POD VEDENÍM LUMPENINTELIGENCIE
Karel Čapek v jednom z rozhovorov povedal, že ak má z niečoho strach, tak je to dav. Dlho som jeho výroku nerozumel. Až prišiel november 89. Pripomínalo to nástup fašizmu v Nemecku. Čapkove obavy ožili. Ako taký kultúrny národ ako Nemci, národ Heineho, Hegla, Kanta a iných velikánov, mohol dopustiť Hitlera?
Znalci tej doby to vysvetlili: krikľúni a lúza pobehovali po uliciach, vyhrážali sa a demonštrovali svoju jednotu. Slušní ľudia, žiaľ, sedeli doma, zdesení a zaskočení, neveriac vlastným očiam.
Takmer to isté sa stalo u nás. Jediný rozdiel, navyše, bol v tom, že davovú psychózu riadili, a zvonku výdatne podporovali, skúsení majstri demagógie a zločinu. Mali za sebou Hirošimu, Vietnam, Chile, Grenadu, Slobodnú Európu a Hlas Ameriky. S nekonečným množstvom natlačených dolárov, mariek, šilingov, frankov či lír.
Domáca lúza, krikľúni a nefachčenkovia sa za noc, bezplatne a bez vzdelania, stali revolucionármi. Na tribúnach i dolu: samí sametoví, nežní, stupídni. Od jednej, dolárovej materi. Umelci sa odmaskovali, a ukázali svoju pravú, nenalíčenú tvár. Jednota lumpeninteligencie a lumpenproletariátu triumfovala. Výsledkom je bezbrehý dnešok. Bez morálky, bez hodnôt. Bez národného majetku. Bez budúcnosti. Kto neverí, nech volí ako doteraz.
Revolúcia ako filozofická kategória je v marxizme chápaná ako radikálna zmena, s progresívnym, pokrokovým smerovaním. Prevrat nebol revolúciou. Rovnako ako nástup fašizmu v Nemecku Obe radikálne zmeny boli návratom do temnôt. Po vládnutí lumpeninteligencie, po 23 rokoch, tu máme komunálny odpad. Nie je v kontajneri, kontajnerom je celá krajina: ekonomicky, sociálne i duchovne. Pomiešané a zapáchajúce. Perspektívne ako posledná večera na Titanicu.
Arcibiskup Bezák, paradoxne, svojim príbehom koncentrovane ilustruje stav spoločnosti, kresťanskej lásky a zvyšných božích prikázaní. Bezcitnosť a nežnosť nad jeho osudom pripomína stredovek. Arcibiskupovo šťastie je v tom, že na upaľovanie má rímska cirkev málo veľaschopných katolíkov. A je, aj so svojim celibátom a pravidelnou pedofíliou, preexspirovaná.
Darebácky režim u nás, i v spriatelenom svete, je síce v koncoch, ale na zabíjanie a vymývanie mozgov má stále dostatok politických strán. Dostatok síl a prostriedkov. V pohotovosti sú ešte bezpilotné lietadlá a vždyavšade ľahko stvoriteľná opozícia. Včera v Líbyi, dnes v Sýrii, a zajtra Hocikde. Globálny žoldnier na počkanie.
V. Havel, neprekonateľný ideový vodca lumpeninteligencie, v novoročnom prejave 1990 dal smer: Naše země nezkvétá. Plnotučná superlož odštartovala hon na socializmus. Úspešne sa ho od predzačiatku zúčastnil aj lumpenproletariát. Nemal zábrany, ani poňatia, čo vlastne robí. Akú skvelú budúcnosť si pripravuje, i svojim deťom. Učitelia štrajkujú a chcú vyššie platy. Akosi zabudli, že veľká časť z nich sa na novembrových barikádach vyhrážala sebe a svojej budúcnosti. Študentská recesia skončila, štrajkujte ďalej.
