Právo na dobrú správu a riadenie mesta
Na úvod
Verejná sprava je dôležitou súčasťou verejných služieb, ktoré sú orientovane na plnenie funkcii štátu. Mnohé z nich sa bezprostredne tykajú občana , kde nie je len objektom výkonu verejnej moci, ale prostredníctvom nich sa môže občan dovolať svojich práv. Verejná sprava neraz nefunguje tak ako si občania predstavujú, je potrebne ju modernizovať tak, aby sa stala efektívnejšou a mohla plniť svoj účel. Musí podporovať humánnu a spravodlivú spoločnosť, ktorá zabezpečuje ochranu základných práv a slobôd bez akejkoľvek diskriminácie. Musí byť efektívna, výkonná a dobre fungujúca.
V článkoch, v ktorých sa budem snažiť jednoduchým spôsobom poukázať na princípy činnosti verejnej správy nechcem poučovať úradníkov, ako by mali vykonávať svoju funkciu, ale naopak chcem poučiť občana, čo môže od správy a jej úradníkov vyžadovať. Tým mám na mysli hociktorú zložku verejnej správy počnúc orgánmi štátnej správy a končiac orgánmi samosprávy – orgány daňovej správy, polícia, súdy, poisťovne, pozemkové úrady, obvodné úrady, obecné a mestské úrady a iné..
Problematika je veľmi rozsiahla, je stále diskutovaná a venuje sa jej množstvo ľudí aj na samotných úradoch. Je možno ustanoviť viacero zásad a princípov výkonu dobrej správy, ktoré medzi sebou úzko súvisia:
1. Dodržiavanie právnych princípov – obsahuje povinnosť úradov postupovať v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a vykladať právne predpisy podľa ich zmyslu, s rešpektovaním usmernení nadriadeného úradu a výrokov súdov. Úradníkov tento princíp zaväzuje, aby svoje právomoci využívali len k účelom, ktoré im boli zákonom zverené a aby pri konaní zohľadňovali len objektívne kritériá a riadne zistené skutočnosti Príslušný úrad môže vykonávať svoju právomoc, zameranie a má kompetencie rozhodovania len v tých konaniach, na ktoré je zákonom ustanovený v súlade s rozdelením administratívnych činností v systéme verejnej správy
2. Nestrannosť – tento princíp vyžaduje rovnaké zaobchádzanie so všetkými občanmi bez akejkoľvek diskriminácie. Vyjadruje povinnosť, aby všetkým bola daná možnosť vyjadriť sa k predmetu prejednávanej veci.
3. Včasnosť – zaväzuje úrad vybaviť každé podanie v primeranom čase bez zbytočných prieťahov, prípadne oznámiť občanovi dôvody predĺženia lehoty na vybavenie podania a vydanie rozhodnutia. V prípade, že začne úrad konanie z vlastného podnetu, je povinný oznámiť túto skutočnosť dotknutým osobám.
4. Predvídateľnosť – zaväzuje úrad k používaniu obdobných postupov v prípadoch, v ktorých boli riešené obdobné prípady v minulosti, prípadne aby sa vysporiadali so skutočnosťami, prečo riešenia boli rozdielne. Tento princíp ustanovuje, aby rozhodnutia s vychádzali zo spoľahlivo zisteného stavu veci.
5. Presvedčivosť - úrad v rámci konania vo vymedzenom rozsahu poskytuje zúčastneným osobám informácie o zistených skutočnostiach, o ich povinnostiach a svojom budúcom postupe. Vydané rozhodnutia musia mať v odôvodnení uvedené všetky podklady, z ktorých vychádzali, ďalej spôsob, akým boli zistené a následne posúdené. Každé rozhodnutie musí obsahovať poučenie o možnosti podať opravný prostriedok ( odvolanie, preskúmanie rozhodnutia, námietka.) vrátanie možnosti preskúmania súdom. K vyznačeniu právoplatnosti rozhodnutia je potrebné, aby bolo preukázané jeho doručenie.
