Farnosť je začlenená do Zlatomoraveckého dekanátu Nitrianskej diecézy od 14. februára 2008. Dovtedy patrila dobývalej Bratislavsko – trnavskej arcidiecézy.
V Tesárskych Mlyňanoch sa nachádza farský kostol Zvestovania Pána z rokov 1760-1763, kaplnka Božského Srdca Ježišovho z roku 1994, kaplnka Povýšenia sv. Kríža z roku 1841. Vo filiálnej obci Vieska nad Žitavou je kostol sv. Juraja z rokov 1790-1802. V minulosti patrili do tunajšej farnosti aj filiálky Červený Hrádok, Slepčany a Nová Ves nad Žitavou. Koncom 19. storočia sa Červený Hrádok stal filiálkou farnosti Nevidzany. V roku 1967 vznikla samostatná farnosť Nová Ves nad Žitavou s filiálkou Slepčany.
Najvýznamnejšou slávnosťou farnosti je púť k Božskému Srdcu Ježišovmu, ktorá sa každoročne slávi od roku 1909. V tom roku zorganizoval miestny farár Ján Novotný slávnosť s eucharistickým sprievodom. Vtedy to bola prvá púť k Božskému Srdcu na Slovensku. Od roku 1994 sa pre pútnikov slúži slávnostná svätá omša v kaplnke Božského Srdca, ktorú dal postaviť vtedajší správca farnosti vdp. dekan Štefan Turček.
Do histórie farnosti zasiahli také významné osobnosti ako arcibiskup Juraj Selepčéni-Pohronec, biskup Štefan Moyses, arcibiskup Július Gábriš. Podľa zachovaných dokumentov, od roku 1438 farnosť spravovalo 24 kňazov. Terajším správcom farnosti je od roku 2005 vdp.Mgr. Peter Kukučka.
Adresa:
- Rímskokatolícka cirkev
- Farnosť Tesárske Mlyňany
- Štefana Moysesa č.334
- 951 76 Tesárske Mlyňany
- Tel: +421 37 633 42 36
- E-mail: fara95176@azet.sk
HISTÓRIA FARNOSTI
Časť Tesáre nad Žitavou
Názov obce
Názov obce je slovenského pôvodu. Vznikol od všeobecného podstatného mena tesár, mal formu hromadného podstatného mena Tesári a zachytával všetky osoby žijúce na území obce.
Pôvodná slovenská osada dostala pomenovanie podľa zamestnania svojich obyvateľov, ktorí sa špecializovali na jednu remeselnú činnosť. Názov teda označoval osadu tesárov.
Pomnožný názov Tesáre je novším tvarom. Vznikol tak, že 4. pád množného čísla slova tesár (mal koncovku -ě), ktorý sa často vyskytoval v reči ľudu, dostal sa do 1. pádu. Tým názov prešiel do neživotného rodu a začal pomenúvať výhradne osadu a nie už jej obyvateľov.
Názov obce sa vyskytuje v starých listinách v niekoľkých hláskových obmenách, neraz v deformovanej podobe od latinských alebo maďarských pisárov (Tazzar 1075; Tessar 1209; Thescer 1275; Taszár 1773; Tissar, Tesáre,Tesáry 1808). V časoch maďarizácie začiatkom 20. storočia dostala obec prívlastok Barstaszár = Tekovské Tesáre. V rokoch 1920-1924 mala úradný názov Tesáre, v rokoch 1928-1931 Tesáry.
V súvislosti s rozšíreným poštovým stykom dochádzalo k zámene pri doručovaní poštových zásielok, pretože na Slovensku rovnaký názov mali aj obce pri Topoľčanoch a v Honte. A tak v roku 1931 Tesáre dostali odlišovací prívlastok podľa polohy a odvtedy niesli úradný názov Tesáry nad Žitavou. Roku 1949 sa uskutočnila jazyková úprava v názve obce na Tesáre nad Žitavou. Tento názov mala obec až do roku 1961.
