Zalmy 1-10
1 Blahoslavený ten, kto nechodí podľa rady bezbožných, nestojí na ceste hriešnikov, nesedáva v kruhu posmešníkov, 2 ale záľubu má v zákone Hospodina, o jeho zákone rozjíma dňom i nocou. 3 Bude ako strom zasadený pri vodných tokoch, čo úrodu dáva vo svojom čase, jeho lístie nevädne a všetko, čo robí, darí sa mu. 4 Inak je to s bezbožníkmi, tí sú ako plevy, ktoré odnáša vietor. 5 Preto bezbožníci neobstoja pred súdom ani hriešnici v zhromaždení spravodlivých. 6 Hospodin pozná cestu spravodlivých, no cesta bezbožníkov vedie do záhuby.
1 Prečo sa búria národy a ľudia vymýšľajú daromnosti? 2 Spolčujú sa pozemskí králi, vládcovia sa spolu radia proti Hospodinovi a jeho pomazanému: 3 Roztrhnime putá a odhoďme ich povrazy! 4 Ten, ktorý tróni na nebesiach, smeje sa, Pán sa im vysmieva. 5 Vtedy v hneve prehovorí, svojou prchkosťou ich vyľaká: 6 Ja som ustanovil svojho kráľa na Sione, na svojom svätom vrchu. 7 Oznamujem rozhodnutie Hospodina. Povedal mi: Ty si môj syn, ja som ťa dnes splodil. 8 Požiadaj ma a dám ti národy ako dedičstvo, končiny zeme do vlastníctva. 9 Rozbiješ ich železným prútom, roztlčieš ako hlinenú nádobu. 10 Králi, buďte teda rozumní, sudcovia zeme, dajte sa poučiť! 11 S bázňou slúžte Hospodinovi! Jasajte s chvením! 12 Bozkávajte syna, aby sa nerozhneval a aby ste nezahynuli na ceste, lebo jeho hnev veľmi ľahko vzplanie. Blahoslavení sú všetci, čo sa k nemu utiekajú.
1 Dávidov žalm. Keď utekal pred svojím synom Absolónom. 2 Hospodin, ako veľa je mojich nepriateľov, mnohí povstávajú proti mne. 3 Mnohí hovoria o mne: Ani Boh mu nepomôže! — Sela — 4 Ty však, Hospodin, si môj štít, si moja sláva; pozdvihuješ mi hlavu. 5 Nahlas volám k Hospodinovi a on mi odpovie zo svojho svätého vrchu. — Sela — 6 Ľahnem si, zaspím a prebudím sa, lebo Hospodin ma podoprie. 7 Nebojím sa mnohotisícového zástupu, ktorý ma obkľučuje. 8 Povstaň, Hospodin, zachráň ma, môj Boh! Veď ty si rozbil čeľuste mojim nepriateľom a povyrážal si zuby bezbožníkom. 9 Hospodin je záchranou. Nech tvoje požehnanie spočinie na tvojom ľude. — Sela
1 Zbormajstrovi pri hre na strunovom nástroji. Dávidov žalm. 2 Keď volám, vypočuj ma, môj spravodlivý Bože! Ty si mi uľavoval v tiesni. Zmiluj sa nado mnou; počuj moju modlitbu! 3 Ľudia, dokedy budete tupiť moju česť, milovať daromnosti a vyhľadávať lož? — Sela — 4 Pochopte, Hospodin pre zbožného robí divy. Hospodin počuje, keď volám k nemu. 5 Chvejte sa a nehrešte; uvažujte na lôžku a zmĺknite! — Sela — 6 Prinášajte správne obety a dôverujte Hospodinovi! 7 Mnohí sa pýtajú: Kto nám ukáže niečo dobré? Hospodin, nech nás osvieti svetlo tvojej tváre! 8 Dal si mi do srdca väčšiu radosť, než majú oni z hojnosti obilia a muštu. 9 V pokoji si ľahnem a zaspím, lebo len ty sám, Hospodin, dávaš bezpečný príbytok
