Financovanie neonacistov na Ukrajine
30. 12. 2014
MAX BLUMENTHAL americký publicista a spisovateľ sa vo svojej úvahe venuje vplyvu sionistov na súčasnú politiku Spojených štátov, ktorá podporou ukrajinských nacistov ďalej stupňuje napätie.
Poslanec americkej Snemovne reprezentantov John Conyers sa už v zárodku pokúsil tento rok zastaviť financovanie neonacistov na Ukrajine, ale sionistické organizácie Liga proti ohováraniu (Anti-Defamation League - ADL) a Centrum Simona Wiesenthala mu v tom zabránili.
Dve tretiny Američanov proti dodávkam zbraní
Návrh na zmenu Zákona o autorizácii národnej obrany (National Defense Authorization Act - NDAA) pre rok 2015, ktorý by znemožnil americkú podporu neonacistov a ďalších extrémistov na Ukrajine, vrátane ich výcviku a zásobovania zbraňami, bol z konečného znenia zákona vypustený republikánmi vedenými House Rules Committee . Návrh poslanca za Demokratickú stranu Johna Coynerse mal za cieľ obmedziť násilné strety medzi ukrajinskými ozbrojenými silami a ruskými separatistami.
Magazín USA Today a agentúra Pew zverejnili v apríli 2014 (teda v čase, keď bol NDAA stále prerokúvaný) výsledky prieskumu verejnej mienky, kedy viac ako dve tretiny Američanov boli proti dodávkam zbraní a ďalším formám vojenskej pomoci ukrajinskej vláde.
Ak by Conyersův pozmeňovací návrh prešiel, došlo by k zastaveniu akejkoľvek pomoci zo strany ministerstva obrany USA všetkým, kto "vychvaľujú alebo glorifikujú nacizmus vrátane propagácie ich symboliky. Pozmeňovací návrh bol predložený asistentom sekretariátu Kongresu Spojených štátov lobistom Ligy proti ohováraniu (Anti-Defamation League - ADL) a Centre Simona Wiesenthala, dvom najväčším nátlakovým skupinám v USA. Nehľadiac na nimi nárokované poslanie "boja proti antisemitizmu a násilnému extrémizmu" odmietli ADL a Wiesenthalovo Centrum návrh senátorov Jeffries a Conyers podporiť.
Pozornosť by mala byť zameraná na Rusko
S odvolaním sa na zdroje Demokratickej strany odmietli asistenti washingtonskej kancelárie ADL a Centra Simona Wiesenthala pozmeňovací návrh na základe údajnej skutočnosti, že pravicové ukrajinské politické strany ako napríklad Sloboda, so zdokumentovanými záznamami rasistického extrémizmu, "zmiernili svoju rétoriku."
Jeden z lobistov ADL trval na tom , že "pozornosť by mala byť zameraná na Rusko," zatiaľ čo Centrum Simona Wiesenthala poukázalo na stretnutie medzi krajne pravicovými politickými vodcami a zástupcami izraelského veľvyslanectva ako dôkaz toho, že skupiny ako Sloboda alebo Pravý sektor sa zbavili svojho extrémizmu.
Washingtonská kancelária ADL a Centrum Simona Wiesenthala na početné telefonické a e-mailové žiadosti o vyjadrenie nereagovali.
Riaditeľ ADL Abraham Foxman poukázal v tlačovom vyhlásení na to, že Sloboda má "antisemitskú históriu" a že je "platformou pre etnický nacionalizmus" a požadoval, aby sa strana zriekla svojej skoršej glorifikácia Stepana BANDERU, nacistického kolaboranta z obdobia 2. svetovej vojny, ktorý sa stal symbolom ukrajinského nacionalizmu.
Keď v októbri tohto roku neprešiel návrh zákona o uznaní Ukrajinskej povstaleckej armády za zložku bojujúcu za nezávislosť Ukrajiny, 8 000 priaznivcov Slobody a extrémistického Pravého sektora sa pokúsilo obsadiť budovu ukrajinského parlamentu. Demonštranti zaútočili na poriadkové jednotky polície podomácky vyrobenými zbraňami, zatiaľ čo mávali vlajkami Slobody a Pravého sektora v banderovských farbách. Táto akcia bola pripomienkou, že Banderova legenda v dohľadnej dobe nezanikne a Foxmanove výhrady zostali nevypočuté.
Dozorca nacistického koncentráku hrdinom
Predseda Slobody Oleg Ťahnybok svojho času volal po oslobodení svojej krajiny od "moskovsko-židovskej mafie." V roku 2010, po vynesení rozsudku nad dozorcom z nacistického koncentračného tábora Sobibor Johnom Demjanjuk za podiel na smrti takmer 30 000 Židov, odletel Ťahnybok do Mníchova vychváliť Demjanjuka ako hrdinu, ktorý "bojoval za pravdu."