6. Primeranosť – tento princíp uplatňuje úrad v rámci svojich a zákonom ustanovených právomocí v prípadoch, ak by postup bol voči osobe neprimerane tvrdý, ak by bola ohrozená jeho sociálna situácia a pod. Úrad k zabezpečeniu účelu konania by mal zvoliť také prostriedky , ktoré účastníkov najmenej zaťažujú a sú najekonomickejšie.
7. Súčinnosť – úrad sa musí vždy snažiť o komplexné riešenie problémov a k tomu je ustanovená povinnosť ďalších úradov poskytovať požadované informácie.
8. Zodpovednosť - tento princíp ustanovuje, že úrad sa musí venovať každému podaniu, ktoré mu bolo doručené, nesmie sa vyhýbať riešeniu predbežnej otázky, ak sa v rámci konania vyskytla a nevyhýbať sa vydaniu rozhodnutia a riešeniu veci, ktorá mu bola v zmysle jeho pôsobnosti postúpená.
1. Právo na dobrú správu - každá osoba má právo, aby inštitúcie a orgány riešili jej záležitosti nestranne, spravodlivo a v primeranom čase.
Je potrebné si uvedomiť, že verejné služby napĺňajú základné potreby občanov, štátu a spoločnosti tým, že slúžia celej spoločnosti a všetkým občanom. Bez nich nie je možné zabezpečiť pokojný život, možno sa s nimi stretnúť prakticky všade – mali by byť základným právom občana.
Dnešná občianska spoločnosť si je vo vzťahu k verejnej moci výrazne vedomá svojich práv, čomu odpovedá i ich očakávanie, že verejná správa bude uskutočňovaná v súlade s určitými kvalitatívne vyššími hodnotovými merítkami. Vývoj verejnej správy vyústil do súčasnej koncepcie vyjadrujúcej prioritu jednotlivca a jeho slobody pred štátom a princípu úzkej súčinnosti (jednostranne). Z toho vyplýva, že účastník konania je aktívnym činiteľom tohto procesu, a nie iba pasívnym objektom činnosti orgánov štátnej a verejnej správy.. Dodnes sa však stretávame so zle pochopenými princípmi samosprávnej demokracie a v radoch úradníctva prevláda realita, že občania sú vnímaní ako prosebníci a nie ako suverénni klienti.
Podľa skúseností konflikt medzi občanom a orgánom verejnej správy spôsobujú najmä faktory, akými sú pomalosť vo vybavovaní, nedostatočná ústretovosť, často sa stretávame s aroganciou a ignoráciou v prípadoch podania sťažnosti alebo námietky proti jeho postupu. Pritom problémom na strane orgánov verejnej správy býva často nepochopenie obsahu právnych predpisov a neznalosť právneho poriadku. Ďalším fenoménom niektorých úradníkov je odmietavý prístup, nehľadanie riešení smerujúcim pomôcť občanovi, neochota diskutovať. Na druhej strane často občan pri podaní vysvetlenia k postupu orgánu verejnej správy nebýva voči úradníkovi vecný, býva príliš citlivý, je neprimerane kritický a kritiku často obráti na urážanie. Hľadá útok na vlastnú osobu a nie je prístupný k hľadaniu konštruktívnych záverov. Takto pri vzájomnom nepochopení zbytočne vzniká konflikt, ktorý v mnohých prípadoch sa posudzuje účelovo, tvrdohlavo a často politicky. Vo vzájomných vzťahoch býva potláčaná etika a rešpektovanie jej pravidiel.