V novembri 89 neprehrali komunisti, neprehral ústredný výbor, Husák či Jakeš. Prehral národ, prehrali sme my, ľudia práce. Prehrali všeľudské hodnoty. Cesta k ich naplneniu, cesta socializmu, bola na dobu neurčitú zničená. Vysmiata a pourážaná. Doba neurčitá znamená, že raz skončí. Až volič hlupáčik pochopí, že je vykorisťovaný. Že z jeho národného majetku, z jeho fabrík, polí, elektrární, bánk a poisťovní, z jeho práce, žijú zahraniční, ale i domáci gentlemani. Jemu je dovolené na týchto nadľudí pracovať, držať hubu a usmievať sa. Štrajk je len spestrením, hapeningom. .Môže si ho dovoliť, je slobodný. Bezpohlavné odbory sú preň rovnakou nádejou, ako sitko pri čerpaní vody z deravej lode.
VSŽ Košice, premaľované na US Steel, pre názornosť, viac ako jednu miliardu dolárov každý rok pošlú na účty americkej veľkoburžoázii. Súčasne živia na Slovensku okolo sto amerických rodín, menežerkápov a dohliadačov na bývalú vládnucu robotnícku triedu. Aby sa ani jeden dolár neodkotúľal pre slovenské zdravotníctvo, školstvo a iný domáci luxus. Volič hlupáčik, zaprataný prežitím, o tom ani netuší. Lumpeninteligencia drží hubu a poctivo, možno aj trikrát denne, sa modlí za švajčiarske, a iné banky. Jej jediná starosť je nepopliesť pinkód, dlhý ako tunel Branisko. Viac ako Boha sa bojí len Alzheimera. Ak použijeme len malú násobilku, a nuly s notebookmi necháme sedieť v dobre platených kreslách, ľahko vyrátame koľko biliónov (!) nás stálo a stojí toto slobodné a dobrovoľné vykorisťovanie. Prečo nie je na diaľnice, na vyššie mzdy, dôchodky, na pokojnú a dôstojnú starobu, na život detí v dostatku a hojnosti. Uplynula doba približne troch nových generácií, a my nesiahame ani po členky životnej úrovni spred novembra 89.
My a bratia Češi sa tešíme, že máme len 18 či 15% chudobu, čo je hlboko pod európsky 25% priemer. To je naše novembrové a únijné víťazstvo! Vo Varšave už túto zimu zamrzlo 49 bezdomovcov. Ročný priemer je okolo dvesto. Druhý Katýňsky lesík, pod záštitou Lecha Walesu, je len otázkou času. V spoločnom vzore, v USA, ročne zavraždia zastrelením, podobne ako nevinné detičky v tamojšej škole, cez 30 tisíc ľudí. Ľudské práva aké sme za socializmu naozaj nemali..
Vládnuca lumpeninteligencia, prezlečená za poslancov, ministrov, sudcov a inak, je v skutočnosti bezmocná. Mocná je len voči nám, vyvlastneným občanom , oslobodeným od práva na prácu.. Pravidelne sa nám vyhráža daňohrou, exekútormi a potenciálnou i skutočnou chudobou. Nič iné nezmôže. Priemyselný a finančný kapitál, finančná oligarchia, tak ako za Hitlera, sú skutoční ministri, poslanci, sudcovia a kati, aj keď v spomínaných kreslách nesedia. Hodnota našej Ústavy je vyjadrená cenou papiera, na ktorom je vytlačená.
Ľavica, stred a pravica sú podobnou učebnou pomôckou ako dokonalé tuhé teleso vo fyzike. Opozičné korýtko je fajn, viactisícové krmivo do valovka pravidelné, a záchvaty múdrych riešení vždy poruke. Časť lumpeninteligencie, aby dobre zaspávala, strká si na noc pod hlavu modlitebnú knižku. Pomáha to rovnako, ako pštrosovi pri spovedi. Z Krista, vyznávaného ako božieho syna, si pamätajú len vianočnú a veľkonočnú reklamu. Všeľudské ideály ranného kresťanstva skončili privatizačnou rabovačkou a permanentným honom za majetkami a peniazmi. Toto pornodivadlo vnucujú každému, veriacemu i neveriacemu. Dvadsaťštyri hodín denne.