Dejiny farnosti
Žitavská dolina leží v blízkosti Nitry, ktorá v 9. storočí bola centrom Nitrianskeho kniežatstva a neskôr významným mestom Veľkomoravskej ríše. V tomto postavení sa stala dôležitým strediskom kresťanského života na Slovensku ako sídlo biskupstva. Preto možno predpokladať, že pod jej náboženský vplyv počas misie sv. Cyrila a Metoda sa dostali aj Slovieni obývajúci Žitavskú dolinu.
Starí Maďari, ktorí zabrali územie po páde Veľkomoravskej ríše, takisto prijali kresťanstvo. Po roku 1000 bolo zriadené Ostrihomské arcibiskupstvo, do pôsobnosti ktorého spadala aj Žitavská dolina. Po založení svätobeňadického kláštora roku 1075 sa Tesáre stali jeho filiálkou. Už roku 1075 stála v obci kaplnka a benediktíni z opátstva tu na svojom majetku vykonávali pastoračnú činnosť.
Presne sa nevie, kedy bola v Tesároch založená fara. Dr. Július Gábriš vyslovuje názor, že azda za Bela IV. po tatárskom vpáde. Štatút ostrihomskej kapituly z roku 1397 zaznamenáva všetky fary Ostrihomskej diecézy. Tesáre sa tu spomínajú medzi najstaršími farami biskupstva. Po stránke cirkevnoadministratívnej patrili do Tekovského archidiakonátu a do Svätobeňadického dekanátu. Užší vzťah medzi svätobeňadickým kláštorom a farnosťou sa odráža aj v tom, že opát každoročne osobne prichádzal do Tesár. Neskorší tesárski farári dostali určité vyznamenanie, ktoré spočívalo v tom, že mali hlasovacie právo a ostrihomský arcibiskup im zveril vrchný dozor pri voľbe svätobeňadického opáta. Dokumentuje to listina sväbeňadického opátstva z roku 1438, ktorá hovorí o voľbe opáta za vrchného dozoru tesárskeho farára Mikuláša. Od založenia fary v Tesároch jej filiálkami boli Malé a Veľké Slepčany (Mikova Ves), ktoré tiež patrili do majetkov svätobeňadického opátstva.
V 15. storočí bratrícke vojská vyplienili a spustošili Tesáre, potom fara ostala uprázdnená v rokoch 1450-1483. Svätobeňadický opát až po svojom návrate do kláštora zneuctený chrám požehnal a tesársku faru znovu obsadil farárom.
V časoch prvých tureckých vpádov v 16. storočí pravdepodobne tesárska fara, ako aj svätobeňadický kláštor neboli dlhšiu dobu obsadené. Kanonická vizitácia z roku 1559 opisuje tesársku farnosť ako Turkami vyľudnenú a úplne prázdnu. Po zániku svätobeňadického opátstva Tesáre sa roku 1565 stali majetkom ostrihomskej kapituly, ktorá sa stala aj patrónom tesárskej farnosti.
Vplyv nastupujúceho protestantizmu v 16. storočí sa prejavil veľmi skoro. Už roku 1560 pre náklonnosť k protestantizmu bol exkomunikovaný a zbavený riadenia fary tesársky farár Adam z Putneku. Inak Tesáre zotrvali v katolíckom náboženstve, lebo boli majetkom ostrihomskej kapituly. Protestantské hnutie našlo viacej živnú pôdu u drobných zemanov v susedných obciach. Keď roku 1647 susednú faru v Novej Vsi nad Žitavou zaujali protestanti, novoveskí katolíci podliehali pod duchovnú správu tesárskeho farára za desať rokov, kým sa fara roku 1657 znovu neobsadila katolíckym farárom. Podľa kanonickej vizitácie z roku 1647 filiálkou tesárskej farnosti bol aj Červený Hrádok. V 17. storočí po zániku mlynianskej fary boli do Tesár preradené ako filiálky Mlyňany a Vieska.
Počas tureckých nájazdov v druhej polovici 17. storočia bola tesárska fara celých 16 rokov bez kňaza. Po ukončení tureckého nebezpečenstva začalo sa s obnovou farnosti predovšetkým renováciou kostolov zničených Turkami.