Na uplatňovanie princípu dobrej správy ukazuje sám život. Verejná moc musí podporovať humánnu a spravodlivú spoločnosť zabezpečujúcu ochranu práv občana bez akejkoľvek diskriminácie. Musí byť efektívna, výkonná a dobre fungujúca. Jednoducho – musí byť dobrá. Je nevyhnutné, aby sa občan v dobre fungujúcej spoločnosti pre jej prospešnosť aj dobre cítil. Úradníkov tento princíp zaväzuje, aby svoje právomoci využívali len k účelom, ktoré im boli zákonom zverené a aby pri konaní zohľadňovali len objektívne kritériá a riadne zistené skutočnosti.
Princíp úzkej súčinnosti, ktorý vychádza z koncepcie, že účastník konania je aj aktívnym činiteľom tohto procesu, a nie iba pasívnym objektom činnosti orgánov, čo musí byť základným pravidlom v činnosti verejnej správy a kultúrou jej úradného výkonu. Zvyšovaním informatívnej, rozhodovacej a preventívnej funkcie voči občanovi sa predíde konfliktom a náležite sa zvýši právne vedomie. Na oboch stranách.
Tým by sa mala znížiť aj tendencia neplatenia daní a poplatkov, menej bude dochádzať k brzdeniu spolupráce s orgánmi verejnej správy, k daňovým špekuláciám a machináciám s daňovými únikmi v drobnom i vo veľkom. Naopak rešpektovanie zákonov a všeobecne záväzných nariadení nám všetkým zlepší život a spoločnosť by mala byť usporiadanejšia.
Preto z činnosti štátneho úradníka alebo úradníka vo verejnej správe musí byť vidieť, že slúžia spoločnosti a tým občanovi - nevyužívajú svoje postavenie ako prevahu nad ním, lebo na úrade hľadá len pomoc alebo radu. Tí úradníci, ktorí nerešpektujú takýto morálny kódex by mali zmeniť miesto svojej realizácie a postaviť sa na druhú stranu priehradky. Zamyslime sa všetci nad tým, čo znamená mať právo na dobrú správu.
2. Klientský prístup
Povinnosti všetkých občanov, ako aj podnikateľských subjektov musia byť formulované jednoznačne a zrozumiteľne už v čase, kedy majú byť plnené. Zásah do osobnej slobody jednotlivca, majetkových práv, slobody podnikania a pod. musí byť adekvátny, primeraný, a vo vzťahu k subjektom sa musia poskytovať najvyššie garancie, že takýto zásah bude legálny a tým aj legitímny.
Predpokladá sa klientský prístup verejnej správy, ako aj ich úradníkov voči zúčastneným osobám. Úradné osoby, prostredníctvom ktorých je vykonávaná ich právomoc, sú povinní vystupovať profesionálne, zachovávať všetky zásady slušnosti a ústretovosti, musia sa pri výkone správy vyvarovať sa akýchkoľvek nezdvorilostí. Osoba zúčastnená na správe môže podať sťažnosť proti nevhodnému chovaniu úradníkov a požadovať plnenie etického kódexu, ktorým sú zamestnanci viazaní. Taktiež môže zúčastnená osoba uplatniť námietku alebo reklamáciu proti postupu zamestnanca verejnej správy, jeho najbližšie nadriadený orgán je povinný sa týmto zaoberať a zaslať príslušnú odpoveď. Inak povedané, klientský prístup dobrej správy znamená, že úrady do istej miery by mali zastávať prácu právnych alebo daňových poradcov. V niektorých prípadoch ustanovených zákonmi je potrebné za podanie záväznej informácie zaplatiť správny poplatok a ak ho žiadateľ spolu s podaním žiadosti zaplatí, vydané rozhodnutie by malo obsahovať jednoznačné informácie ohľadom toho, ako sa má zachovať alebo ako má postupovať.
Našim prianím a aj cieľom je mať dobrú správu. Tento cieľ s odporúčaním pre všetky štáty spoločenstva rieši aj Charta základných práv únie - Článok II-41: Právo na dobrú správu.
