Tento rozhovor je s ďalším členom kapely Musitany Hope - basgitaristom Vikim Mydlom. Je to 22-ročný chalan z Ružomberku. Tak Vás s nim trošku zoznámim.

1) Prečo si si vybral ako hudobný nástroj práve basgitaru?

VM: No. Asi ako každý druhý basgitarista som na ňu hrať od začiatku nechcel. Mojim vtedajším snom boli bicie. Už som si kúpil aj paličky, ale doma sa to nikomu moc nepáčilo a ani nebolo dke hrať, tak som začal postupne s gitarou. Na gitare som sa učil sám, prvé akordíky, no v kapele ktorú sme vtedy zakladali bola už gitarka obsadená, a tak som sa dostal ku base a vznikla z toho láska. Na gitarke si hrám dodnes, ale len tak sám pre seba, ktohovie možno raz dačo spravím aj sám. Raz... :)

2) Od koľkých rokov na ňu hráš? ovládaš ešte nejaký iný hudobný nástroj?

VM: Začínal som ako osemročný na ZUŠke – pri klasicke gitare, odkiaľ som odišiel asi po pol roku. Nebavilo ma to, povedal som si že už nikdy viac. Ale osud to zamiešal inak Spoznal som Blink 182 a svojho najlepšieho kamaráta Andreja (pozdravujem). A tak to celé začalo. Mal som vtedy 14.

3) Ľudia ťa poznajú najmä s kapelou Musitany Hope, čiže s kapelov Martina Haricha, no nehráš s nimi od začiatku. Zaujímal si sa už predtým o tvorbu Martina Haricha?

VM: Nie. Ja som bol a z časti aj som veľký skeptik hviezdičiek typu Superstár. Nikdy som to nejak nepozeral, neprežíval a neriešil. Maťo jediný ma presvedčil, že je to prirodzený talent, a tak sa medzi nami vyvynul vzťah a vzájomný rešpekt.

4) Ako si rozumieš s členmi skupiny?

VM: Skvelo :) Maťa som spoznal len na prvej skúške. Z mojej strany to bolo prekvapivo príjemné stretnutie. Miška poznám krátko, ale dosť na to, aby sme si rozumeli po stránke kamarátskej aj hudobnej. On počúva veľmi ťažkú muziku na mňa, čiže on mňa občas učí počúvať tú zložitú, a ja ho občas nútim počúvať tú moju. :D S ním trávim väčšinu času na izbách, pretože mávame väčšinou spoločný apartmán. No mojím bratom, čo sa týka Musitany je Marek. Okrem toho, že je to naozaj veľmi talentovaný mladý klavirista, je to veľký pohoďák, so zmyslom pre zodpovednosť. Myslím, že sme si navzájom sympatický (neviem ako u neho – treba sa spýtať ) :D :D a často krát spolu trávime čas debatami o všetkom možnom, od žien až po smrť :D Myslím, že obaja sa máme navzájom od seba čo učiť a čo sa týka hudby, ak by Marek teraz s ňou skončil, tak ja ho už za život nestihnem dobehnúť (ako spieval Rytmus vo svojej piesni) . Platí to :D

5) Ako vnímaš to, že ťa zrazu spoznávajú ľudia na ulici, chcú sa s tebou fotiť...je ti to príjemné?

VM: Ako malý, starší, najstarší , dokonca až do minulého roku som o tom sníval. A ono to prišlo. Sny sa plnia. Je to občas síce troštičku únavné, ale veľmi príjemné. Som rád, že robím niečo, čo sa ľuďom páči. To mi dáva silu ísť ďalej.

6) Máš nejaký nepríjemný zážitok s fanúšikmi?

VM: :D Nemám rád keď po piesni zahranej na koncerte nastáva ticho. Nik netlieska, nik nepočúva. Našťastie už som si tým prešiel a dúfam, že už ľudia budú aspoň počúvať. :D toto ale neni prípad Musitany, tak je tá odozva takmer istá ;)) a to je skvelé...

7) A prezradíš svojim fanúšičkam, či si zadaný?

VM: Ako som písal minule na jeden blog. Som zadaný aj nie :) ...mám okolo seba skvelé žienky, ktoré ma mnohému učia a mnoho mi do života dávajú. Vždy keď potrebujem poradiť, pomôcť, podporiť, alebo keď už som z celého sveta unavený, je na to jediný liek. Pokecu, alebo vôbec, voľnému času strávenému s dievčaťom sa nikdy nič nevyrovná. Baby – ešťe že Vás máme :) :) 

Kapela Musitany Hope

Ďakujem pekne za rozhovor a prajem ešte veľa ďalších úspechov!

Rozhovor sme zverejnili na www.starovci.estranky.sk  22.2.2012