Podľa kanonickej vizitácie z roku 1713 farnosť mala asi 1500 obyvateľov, a to všetko katolíkov. Pri novovybudovanej farskej budove bola záhrada a sýpka. Roku 1714, keď sa novoveský farár Pavel Tománek stal tesárskym farárom, Nová Ves nad Žitavou bola tiež pripojená k tesárskej fare. Roku 1747 dal vybudovať novú farskú budovu farár Jozef Štefan Kračún.
Následkom rozličných epidémii počet veriacich farnosti poklesol a veľmi sa nezvyšoval. Roku 1732 mala farnosť 1451 veriacich, roku 1755 1489 a roku 1779 1642.
Koncom 18. storočia možno zaznamenať čulý stavebný rozmach vo farnosti. V rokoch 1760-1763 staval sa nový farský kostol v Tesároch, potom nasledovali filiálne kostoly a kaplnky v Slepčanoch (1778), v Novej Vsi nad Žitavou (1790), v Mlyňanoch (koniec 18.storočia).
Roku 1820 začal farský úrad používať pečať s výjavom zvestovania. Podľa kanonickej vizitácie z roku 1842 farnosť mala 3055 obyvateľov.
V 19. storočí sa renovovali kostoly a kaplnky a postavil sa filiálny kostol v Slepčanoch (1881). Koncom storočia filiálkami boli Mlyňany, Vieska, Slepčany, Nová Ves. Červený Hrádok sa stal filiálkou nevidzianskej farnosti.
Po vzniku Česko-slovenskej republiky tesárska farnosť prešla od roku 1922 do správy Apoštolskej administratúry trnavskej, od roku 1977 do Trnavskej arcidiecézy (najnovšie od roku 1995 nesie názov Bratislavsko-trnavská arcidiecéza). Farnosť v Tesárskych Mlyňanoch patrí v súčasnosti do Zlatomoraveckého dekanátu a má jedinú filiálku – Viesku nad Žitavou. Nová Ves sa stala samostatnou farnosťou s filiálkou Slepčany.
V rokoch 1977-1978 na základoch starej fary pri prvom tesárskom kostole novú farskú budovu za sťažených podmienok postavil dekan Štefan Turček. Je to jednopodlažná budova so siedmimi miestnosťami.
Starobylý kostol Kráľovnej anjelov
Tesáre údajne mali drevený kostol už pred založením svätobeňadického kláštora. Kostol v Tesároch je prvýkrát písomne doložený v Štatúte ostrihomskej kapituly z roku 1397. Pravdepodobne to bola stavba v prechodnom slohu románsko-gotickom. Kostol stál blízko potoka (pri dnešnej fare, na jeho základoch stojí sýpka), okolo neho sa rozprestieral cintorín. O posviacke kostola sa nezachovala pamiatka.
V 16. storočí tesársky kostol vážne poškodili Turci. Kanonické vizitácie z rokov 1561 a 1567 zaznamenávajú, že kostol Panny Márie bol takmer zničený a cintorín spustošený.
Kanonická vizitácia z roku 1674 potvrdzuje čiastočné opravy zničeného kostola. Bol obnovený hlavný krídlový oltár s dvierkami, na ktorých boli rozličné obrazy, svätostánok i socha Panny Márie uprostred.
Kostol bol obnovený začiatkom 18. storočia. Na základe kanonických vizitácií z rokov 1713 a 1755 možno zrekonštruovať obraz kostola takto:
Celý kostol bol murovaný. Svätyňa mala klenbu. Priliehajúca sakristia bola povalovitá, neskôr klenutá. Priečelie svätyne zdobili dvaja anjeli, ktorí držali nápis IHS. Na oltári stál drevený svätostánok s dreveným krížom. Za svätostánkom bol obraz patrónky kostola Kráľovnej anjelov, ktorej sviatok sa tu slávil na Narodenie Panny Márie. Obraz dal vymaľovať roku 1693 tesársky obyvateľ Štefan Kelko. V strede oltára medzi dvoma anjelmi stála socha Panny Márie. Po stranách boli sochy svätého Štefana, kráľa a svätého Imricha. Na oltári bolo 6 zdobených drevených svietnikov. Oltár v 18. storočí bol architektonicky vypracovaný a zodpovedne barokovej dobe doplnený rozličnými obrazmi a sochami svätých.