Základnými pravidlami sú:
I.) Každá osoba má právo, aby inštitúcie a orgány únie riešili jej záležitosti nestranne, spravodlivo a v primeranom čase.. Toto právo zahŕňa: právo každej osoby na vypočutie skôr ako je prijaté akékoľvek individuálne opatrenie, ktoré by na ňu malo negatívny vplyv, ďalej právo každej osoby na prístup k svojmu spisu, pri rešpektovaní legitímnych záujmov mlčanlivosti a služobného a obchodného tajomstva a povinnosť správy zdôvodniť svoje rozhodnutia.
II.) Každá osoba má právo na to, aby spoločenstvo napravilo akúkoľvek škodu spôsobenú jeho inštitúciami alebo úradníkmi pri výkone ich povinností, v súlade so všeobecnými zásadami, ktoré sú vlastné zákonom členských štátov.
III.) Každá osoba môže napísať inštitúciám únie v jednom z jazykov zmlúv a musí dostať odpoveď v rovnakom jazyku.
Týmto je zdôraznený princíp právnej istoty občanov a zákonnosti konaní, ktoré sú hlavnými piliermi pre správnu a spravodlivú aplikáciu práva. Nestrannosť v konaní a pri rozhodovaní, dodržiavanie zákonných lehôt, primeranosť, predvídateľnosť a presvedčivosť, súčinnosť a spolupráca s inými inštitúciami ako aj s občanmi, vysoká vlastná zodpovednosť úradníkov, transparentnosť (otvorenosť) každého konania a rozhodovania a ústretovosť v každodennej činnosti tvorí klientský prístup smerom k občanovi. Vzhľadom na požiadavku otvorenosti verejnej správy by dodržiavanie týchto princípov malo podliehať prísnej kontrole nadriadenými orgánmi, ako aj verejnej kontrole. Správnou komunikáciou sa zvyšuje právne vedomie a zníži sa počet sťažností.
Dobrá správa je podstatná zložka dobrej vlády a dobrého vládnutia, a to nielen vo vzťahu k občanom, ale aj k zaručeniu jej zákonnosti, odbornosti, politickej neutrality a efektívnosti. Je zložkou podporujúcou humánnu a spravodlivú spoločnosť, ktorá zabezpečuje ochranu základných práv a slobôd bez akejkoľvek diskriminácie a jej samotný pojem popisuje také konanie orgánov verejnej správy, ktoré im síce nepredpisuje priamo zákon, ale ktoré od nej môžeme spravodlivo požadovať.
3. Princíp otvorenosti princíp transparentnosti a právo na prístup k informáciám
Očakávanie občana voči verejnej správe vo všeobecnosti charakterizovať ako jednanie orgánov verejnej správy v súlade so zákonom. Konkrétnymi prejavmi by mali byť profesionálnosť. ústretovosť a otvorenosť, súčinnosť jednotlivých orgánov verejnej správy a primeranosť, akou správny orgán uplatňuje svoju právomoc. V neposlednom rade je tiež zachovávanie mlčanlivosti o skutočnostiach, ktorými sú hlavne osobné údaje, daňové tajomstvo alebo majetkové pomery fyzických osôb, ktoré sa správne orgány pri výkone svojej činnosti dozvedia.
Celá verejná správa a jej fungovanie je financovaná zo štátneho rozpočtu a rozpočtu obcí, ktorých príjmy z prevažnej časti tvoria z „ daní občanov a podnikateľskej činnosti“. Teda obrazne povedané, účastník konania je skutočne abonentom verejnej správy a za „svoje predplatené peniaze“ právom očakáva profesionálny prístup, ústretovosť a podľa možnosti rýchle riešenie svojich záležitostí. V tejto súvislosti úradník musí rešpektovať princíp rovnosti a nezaujatosti, musí mu byť ľahostajné, či sa jedná o osobu, ktorá si riadne plní povinnosti a platí dane alebo sa jedná o notorického sťažovateľa, ktorý sa snaží zneužívať systém a vyhýba sa plateniu zákonom stanovených dávok a platieb. Pracovník správneho orgánu musí vybavovať všetky veci štandardným nestranným a rovnako kvalitným spôsobom bez ohľadu na to, kto je v konaní dotknutou osobou.