1 Zbormajstrovi na flaute. Dávidov žalm. 2 Hospodin, počuj moje slová, všimni si môj vzdych! 3 Vypočuj moje hlasné volanie, Kráľ môj a Boh môj, lebo sa k tebe modlím! 4 Hospodin, ty zrána počuješ môj hlas. Ráno ti pripravím obetu a počkám. 5 Ty predsa nie si božstvo, čo sa v bezbožnosti kochá, u teba nešľachetný nemá miesta. 6 Povýšenci pred tebou neobstoja; nenávidíš všetkých, čo páchajú neprávosť. 7 Vyhubíš luhárov; krvilačný a klamár sa Hospodinovi protiví. 8 Ja však z tvojej veľkej milosti smiem vojsť do tvojho domu, s bázňou pred tebou sa budem klaňať v tvojom svätom chráme. 9 Hospodin, veď ma svojou spravodlivosťou navzdory mojim protivníkom. Urovnaj svoju cestu predo mnou! 10 Veď na ich ústa nieto spoľahnutia, ich vnútro — samá skaza, ich hrdlo — otvorený hrob, ich jazyk — samá úlisnosť. 11 Bože, odhaľ ich vinu! Nech padnú pre svoje zámery! Rozožeň ich pre mnohé vzbury, lebo ti odporovali. 12 Nech sa radujú všetci, čo sa k tebe utiekajú, a nech naveky plesajú! Ochraňuj ich a nech jasajú v tebe tí, čo milujú tvoje meno. 13 Ty, Hospodin, žehnáš spravodlivého. Chrániš ho priazňou ako štítom
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------
6
1 Zbormajstrovi pri hre na osemstrunovom nástroji. Dávidov žalm. 2 Netrestaj ma, Hospodin, vo svojom hneve a vo svojom rozhorčení ma nekarhaj! 3 Zmiluj sa nado mnou, Hospodin, lebo chradnem, uzdrav ma, Hospodin, lebo mi kosti meravejú. 4 Moja duša je veľmi vystrašená a ty, Hospodin, dokedy…? 5 Obráť sa, Hospodin, vysloboď moju dušu, zachráň ma svojou milosťou! 6 V smrti si na teba nikto nespomenie. Kto ťa v podsvetí oslávi? 7 Už ma vyčerpalo vzlykanie, každú noc plačom kropím svoje lôžko, slzami zmáčavam svoju posteľ. 8 Žiaľ mi oko zoslabil, kalí ho množstvo mojich protivníkov. 9 Vzdiaľte sa všetci, čo páchate neprávosť, lebo Hospodin počul môj plač. 10 Hospodin počul moju úpenlivú prosbu. Hospodin prijal moju modlitbu. 11 Veľmi sa zahanbia a prestrašia všetci moji nepriatelia. Odídu v náhlom zahanbení.
Zľutuj sa, Pane, nado mnou, lebo som nevládny, uzdrav ma, Pane, lebo sa mi kosti chvejú.
Aj dušu mám už celkom zdesenú. Ale ty, Pane, dokedy...? Obráť sa, Pane, zachráň mi dušu.
Spas ma,veď si milosrdný.Veď medzi mŕtvymi nik nemyslí na teba.
A kto ťa môže chváliť v podsvetí? Už ma vyčerpalo vzlykanie, lôžko mi noc čo noc vlhne od
plaču, slzami máčam svoju posteľ.Od náreku sa mi oko zahmlilo a uprostred všetkých mojich nepriateľov som zostarol.
Odíďte odo mňa, všetci, čo páchate neprávosť, lebo Pán vyslyšal môj hlasný plač.
Pán moju prosbu vyslyšal, Pán prijal moju modlitbu.Všetci moji nepriatelia nech sa zahanbia a nech sa zdesia náramne a zahanbení nech sa ihneď stratia.
2Pane, nekarhaj ma v svojom hneve, *
netrestaj ma v svojom rozhorčení.
3Zľutuj sa, Pane, nado mnou, lebo som nevládny, *
uzdrav ma, Pane, lebo sa mi kosti chvejú.
4Aj dušu mám už celkom zdesenú. *
Ale ty, Pane, dokedy...?
5Obráť sa, Pane, zachráň mi dušu. *
Spas ma, veď si milosrdný.
6Veď medzi mŕtvymi nik nemyslí na teba. *
A kto ťa môže chváliť v podsvetí?
7Už ma vyčerpalo vzlykanie, †
lôžko mi noc čo noc vlhne od plaču, *
slzami máčam svoju posteľ.
8Od náreku sa mi oko zahmlilo *
a uprostred všetkých mojich nepriateľov som zostarol.
9Odíďte odo mňa, všetci, čo páchate neprávosť, *
lebo Pán vyslyšal môj hlasný plač.
10Pán moju prosbu vyslyšal, *
Pán prijal moju modlitbu.