V prvej polovici 18. storočia pribudol v kostole bočný oltár svätej Kataríny, ktorý dal zhotoviť tesársky obyvateľ Ondrej Lackovič. Oltár mal uprostred obraz svätej Kataríny, po stranách drevené sochy apoštolov Ondreja a Jána.
Loď kostola bola povalovitá, podlaha vykladaná tehlami. Maľovanú drevenú kazateľnicu roku 1745 nahradili novou bohato vymaľovanou a pozlátenou. Po stranách bola zdobená postavami dvoch apoštolov a vpredu štyroch anjelov, nad ktorými stála socha Nepoškvrnene počatej Panny Márie. V lodi kostola stáli lavice vo dvoch radoch. V kostole boli dva chórusy: menší s organom so štyrmi mutáciami a veľký drevený, ozdobený rozličnými maľovanými obrazmi, ktorý slúžil pre mládež.
Vo veži kostola boli dva zvony strednej veľkosti. Roku 1725 vybudovali hlavnú vežu, do ktorej ostrihomská kapitula zakúpila zvon svätej Anny o váhe 7 q. Kostol mal ešte dve vežičky bez zvonov. Strecha bola krytá šindľom.
K výbave kostola patrili dva kalichy, z ktorých jeden bol veľmi starý. Farské a kostolné knihy v časoch rákociovského povstania boli zničené.
Okolo kostola sa rozprestieral cintorín ohradený plotom. Neskôr stál cintorín mimo dediny.
Tesársky kostol zrejme počas stáročí prešiel viacerými opravami a prestavbami. Roku 1755 od staroby a neustáleho podmývania riekou Žitavou mu hrozilo zrútenie, preto už farár Helmich žiadal ostrihomskú kapitulu ako patróna, aby vystavala nový kostol.
Kostol zvestovania Pána z rokov 1760 - 1763
Terajší kostol začal stavať tesársky farár Matej Bernolák na novom pozemku za krajinskou hradskou. Základný kameň kostola položil a požehnal 11. mája 1760 ostrihomský kanonik Rafael Sentiváni za prítomnosti zemana Jána Mlynianskeho a kňazov z okolia. Stavba kostola trvala tri roky. Ostrihomská kapitula ako patrón zaobstarala pre kostol hlavný oltár a veľký barokový dvojradový organ. Ostatné kostolné zariadenie si mali zadovážiť farníci sami. Dňa 8. septembra 1763, na sviatok narodenia Panny Márie, kanonik Sentiváni slávnostne požehnal kostol na titul Zvestovania Pána, preto sa každoročne 8. septembra slávi pamiatka požehnania kostola ako tesárske hody.
Kanonická vizitácia z roku 1779 zachovala takýto obraz kostola:
Kostol ležal vo vzdialenosti od dediny asi 60 krokov. Postavený bol z kameňa a tehál, krytý šindľom. Svätyňa bola dlhá 4,5 siahy, široká 4 siahy, vysoká 5 siah. Nebola maľovaná, podlahu mala vyloženú kameňmi. Sakristia mala dve okná.
Loď mala dĺžku 7 siah a 18 decín, šírku a výšku 5,5 siah. V lodi bol len jeden murovaný chórus určený pre spevákov.
Kostol mal tri oltáre. Hlavný oltár Zvestovania Pána bol drevený. Mal štyri stĺpy, medzi ktorými boli dve biele sochy svätých Jozefa a Joachima. V strede stál obraz Zvestovania Pána. Nad obrazom boli dvaja anjeli a v strede archa úmluvy. Svätostánok bol okrúhly a otáčavý. Oltárny kameň posvätil 6. októbra 1763 biskup Pavol Révay.
Nový oltár svätého Petra stál v rohu lode kostola na epištolovej strane. Bol zakúpený z majetku kostola. Mal dva stĺpy, v strede obraz svätého Petra, po stranách sochy apoštolov Pavla a Ondreja.