Preto jedným z pilierov vytvárajúcich tzv. otvorenú vládu tvorí princíp otvorenosti, ktorý vyjadruje skutočnosť, že účastníci konania musia mať zaistený prístup k hodnoverným a úplným informáciám. Druhým pilierom fungovania verejnej správy je princíp transparentnosti, lebo tým je zaistená kontrola pravdivosti fungovania verejnej správy.
Každý by mal mať možnosť získať informácie ohľadom systému fungovania jednotlivých zložiek verejnej správy, ich kompetencií a tým dostať možnosť vykonávať kontrolu verejnej moci. K zabezpečeniu princípu otvorenosti správy a kontroly jej výkonu musí mať občan k dispozícii všetky potrebné informácie, ktoré má verejná správa, čo je podstatou demokratického riadenia štátu. Právo slobodného prístupu k informáciám je základným prostriedkom a zákonným právom v rukách občana, ako verejnú správu kontrolovať. V konečnom dôsledku je právo na poskytnutie informácii zrkadlovým odrazom práva na slobodný prejav.
Každý občan by mal byť oprávnený kontrolovať orgány verejnej správy nielen tým, že má možnosť získať informácie, ale hlavne tým, že bude mať možnosť zúčastniť sa jednaní a na základe získaných poznatkov si bude môcť vytvoriť vlastný názor. Tým sa zabráni skresľovaniu reprodukovaných informácií a zároveň sa zabezpečí ich úplnosť a hodnovernosť. Rozhodovanie orgánov verejnej správy vo verejných záležitostiach by malo byť verejné, okrem prípadov, kde to ustanovuje zákon. V opačnom prípade je nutné položiť si otázku, prečo informácie nemožno získať, čo nám v tom bráni. Je to tým, že verejná správa sa správa mocensky, je byrokratická, pomalá a tým aj arogantná a nechce z rôznych dôvodov pripustiť zasahovanie do svojho rozhodovania?
Otvorený prístup prispieva k efektívnemu fungovaniu verejnej správy a je základom dôvery. Občania ju doteraz nevnímajú tak, akú úlohu má určenú – ako službu pre občanov a verejnosť, existujú zažité predstavy o chovaní úradníkov, ktorí majú v rukách mocenské nástroje a možnosť rozhodovať.
Dôsledné dodržiavanie a presadzovanie princípov dobrej správy by malo významnou mierou prispieť k tomu, že sa všeobecné povedomie o verejnej správe zlepší a občania si uvedomia, že sú v postavení partnera alebo klienta, že verejná správa rešpektuje zákony a je pre občanov pomocníkom, tak ako je to v modernej demokratickej spoločnosti chápané.
4. Nezaujatosť v konaní
Nezaujatosť osôb podieľajúcich sa na právomoci orgánov verejnej moci je nepochybne dôležitou požiadavkou pre výkon „dobrej správy“. Nemožno predsa pripustiť, aby sa výkonu právomoci správneho orgánu podieľala osoba, o ktorej možno dôvodne predpokladať, že má na postupe a jeho výsledku iný záujem, ako taký, ktorý by dôsledne rešpektoval zákonmi ustanovené pravidlá. Tým by bola znížená dôveryhodnosť konaní a porušená zásada ústavnosti, ktorá ustanovuje , že verejná správa slúži všetkým občanom . Dôsledky zaujatosti upravujú podrobne zákony napr. Zákon o správnom konaní, Trestný poriadok ako aj Zákon o správe daní a poplatkov, kde je ustanovená povinnosť orgánu vylúčiť jeho pracovníkov alebo členov z konania alebo rozhodovania z dôvodu pochybnosti a ich zaujatosti. Zreteľom na posúdenie zaujatosti sú najmä pomer k prejednávanej veci, k osobe alebo jej zástupcom, ktorej sa konanie týka alebo ak sa zúčastnil konania ako zamestnanec orgánu iného stupňa. Pochybnosti o zaujatosti úradníka môžu nastať aj v prípade, že vznikla dôvodná obava jeho ovplyvňovania zo strany zamestnávateľa v konkrétnom prípade. To sa týka hlavne zamestnancov mestských alebo obecných úradov, lebo zamestnanci sú vo väčšej pozícii podriadenosti a závislosti voči ich orgánom, hlavne voči starostovi alebo primátorovi, a práve preto možno mať dôvodné obavy, že nie sú celkom nestranní a nezaujatí.