11Všetci moji nepriatelia nech sa zahanbia a nech sa zdesia náramne *
a zahanbení nech sa ihneď stratia.
Ant. Spas ma, Pane, veď si milosrdný
7
1 Dávidov žalospev, ktorý spieval Hospodinovi pre Benjamínovca Kúša.
2 Hospodin, môj Bože, k tebe sa utiekam. Zachráň ma pred všetkými, čo ma prenasledujú, a vysloboď ma, 3 aby ma neroztrhali ako lev a nebolo by pomoci ani záchrany. 4 Hospodin, môj Boh, ak som to urobil, ak je na mojich rukách bezprávie, 5 ak som sa dobrodincovi odplatil zlom či bezdôvodne obral svojho protivníka, 6 nech nepriateľ prenasleduje a dostihne moju dušu, zašliapne môj život do zeme a moju česť zhodí do prachu. — Sela — 7 Povstaň, Hospodin, vo svojom hneve! Postav sa proti zúrivosti mojich protivníkov! Prebuď sa k súdu, ktorý si prikázal, môj Bože! 8 Nech ťa obkľúči zástup národov, zasadni nad nimi na výsosti! 9 Hospodin bude súdiť národy. Súď ma, Hospodin, podľa mojej spravodlivosti a neviny! 10 Skoncuj so zlobou bezbožníkov, podpor spravodlivého, spravodlivý Bože, ktorý skúmaš srdcia i obličky. 11 Boh mi je štítom. On je záchrancom ľudí úprimného srdca. 12 Boh je spravodlivý sudca. On dáva výstrahu každý deň. 13 Ak sa človek neobráti, ak si ostrí meč, napína luk a chystá sa strieľať, 14 na seba chystá smrtonosnú zbraň a pripravuje si ohnivé šípy. 15 Hľa, počne neprávosť, nosí trápenie a porodí lož. 16 Kope jamu, vyhĺbi ju, ale spadne do priehlbne, ktorú prichystal. 17 Čím iných chce trápiť, to padne na jeho hlavu, čím iných trýzniť chce, zosype sa mu na temeno. 18 Oslavovať budem Hospodina pre jeho spravodlivosť a ospevovať meno Hospodina, Najvyššieho.
8
1 Zbormajstrovi. Na nápev: Pri lisoch. Dávidov žalm. 2 Hospodin, Pán náš, aké vznešené je tvoje meno na celej zemi! Velebnosť svoju vyvýšil si nad nebesia. 3 Z úst detí a dojčiat si si pripravil chválu proti svojim odporcom, aby si umlčal nepriateľa i pomstiteľa. 4 Keď hľadím na tvoje nebesia, dielo tvojich prstov, na mesiac a hviezdy, ktoré si upevnil, pýtam sa: 5 Čo je človek, že naňho pamätáš, a syn človeka, že sa ho ujímaš? 6 Urobil si ho len o niečo menším než nebeské bytosti. Korunoval si ho slávou a dôstojnosťou. 7 Ustanovil si ho za vládcu nad dielom svojich rúk, všetko si mu položil pod nohy: 8 všetky ovce, kozy a dobytok aj divú zver, 9 nebeské vtáctvo, morské ryby, všetko to, čo pláva morskými cestami. 10 Hospodin, Pán náš, aké vznešené je tvoje meno na celej zemi! H
1 Zbormajstrovi. Na nápev: Pri lisoch. Dávidov žalm.
2 Hospodin, Pán náš, aké vznešené je tvoje meno na celej zemi! Velebnosť svoju vyvýšil si nad nebesia. 3 Z úst detí a dojčiat si si pripravil chválu proti svojim odporcom, aby si umlčal nepriateľa i pomstiteľa. 4 Keď hľadím na tvoje nebesia, dielo tvojich prstov, na mesiac a hviezdy, ktoré si upevnil, pýtam sa: 5 Čo je človek, že naňho pamätáš, a syn človeka, že sa ho ujímaš? 6 Urobil si ho len o niečo menším než nebeské bytosti. Korunoval si ho slávou a dôstojnosťou. 7 Ustanovil si ho za vládcu nad dielom svojich rúk, všetko si mu položil pod nohy: 8 všetky ovce, kozy a dobytok aj divú zver, 9 nebeské vtáctvo, morské ryby, všetko to, čo pláva morskými cestami. 10 Hospodin, Pán náš, aké vznešené je tvoje meno na celej zemi!