Hra na slobodu a demokraciu je posvätná. V pozadí je totiž volič nehlupáčik. Ten dobre vie, kedy a kde pridať, kedy postrašiť socializmom či komunizmom. Aby sa koleso tuposti a (bez)nádeje točilo ďalej. Od volieb k voľbám, od kauz jedných, ku kauzám druhým. Nedosľubovateľný volič hlupáčik sa teší. Teší a volí. Prestane až vtedy, keď všetci budeme predávať Nota Bene. Vlastne ho už predávame. Tí na ulici za nejaké euro, dôchodcovia za tristo, učitelia, zdravotné sestry, a ostatní za trocha viac.
Aké IQ musí zostúpiť z nebies, aby volič hlupáčik uveril svojej 23 ročnej skúsenosti? Skúsenostiam generácií minulých storočí, keď vláda kapitálu nemala mantinely. Keď vykorisťovanie začínalo u drobných, troch až päť ročných detí, a končilo smrťou. Čo nepoznám, o čom neviem, neexistuje? Nikdy nebolo?
Štát má len dve cesty ako prísť k peniazom: cez výber daní, alebo z národného majetku, ktorý produkuje tovar a služby. Ich predajom má inkaso, z ktorého môže financovať školstvo, zdravotníctvo, mzdy svojich zamestnancov, dôchodky. a všetky potreby občana zapísané i nezapísané v Ústave. Ak štát majetok nemá, má len večné dlhy. Žobrákov a bezdomovcov, hru na charitu, sponzorov , chudobu a samovraždy. Ponovembrová lumpeninteligencia odovzdala náš národný majetok triednym priateľom do USA, Rakúska, Talianska, Nemecka, Francúzska a inej Tramtárie. Nás pribalila ako rukojemníkov, ako afrických otrokov. Namiesto reťazí nosíme mobily, namiesto santeros vyznávame stupídne tv programy. Nečítame, len fejsbukujeme a tešíme sa bez radosti. Čas určený pre život minieme bez toho, aby sme o tom vedeli. Zmyslom života sú večné, nič neriešiace voľby. Výsledkom sú tie isté božie tváre s papierovými hlavami. Ľahko vymeniteľné, ľahko zabudnuteľné.
Rozkrádanie či zneužívanie národného majetku bolo za socializmu trestným činom. Súčasťou vedúcej úlohy komunistickej strany bola aj kontrola národného majetku. Aby sa zveľaďoval, slúžil občanom a nerozkrádal. Na každom pracovisku, v každom kolektíve kde bola základná organizácia strany, sa majetok závodu, družstva, či inštitúcie chránil Normálne, každý vedel a videl ako sa gazduje. Zlodeji a rozkrádači putovali za mreže. Možno sa k tejto tradícii raz vrátime.
Sloboda a demokracia sa nemeria počtom politických strán, ale tým ako žije občan, ktorý sa živí prácou. Najväčší, a smrteľný hriech lumpeninteligencie je, že v mene chamtivosti zobrala ľuďom radosť zo života. Ona ju nemá tiež, aj keď sa topí v materiálnej žumpe. Jej radosť je rovnaká, akú priniesol filmovým gaunerom poklad na Striebornom jazere. S rovnakým priebehom, s rovnakým výsledkom. Až sa raz voličovi hlupáčikovi prestane dariť pri predaji Nota Bene, možno príde Deň potom. Možno len hádať, kto bude mať po chlebe. Je otázkou času, kedy Mayský kalendár ukáže na dátum konca lumpeninteligencie. Bude to ozaj koniec sveta. Toho dnešného, darebáckeho a zločinného.
.
Komentáre
Prehľad komentárov
..veľmi dobrý článok..treba ho zverejniť v Krokoch a na stránke KSS..aby ho čítalo čo najviac ľudí,aj tí zadubení,ktorí v tomto kapitalistickom svete spia..
..reakcia na článok
(Danka, 21. 2. 2013 18:24)