Morálnou zásadou zastupiteľstiev samospráv a ich parlamentov je prijať opatrenia na vylúčenie poslancov z konkrétneho hlasovania z dôvodu ich zaujatosti, kde je preukázaný pomer k prejednávanej veci či už majetkový, rodinný alebo vzniklo dôvodné podozrenie, že účasťou na hlasovaní získajú neoprávnenú výhodu či iný prospech. Tak isto by mali byť zverejnené informácie o prítomnosti poslancov na zasadnutiach a spôsob ich hlasovania k jednotlivým bodom programu, čím by sa nevyhli verejnej kontrole.
Možno konštatovať, že nie v každom prípade existujú základne etické normy pracovníka verejnej správy a nie sú vždy sú pokryte zákonom. Čiastočne sú obsiahnuté vo viacerých normách (napr. v Zákonníku prace), alebo sú obsahom interných predpisov a pracovných poriadkov na jednotlivých inštitúciách. Dodržiavanie princípov a z nich vychádzajúcich zásad prispieva ku kvalitnejšiemu spravovaniu spoločnosti i k zvýšenej transparentnosti konaní organov verejnej správy. Ide o stanovenie určitých mechanizmov bŕzd a protiváh, stanovenie pravidiel fungovania organov a inštitúcií verejnej správy, definovanie ich úloh i zodpovednosti. Dôležitou súčasťou dobrej správy je aj to, aby jej organy pravidelne vyhodnocovali spôsoby svojho fungovania a prijímali opatrenia na jej skvalitňovanie. Obsahom takého hodnotenia by malo byť to, ako správny organ pracoval, čo riešil, ako postupoval a aké výsledky dosiahol. Takáto pravidelná a profesionálna kontrola prispieva k postupnému zlepšovaniu a efektívnejšiemu fungovaniu v budúcnosti. Táto by mala byť posilňovaná nezávislými odborníkmi, neprepojenými na vedúce štruktúry organov a inštitúcii verejnej správy. Okrem iného by mali sledovať záujmy verejnosti, mali by byť nezávislí v záväzkoch a myslení. Do organov verejnej správy by mala vnášať nestrannosť, nové pohľady a kvalitu, ak v nich je nedostatočná. V celej spoločnosti by mala byť kvalita dobrej správy prioritná. Štát musí mať záujem, aby sa stanovene princípy a zásady dobrej správy uplatňovali v organoch verejnej správy a tak posilňovali kvalitu verejných služieb, služieb občanovi. Dobrú správu potrebujeme tak v súkromnom ako aj verejnom živote.
5.Obecné zastupiteľstvá
Závery a rozhodnutia obecných zastupiteľstiev predkladaných vedeniu obcí sú jednými z najdôležitejších podkladov k ich rozhodovaniu. Preto je potrebné dôkladne poznať ľudí, ktorých sme si zvolili za poslancov. V hodnotení činnosti obce a jej vedenia títo ľudia zostávajú v anonymite, hoci svojim postojom k veciam verejným a svojim hlasovaním majú na ňu nezanedbateľný vplyv. Práva a povinnosti poslancov upravuje zákon o Obecnom zriadení. Z povinností, medzi ktorými sú aj zloženie poslaneckého sľubu, dodržiavanie organizačného a rokovacieho poriadku chcem zvýrazniť povinnosť účasti poslanca na zasadnutiach zastupiteľstva a povinnosť obhajovať záujmy obce a jej obyvateľov.