Bývalý hlavný oltár Kráľovnej anjelov zo starého kostola bol umiestený v rohu lode na evanjeliovej strane. Mal drevený svätostánok, v ktorom boli uschované posvätné oleje. (Podľa kanonickej vizitácie z roku 1741 bol zasvätený svätému Jánovi Nepomuckému).
Drevená kazateľňa zo starého zrúcaného kostola bola umiestená v ľavom rohu svätyne.
Veža kostola mala výšku 22 siah a šírku 3 siahy. Niesla dve kupoly. Nad jednou kupolou sa týčila medená guľa s pozláteným krížom. Vo veži boli tri zvony o váhe 7 q, 3,5 q a 50 kg.
Kostol prešiel niekoľkými úpravami. Roku 1796 kostol čiastočne prestaval a rozšíril farár Ján Rajcy. Po tejto prestavbe ho posvätil stolnobelehradský biskup Mikuláš Kondé. Výročie posvätenia chrámu sa slávilo na 3. nedeľu po Svätom Duchu.
Roku 1804 kostol prešiel klasicistickou úpravou. Vtedy bol na kostol a vežu daný nový krov a boli opravené dvere i okná.
Roku 1916 v Tesároch vzali na vojnové účely tri zvony o váhe 387, 83 a 30 kg. Na veži ostal len jeden zvon a malý terajší sakristijný zvonec. Roku 1924 veriaci zakúpili štyri nové zvony o váhe 596, 325, 144 a 79 kg.
Roku 1933 postavili terajšiu ohradu okolo tesárskeho kostola. Kostol bol obnovovaný v rokoch 1929, 1937, 1957, 2006-2008. Okná s novými vitrážami boli vymenené v roku 2006. Rekonštrukcia elektroinštalácie a ozvučenia bola vykonaná spolu s vybudovaním vykurovania v roku 2007. Vnútorné maľby boli obnovené v roku 2008.
Terajší tesársky kostol je baroková jednoloďová stavba z rokov 1760-1763. Svätyňa má polkruhový uzáver a pristavanú sakristiu. Celý priestor je zaklenutý pruskými klenbami. Čiastočne predstavaná veža je situovaná na strednú os štítového priečelia a zakončená baňatou strechou. Fasády sú členené lizénovým orámovaním.
Neskorobarokový hlavný oltár je z rokov 1760-1770. Nesie stĺpovú architektúru s plastikami a reliéfmi. V strede má obraz Zvestovania Pána.
Bočné barokové oltáre z 18. storočia pochádzajú zo Svätého Beňadika (dnes Hronský Beňadik). Roku 1880 v čase renovácie tamojšieho kláštora ich zakúpil tesársky farár Scolari. Bočný oltár svätého Jána Krstiteľa je jendoetážová oltárna architektúra. Uprostred má sochu svätého Jána Krstiteľa, v nadstavci sochy a reliéf. Bočný oltár svätého Urbana má uprostred pilastrovej oltárnej architektúry sochu tohoto svätca, po stranách i v nadstavci sochy ďalších svätcov.
Neskorobaroková kazateľnica pochádza z čias okolo roku 1770. Na oblom rečništi má reliéf Kázanie Krista na brehu jazera.
Neskoroklasicistický organ je z druhej polovice 19. storočia.
Vo výbave kostola sú štyri klasicistické kovové svietniky z 18. storočia renesančný kalich zo 17. storočia s tepaným dekorom a reliéfom poslednej večere.
Kaplnky >> pozri foto
Kaplnka Božského Srdca Ježišovho sa nachádza v priestranstve po pravej strane kostola. Roku 1994 z príležitosti 85. výročia konania pútí k Božskému Srdcu v Tesároch dal ju postaviť tesársky dekan Štefan Turček. Zliatinovú sochu Božského Srdca vyrobili v Podbrezovských železiarňach. Keďže kaplnka slúži pre účely pútí, vpredu je otvorená. Strecha je pokrytá novým strešným materiálom. Jej železnú konštrukciu vpredu držia dva stĺpiky. Kaplnku požehnal trnavský pomocný biskup Vladimír Filo 12. júna 1994.
