, iba ak slabosťami. 6 Veď ak sa aj budem chcieť chváliť, nebudem nerozumný, poviem len pravdu. Zdržím sa však toho, aby si niekto nemyslel o mne viac, ako vidí na mne alebo počuje odo mňa, 7 a aj pre neobyčajnosť zjavení. Preto, aby som sa nepovyšoval, bol mi daný do tela osteň, satanov posol, aby ma udieral, a tak aby som sa nepovyšoval. 8 Preto som trikrát prosil Pána, aby sa odo mňa vzdialil. 9 Ale on mi povedal: „Stačí ti moja milosť, lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti.“ Preto sa budem radšej chváliť svojimi slabosťami, aby vo mne prebývala Kristova sila. 10 Preto mám záľubu v slabostiach, v hanobení, v núdzi, v súženiach, v prenasledovaniach a v úzkostiach pre Krista. Lebo keď som slabý, vtedy som silný.
And he gave ear unto me - See Psalm 5:1, note; Psalm 17:6, note.
5. kapitola
HOSPODIN, POČUJ MOJE SLOVÁ
1 Zbormajstrovi na flaute. Dávidov žalm. 2 Hospodin, počuj moje slová, všimni si môj vzdych! 3 Vypočuj moje hlasné volanie, Kráľ môj a Boh môj, lebo sa k tebe modlím! 4 Hospodin, ty zrána počuješ môj hlas. Ráno ti pripravím obetu a počkám. 5 Ty predsa nie si božstvo, čo sa v bezbožnosti kochá, u teba nešľachetný nemá miesta. 6 Povýšenci pred tebou neobstoja; nenávidíš všetkých, čo páchajú neprávosť. 7 Vyhubíš luhárov; krvilačný a klamár sa Hospodinovi protiví. 8 Ja však z tvojej veľkej milosti smiem vojsť do tvojho domu, s bázňou pred tebou sa budem klaňať v tvojom svätom chráme.
17. kapitola
VYPOČUJ, HOSPODIN, SPRAVODLIVÚ ŽIADOSŤ
1 Dávidova modlitba. Vypočuj, Hospodin, spravodlivú žiadosť, venuj pozornosť môjmu volaniu! Nakloň sluch k mojej modlitbe plynúcej z perí, čo neklamú. 2 Ty sám rozhodni o mne, tvoje oči vidia, čo je správne. 3 Skúmaš mi srdce, pozoruješ ma v noci, skúšaš ma a nijakú neprávosť si nenašiel, ani úmysel, ktorý by prešiel cez pery. 4 Podľa slova tvojich úst o ľudských činoch vyhýbal som sa chodníkom násilníka. 5 Kráčal som v tvojich šľapajach, nohy sa mi nepošmykli. 6 K tebe volám, Bože, lebo mi odpovieš, nakloň mi svoje ucho, počuj, čo hovorím. 7 Ukáž divy svojho milosrdenstva, ty, ktorý svojou pravicou zachraňuješ tých, čo sa k tebe utiekajú pred nepriateľmi. 8 Chráň ma ako zrenicu oka! Skry ma v tôni svojich krídel 9 pred bezbožníkmi, ktorí chcú na mne spáchať násilie, pred úhlavnými nepriateľmi, čo ma zúrivo obkľučujú. 10 Srdce im obrástlo tukom, ich ústa hovoria povýšene. 11 Sledujú ma, už ma obkľučujú, upierajú na mňa oči, aby ma zrazili k zemi, 12 ako lev, keď chce roztrhať korisť, ako levíča, ktoré striehne v úkryte. 13 Povstaň, Hospodin, predíď ho a zraz! Svojím mečom ma zachráň pred bezbožníkom 14 a svojou rukou, Hospodin, z moci ľudí, ktorých údelom je len tento život. Naplň im brucho zo svojich zásob a nasýť ich synov; prebytok nechajú svojim deťom. 15 Ja však v spravodlivosti uzriem tvoju tvár, keď sa prebudím, nasýtim sa tvojou podobou.