9
1 Zbormajstrovi na nápev Mútlabbén. Dávidov žalm. 2 (alef) Oslavovať budem Hospodina celým srdcom. Chcem vyrozprávať všetky tvoje obdivuhodné skutky. 3 Budem sa radovať a jasať v tebe, ospevovať budem tvoje meno, Najvyšší. 4 (bét) Moji nepriatelia ustúpia, potknú sa a zhynú pred tebou, 5 lebo si obhájil moje právo a rozriešil môj spor. Zasadol si na trón, Sudca spravodlivý. 6 (gimel) Pokarhal si pohanov a zahubil bezbožníka, ich meno si vytrel na večné veky. 7 Po nepriateľoch zostali navždy len trosky, zbúral si ich mestá, niet po nich ani pamiatky. 8 (hé) Hospodin však tróni naveky, súdny stolec má pripravený. 9 On bude spravodlivo súdiť svet, národy rozsúdi podľa práva. 10 (vav) Hospodin je útočiskom utláčanému, útočiskom v čase súženia. 11 V teba dúfajú tí, čo poznajú tvoje meno, veď ty, Hospodin, neopúšťaš tých, čo ťa hľadajú. 12 (zajin) Ospevujte Hospodina, ktorý tróni na Sione, zvestujte národom jeho skutky. 13 Veď ten, ktorý pomstí krv, pamätá na ubiedených, nezabúda na ich kvílenie. 14 (chét) Zmiluj sa nado mnou, Hospodin! Pozri, ako ma sužujú tí, čo ma nenávidia! Vytrhni ma z brán smrti, 15 aby som mohol hlásať všetku tvoju velebnosť v bránach dcéry Siona a plesať, že si ma zachránil. 16 (tét) Pohania padli do jamy, ktorú vykopali, noha im uviazla v sieti, ktorú nastražili. 17 Hospodin sa dal poznať pri súde, ktorý konal; bezbožník uviazol v diele svojich rúk. — Higgajón. — Sela — 18 (jód) Do podsvetia sa prepadnú bezbožníci, všetci pohania, ktorí zabúdajú na Boha. 19 (kaf) Chudobný však nezostane natrvalo zabudnutý, ani nádej utrápených nikdy nezhynie. 20 Povstaň, Hospodin, nech sa človek nevystatuje, nech sú pohania súdení pred tvojou tvárou. 21 Zastraš ich, Hospodin, nech zvedia pohania, že sú len ľuďmi. — Sela —
10
2 Spupnosť bezbožníka spaľuje chudobného. Nech sa chytí do nástrah, ktoré pripravil. 3 Bezbožník sa vystatuje svojimi záľubami, chváli lakomca a pohŕda Hospodinom. 4 Bezbožník hovorí povýšene: Boh sa nestará, Boha niet. Také je celé jeho zmýšľanie. 5 Úspešné sú jeho cesty v každom čase. Tvoje súdy sú pre neho privysoko. Soptí proti všetkým svojim protivníkom. 6 Myslí si: Nepohnem sa. Z pokolenia na pokolenie nič zlé ma nestihne. 7 (pé) Ústa má plné kliatby, klamu a násilia, na jazyku trápenie a neprávosť. 8 Sedáva na postriežke za ohradou, v úkrytoch vraždí nevinného, očami sliedi po bezbranných. 9 (ajin) V húštine striehne ako v úkryte lev. Striehne, aby sa zmocnil biedneho. Zmocní sa biedneho, vtiahne ho do siete. 10 Plazí sa a krčí, nešťastníci padajú do jeho pazúrov. 11 Myslí si: Boh zabudol, skryl si tvár, nikdy to neuvidí. 12 (kóf) Hospodin, Bože, povstaň, zdvihni svoju ruku! Nezabúdaj na ubiedených! 13 Prečo smie bezbožník znevažovať Boha a myslieť si: Ty to nevyskúmaš? 14 (réš) Ty však vidíš trápenie a žiaľ, hľadíš a berieš to do svojich rúk. Bezbranný sa spolieha na teba, ty pomáhaš sirote. 15 (šín) Zlom rameno bezbožného a zlého človeka. Jeho bezbožnosť vypátraš, nič ti neunikne. 16 Hospodin je kráľom na večné veky, pohania zmiznú z jeho krajiny. 17 (tav) Vypočúvaš túžbu pokorných, Hospodin, posilňuješ ich srdce, nakláňaš k nim ucho. 18 Brániš právo siroty i zdeptaného. Pozemský človek už nebude naháňať strach.
-------------------------------------------------------------------------------------------------------