Kaplnka svätého Floriána so soškou svätca vo výklenku stojí pred pravou stranou kostola. Je vybudovaná z červených tehál.
Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie na Hlavnej ulici stojí vľavo pri ceste od Zlatých Moraviec. Je murovaná a pochádza asi zo 70. rokov 19. storočia.
Kaplnka Panny Márie so soškou vo výklenku stojí za školou pri ceste do Sľažian.
Kaplnka svätého Urbana bola postavená v roku 1999 vo vinohradoch. Je murovaná z kameňa a vo výklenku sa nachádza socha svätca. Posvätená bola v roku 2000. Na priestranstve pred kaplnkou sa slúži svätá omša pri príležitosti sviatku sv. Urbana.
Kríže a iné sakrálne stavby >> pozri foto
Kalvárske súsošie stojí v areáli kostola na ľavej strane.
Želazný kríž s korpusom dal roku 1988 zhotoviť Štefan Meňhart v Podbrezovských železiarňach. Socha Panny Márie je z roku 1840, socha svätého Jána z roku 1994.
Drevený misijný kríž na pravej strane múra kostola nesie tieto vročenia misií vo farnosti: 1909, 1926, 1937, 1947, 1997.
Kalvárske súsošie (Panna Mária, kríž, svätý Ján) nachádza sa na cintoríne. Je z pieskovca a pochádza z roku 1770 z príležitosti posviacky cintorína. Pred súsoším je hrob arcibiskupa Gábriša.
Kamenný kríž na cintoríne na pamiatku padlých v prvej svetovej vojne je z roku 1927. Dali ho postaviť manželky a rodičia padlých vojakov.
Železný kríž s hliníkovým korpusom pri ceste zo Zlatých Moraviec do obce dal zhotoviť Štefan Meňhart.
Kamenný kríž pri ceste do Sľažian, neďaleko železničnej trate, dal roku 1988 postaviť Štefan Meňhart.
Socha svätého Urbana vo viniciach bola postavená roku 1880.
Kamenný kríž je postavený v zadnej časti areálu kostola.
Matriky
Matriky vznikli ako cirkevná evidencia krstov, sobášov a pohrebov. Matriky Rímskokatolíckeho farského úradu v Tesároch začal písať farár Ján Námešný od roku 1679 a obsahovali cenné zápisy k dejinám farnosti. Jozef Štefan Kračún od roku 1747 písal matriky prehľadným spôsobom do rubrík. Matriky pokrstených, sobášených a pochovaných od roku 1827 do roku 1896 sú uložené v Štátnom archíve v Nitre. Viedli sa pre obce Tesáre, Mlyňany, Nová Ves nad Žitavou, Slepčany, Vieska nad Žitavou. Najnovšie matriky sú na farskom úrade.
Farská škola
Škola kedysi bola tradičná cirkevná inštitúcia. Podľa nariadenia uhorského kráľa svätého Štefana I. pri každej fare sa mala zriadiť cirkevná škola. Prvými učiteĺmi boli kňazi. Neskôr funkcia učiteľa prešla na organistov, ktorí dostávali plat v naturáliách, niekedy v peniazoch.
Farské školy sa obyčajne stavali pri kostoloch a vyučovací proces v nich sa zameriaval predovšetkým na nadobudnutie základných náboženských vedomostí, ako aj na základy čítania, písania a počtových úkonov.
Nevieme, kedy presne vznikla farská škola v Tesároch. Najstaršia písomná zmienka o nej je z roku 1670.
Kanonické vizitácie zachovávajú tieto údaje o tesárskej škole:
Roku 1691 ju navštevovali deti z obce i z okolia, jej správcom bol organista Štefan Šimonovič.
Roku 1713 správca školy Tomáš Klemazovič za vyučovanie dieťaťa ročne dostával 1 zlatý a zápisné 12 grošov.
Roku 1732 správcom školy bol tesársky rodák Imrich Košík, absolvent rektorskej školy.
V roku 1755 správcom školy bol Alexius Cagáň. Učiteľ Juraj Trsťanský mal neďaleko kostola murovaný dom s kuchyňou a dvoma izbami i maštaľ.