PSALM 77
Ps 77:1-20. To Jeduthun—(See on [612]Ps 39:1, title). In a time of great affliction, when ready to despair, the Psalmist derives relief from calling to mind God's former and wonderful works of delivering power and grace.
1. expresses the purport of the Psalm.
Verse 1. - I cried unto God with my voice, even unto God with my voice. The repetition marks the intensity of the appeal, "with my voice" - that the appellant is not content with mere silent prayer. And he gave ear unto me; rather, "that he may hearken unto me" (Cheyne), or "and do thou hearken unto me" (Hengstenberg, Kay). Psalm 77:1
1. “Aloud unto God let me cry,
Yea, aloud unto God, and he will give ear to me.”
1–3. The Psalmist relates how, under the pressure of calamity, he could find no consolation even in prayer.
HOSPODIN JE JEDINÝ BOH Izaias 43
8 Vyveď slepý ľud, hoci má oči, a hluchých, hoci majú uši. 9 Nech sa spolu zhromaždia všetky národy a nech sa zídu ľudia. Kto z nich to oznámi? Nech nám zvestujú prvé veci, nech si postavia svedkov a obhája sa. Nech počúvajú a povedia: ‚Je to pravda.‘ 10 Vy ste mi svedkami,“ znie výrok Hospodina, „môj služobník, ktorého som si vyvolil, aby ste spoznali, uverili mi a pochopili, že som to ja. Predo mnou nebol utvorený boh a ani po mne nebude. 11 Ja som Hospodin a okrem mňa niet spasiteľa. 12 Ja som oznamoval, zachraňoval a zvestoval, a niet medzi vami cudzieho boha. Vy ste mi svedkami,“ znie výrok Hospodina, „ja som Boh. 13 A odteraz ním budem, niet nikoho, kto by čokoľvek vytrhol z mojej ruky. Kto zvráti to, čo urobím?“
The poet is resolved to pray without intermission, and he prays; fore his soul is comfortless and sorely tempted by the vast distance between the former days and the present times. According to the pointing, והאזין appears to be meant to be imperative after the form הקטיל, which occurs instead of הקטל and הקתילה, cf. Psalm 94:1; Isaiah 43:8; Jeremiah 17:18,
https://biblia.sk/citanie/seb/jer/17
the mode of writing הקטיל, Psalm 142:5, https://biblia.sk/citanie/seb/z/142
5 Pozri sa napravo a uvidíš: nikto ma nechce poznať. Nemám kam utiecť, nikto sa o môj život nestará
and frequently; therefore et audi equals ut audias (cf. 2 Samuel 21:3). But such an isolated form of address is not to be tolerated; והאזין has been regarded as perf. consec. in the sense of ut audiat, although this modification of האזין into האזין in connection with the appearing of the Waw consec. cannot be supported in any other instance (Ew. ֗234, e), and Kimchi on this account tries to persuade himself to that which is impossible, viz., that והאזין in respect of sound stands for ויאזין. The preterites in Psalm 77:3 express that which has commenced and which will go on. The poet labours in his present time of affliction to press forward to the Lord, who has withdrawn from him; his hand is diffused, i.e., stretched out (not: poured out, for the radical meaning of נגר, as the Syriac shows, is protrahere), in the night-time without wearying and leaving off; it is fixedly and stedfastly (אמוּנה, as it is expressed in Exodus 17:12) stretched out towards heaven. His soul is comfortless, and all comfort up to the present rebounds as it were from it (cf. Genesis 37:35; Jeremiah 31:15). If he remembers God, who was once near to him, then he is compelled to groan (cf. Psalm 55:18, Psalm 55:3; and on the cohortative form of a Lamed He verb, cf. Ges. ֗75, 6), because He has hidden Himself from him; if he muses, in order to find Him again, then his spirit veils itself, i.e., it sinks into night and feebleness (התעטּף as in Psalm 107:5; Psalm 142:4; Psalm 143:4). Each of the two members of Psalm 77:4 are protasis and apodosis; concerning this emotional kind of structure of a sentence, vid., Ewald, ֗357, b.