Od doby revolúcie na Euromajdanr však Sloboda bojuje za rehabilitáciu svojej povesti. Súčasťou tejto snahy bolo napríklad stretnutie s izraelským veľvyslancom Reuven Din Elem a výzva na zdieľanej národnej hodnoty. "Chcel by som tiež požiadať Izraelčanov, aby rešpektovali naše vlastenecké cítenie," predniesol Ťahnybok. "Pravdepodobne každá strana v izraelskom Knessete je nacionalistická. S Božou pomocou, nech je tomu aj u nás. "
Pravý sektor, radikálne pravicové hnutia, ktoré bojovali s poriadkovou políciou počas posledného obdobia povstania na Euromajdane, bolo nadšene pochválené šéfom ADL Foxmanom potom, čo jej vodca Dmitro Jaroš zorganizoval vlastnú schôdzku s veľvyslancom Din Elem. "Jaroš zdôraznil, že Pravý sektor sa postaví všetkým prejavom rasizmu, obzvlášť antisemitizmu, všetkými zákonnými prostriedkami," stálo vo vyhlásení izraelského veľvyslanectva.
Výsledky novembrových volieb do ukrajinského parlamentu boli všeobecne vykresľované ako porážka ultranacionalistickej pravice, keď Sloboda získala okolo 6 percent, zatiaľ čo Pravý sektor sa do parlamentu nedostal. Výsledok bol oslavovaný Americkým židovským výborom (American Jewish Committee - AJC), ktorý vyhlásil, že "Židia vo väčšine Ukrajiny sú povzbudení volebnými výsledkami a dokonca aj optimistickí čo sa týka budúcnosti Ukrajiny."
Neonacisti v jednom šíku s neoliberálmi
Deprimujúce výsledky ultranacionalistických strán však boli len ťažko dôkazom o slabnutí neonacistických síl. V čase, keď prezident Petro Porošenko vedie nacionalistickú "vojnu snov" na Východe, stratili Sloboda a Pravý sektor časť protestných hlasov, ktoré nahromadili počas opojných rokov nepokojov.
Ako poznamenáva Anton Šechovcov , expert na európsku radikálnu pravicu: "V roku 2012 bola Sloboda považovaná za takmer jedinú" vlasteneckú "stranu, avšak dnes sú všetky strany tak či onak vlastenecké takže Sloboda stratila svoj" monopol "na vlastenectvo."
Počas celonárodnej predvolebnej kampane bola kandidátna listina ukrajinskej strany, Ľudového frontu neoliberálneho ministerského predsedu Arsenija Jaceňuka zaplnená krajne pravicovými islamskými militantmi. Andrij Parubij, spoluzakladateľ strany Sloboda a bývalý veliteľ Sebaobrany Majdanu, bol medzi extrémistami, ktorí získali poslanecké kreslo vďaka Ľudovému frontu.
Okrem Parubije kandidátka Ľudového frontu obsahovala aj Andrija Bileckého, veliteľa dobrovoľníckeho bataliónu Azov, otvorene neonacistickej bojovej organizácie, ktorá bojuje na východnej Ukrajiny proti ruským separatistom. Neskôr sa k nemu pripojil aj Vadim Trojan, zástupca veliteľa bataliónoch Azov, ktorý uzavrel podivnú zmes uniformovaných fašistov a neoliberálov v padnúcich oblekoch.
Oproti Slobode sa títo ľudia ani nenamáhajú predstierať umiernenosť. "Historickým poslaním nášho národa je v kritických momentoch viesť biele rasy sveta v konečnom krížovom ťažení za ich prežitie," napísal nedávno Bileckij . "V krížovom ťažení proti Semitom vedeným podľuďmi."
Tetovanie so svastikami
Bojovníkov Azov spája nostalgia za nacistickým Nemecku a uznávanie otvoreného nacizmu. Okázalo nosia tetovanie so svastikou a príslušníci bataliónoch "mávajú na svojich vlajkách neonacistickým symbolom pripomínajúcim svastiku," uviedol nedávno Andrew Kramer v New York Times .
S vládou v štádiu rozkladu vypĺňa Azov prázdny priestor na východe Ukrajiny. Ako si posťažoval ukrajinský poslanec Grigorij Nemira novinárke Anne Němcovej v septembri roka 2014: "Prezident neuznal, že sme vo vojnovom stave a dáva prednosť posielaniu dobrovoľníckych Bataliónov, akým je napríklad Azov, do najnebezpečnejších vojnových oblastí, kam nemajú úrady odvahu poslať jednotky pravidelnej armády. "
Azov je presne tým druhom neonacistickej organizácie, ktorá by prišla vďaka pozmeňujúcemu návrhu NDAA kongresmana Johna Conyers o americkú podporu. Ale keď Conyers usiloval o podporu ADL a Centra Simona Wiesenthala, s cieľom presadiť jeho návrh, tak bol pokarhaný. Pozmeňovací návrh zomrel tichou smrťou a americký zdroj podpory pre Azov zostal dodnes nedotknutý.