Roku 1841 škola stála pri byte organistu Františka Križáka. V zime ju navštevovalo 30-40 detí, v lete okolo 10 detí z Tesár, Mlynian i Viesky. V zime sa v nej kúrilo len vtedy, keď deti nazbierali v lese drevo.
Roku 1880 za farára Scolariho bola vystavaná v Tesároch dvojtriedna škola. Roku 1911 do nej chodilo 176 detí (i z Mlynian).
Roku 1937 bola v Tesároch slávnostne požehnaná nová dvojtriedna budova rímskokatolíckej ľudovej školy. V Tesároch bola štvortriedna škola. Roku 1945 školu poštátnili.
Časť Mlyňany
Názov obce
V najstarších listinách sa názov obce vyskytuje v rozličných variantoch:Malonyan, Malonian (1209), Momunya (1221), Molonan (1246, 1322, 1344),Malanhan (1332), Mlinan, Malinany (1773), Malinowi (1786), Maloňany,Maleňany, Mlýňany (1808). V časoch maďarizácie začiatkom 20. storočia obec dostala úradný maďarský názov Malonya.
Pri výklade názvu obce v minulosti vzniklo veľa rozporov. Niektorí historici ho odvodzovali od slova malina. Slovenský jazykovedec Ján Stanislav interpretuje názov obce ako Maloňany v prirovnaní k českým názvom Malonín, Malonice. Historik Matúš Kučera oproti špekulatívnym postupom, ktoré sa opierajú len o hláskovú stránku názvu, dáva prednosť výkladu vychádzajúcemu z reálnej hospodárskej základne.
Najstaršie názvy obce boli zapísané v deformovanej maďarizovanej podobe a odvodené od maďarského názvu mlyna malom. Základ pomenovaniu sídliska Mlyňany dala mlynárska osada. Slovenský názov obce je utvorený od slova mlynpríponou –any.
Prvé písomné zmienky
Mlyňany sú prvýkrát písomne doložené pri chotárnom ohraničení Tesár z roku 1209. V listine sa spomínajú dvakrát ako hranica územia ľudu z Mlynian (populos de Malonyan) a ako dedina Malonian (villa Malonian).
V roku 1221 sa spomínajú kráľovskí tovarníci z dediny Mlyňany (villa Momunya) v súvislosti s tým, že ich napadli služobníci hradu Šintava. Vtedy Mlyňany boli osadou služobníkov kráľa a mali povinnosť prevážať tovar a chrániť sklady. Zachovali sa mená týchto mlynianskych tovarníkov: Vot, Euzud, Weremt, Chunoz, Ilia, Teka, Comsa, Hata, Petrus, Micou, Urbanus, Tholomer, Iardus, Caza.
Fara
Mlyňany, vzhľadom na osobitný vlastnícky vývoj, cirkevnoadministratívne nepatrili k Tesárom ako filiálka. Ako samostatná fara sa spomínajú v súpise pápežských desiatkov z roku 1332 pod názvom Malanhan. Vtedajší tunajší kňaz Atilauchan zaplatil 12 grošov ako pápežský desiatok. Výška zaplateného desiatku nepatrí medzi najnižšie sumy, z čoho možno usudzovať, že fara v Mlyňanoch sa neradila medzi najchudobnejšie.
Fara v Mlyňanoch sa spomína ešte v zozname Ostrihomskej diecézy, ktorý bol zostavený na cirkevnej synode v Bratislave roku 1628. Mlynianska fara pravdepodobne zanikla v 17. storočí a Mlyňany i s Vieskou boli pripojené k tesárskej fare ako filiálky.
Kostol svätého Juraja
Farský kostol svätého Juraja je doložený v súpise pápežských desiatkov z roku 1332. Pravdepodobne to bola neveľká gotická stavba. Zasvätenie sv. Jurajovi môže poukazovať na starobylosť kostola. Toto zasvätenie v 11.-13. storočí malo misijný charakter. Často sa vyskytovalo v počiatkoch pokresťančovania Slovenska. V druhej etape svojho uplatnenia v gotickom období (od 13. storočia) nadobudlo stavovský charakter. Svätý Juraj ako vojak bol pokladaný za patróna rytierov a šľachty a stal sa ochrancom vznikajúcich šľachtických sídiel a strážnych miest. Teda pri voľbe svätého Juraja za patróna sa v zemianskej obci Mlyňany mohla uplatniť vôľa zemepána ako zakladateľa kostola v dôvere, že bude požívať jeho osobitnú ochranu.
Posledná zmienka o kostole je v kanonickej vizitácii z roku 1561, ktorá ho situuje na bok vrchu mimo dediny v Malých Mlyňanoch. Po tureckých nájazdoch bol úplne zničený. Jeho svetskými patrónmi boli Topoľčianskovci. K výbave kostola patril jeden kalich a jeden ornát. I keď v obci bolo plno strachu pred Turkami, všetky sviatosti sa v tomto chráme vysluhovali podľa starobylého obyčaja Cirkvi. Ďalej sa správy o kostole strácajú.
Cintorínska kaplnka svätej Heleny zo začiatku 17. storočia
Mlynianski obyvatelia začiatkom 17. storočia s povolením generálneho vikára Ladislava Pýbera postavili si kaplnku. Zmienky o nej sú v kanonických vizitáciách z rokov 1732, 1755, 1779.
Kaplnka, pokrytá šindľom, stála uprostred cintorína vo vzdialenosti asi 500 krokov od dediny. Cintorín bol 16 siah dlhý a 4 siahy široký.
Kaplnka bola zasvätená úcte svätej Heleny. Mala jeden oltár s obrazom patrónky. Na oltári stáli 4 svietniky a kríž. K výbave kaplnky patril medený, ale pozlátený kalich i s paténou. Každoročne sa v kaplnke slúžila svätá omša na sviatok Povýšenia svätého Kríža.
V strede dediny stála zvonica s jedným zvonom.
Tesárskemu farárovi v mlynianskom chotári patrili dve role: na Rybníčku a na Gederi.
Kaplnka svätého Kríža z roku 1841 >> pozri foto
Roku 1841 na cintoríne v Mlyňanoch veriaci postavili novú neskoroklasicistickú kaplnku, zasvätenú ku cti svätého Kríža. Kaplnka má obdľžnikový pôdorys s oblúkovým uzáverom (šírka 4,1 m a dľžka 6,5 m), zaklenutú valenú klenbu s lunetami, dve okná. Fasády sú hladké, priečelie štítové. Na priečelí je nápis: V tomto znaku zvíťazíš
. Stanová strecha je pokrytá plechom. Oltárny obraz svätého Kríža namaľoval roku 1893 tesársky kaplán Ján Kákoni, Sväté omše sa v kaplnke slúžia len z príležitosti pohrebu, na sviatok Povýšenia svätého Kríža a pri Spomienke na všetkých verných zosnulých - Dušičky.
Menšie kaplnky >> pozri foto
Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie stojí na rozhraní Mlynian a Tesár. Je murovaná z červených tehál a vo výklenku má sošku Patrónky.
Kaplnka svätého Vendelína sa nachádza pri poľnej ceste za cintorínom. V roku 1927 ju postavil Vojtech Kéry. Kaplnka bola v roku 2002 obnovená a znovu posvätená.
Kríže a iné sakrálne stavby >> pozri foto
Kamenný kríž s reliéfom svätej Heleny z roku 1861 stojí na cintoríne.
Kamenný kríž s reliéfom svätice z roku 1867 je na cintoríne.
Kamenný kríž pri vstupe do obce od Slepčian z roku 1839 dal postaviť Eliáš Minár.
Murovaná zvonica s jedným zvonom sa nachádza v obci. Pri nej je kamenný kríž.
Socha Sedembolestnej na kamennom podstavci stojí v chotárnej časti Kopanice.
Cirkevná škola
Roku 1913 za farára Jána Novotného bola v Mlyňanoch postavená jednotriedna rímskokatolícka ľudová škola. Roku 1937 tu už existovala dvojtriedna škola. V roku 1945 bola poštátnená. Dnes je tu zriadená materská škola.