Je veľmi dôležité, aby predstavitelia obcí a miest rozhodovali v pravom slova zmysle prostredníctvom svojich zastupiteľstiev . Tvrdím, že akýkoľvek iný princíp riadenia ako princíp občiansky je princípom škodlivým. Záujmy poslancov ako jednotlivcov, či akýchkoľvek poslaneckých skupín bez ohľadu na to, koho zastupujú alebo kde bývajú, je potrebné konsolidovať do jednotnej snahy naplniť potreby smerované k dosiahnutiu stanovených cieľov. K tomuto je potrebné poznať pomery vo volebných obvodoch v obciach alebo v meste a k ich riešeniu musia všetci vynaložiť potrebné úsilie. Výsledným efektom by malo byť demokratické rozhodovanie s dôrazom na určené priority..
Do organov verejnej správy by sa mala vnášať nestrannosť, nové pohľady a kvalita práce. Ako som deklaroval v predchádzajúcich článkoch o „ dobrej správe“ morálnou zásadou zastupiteľstiev samospráv a ich parlamentov je prijať účinné opatrenia na zamedzenie zaujatosti osôb podieľajúcich sa na právomoci orgánov verejnej moci. Takýmto opatrením môže byť v závažných prípadoch aj vylúčenie poslancov z konkrétneho hlasovania v prípadoch, kde je preukázaný pomer k prejednávanej veci či už majetkový, rodinný alebo vzniká dôvodné podozrenie, že účasťou na hlasovaní získajú neoprávnenú výhodu či iný prospech. Žiaden z voličov by to nepovažoval za diskriminačné opatrenie. Táto zásada vyplýva nepriamo aj zo sľubu poslanca obecného zastupiteľstva, ktorý znie: "Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem riadne plniť svoje povinnosti, ochraňovať záujmy obce, dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy, a pri výkone svojej funkcie poslanca obecného zastupiteľstva ich budem uplatňovať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia“.
Poslanec je povinný na požiadanie informovať voličov o svojej činnosti a činnosti obecného zastupiteľstva. Aby však poslanec mohol niekoho informovať, prípadne predkladať návrhy, rokovať a tým zasiahnuť do vývoja pri prijímaní rozhodnutí musí byť prítomný na zasadnutiach zastupiteľstva a orgánov obce, do ktorých bol zvolený. Preto by mali byť zverejnené informácie o prítomnosti poslancov a dôvody ich ospravedlnenej neúčasti. Prehľad by bol pre občanov veľmi zaujímavý, lebo opakovaná neúčasť poslanca na zasadnutiach je jedným z dôvodov na jeho vylúčenie zo zastupiteľstva. Verejnej kontrole by mal byť sprístupnený aj spôsob hlasovania k jednotlivým prejednávaným bodom programu, predkladanie návrhov, pripomienok a tým napĺňanie povinnosti poslanca obhajovať záujmy obce a jej obyvateľov. Dôvodne si môžeme myslieť, že poslanec, ktorý pravidelne nemá príspevok k prejednávaným bodom programu zastupiteľstiev chodí na ne nepripravený alebo im nerozumie. Tak isto nám nie sú známe dôvody zdržania sa hlasovania. Poslanec v týchto prípadoch akoby lavíroval vo svojom rozhodovaní prikloniť sa na niektorú stranu, ale nevie alebo nechce sa rozhodnúť.
Informácie by občan, ako oprávnený volič mal mať poskytnuté priamo zo zápisnice zo zasadnutí zastupiteľstiev. Veď všeobecne deklarovaným predvolebným heslom väčšiny zvolených bolo, že „niet čo skrývať“ a že budú k verejnosti otvorení.
Mnohí z poslancov sú otvorení k diskusii. Zatiaľ sa však len minimálne stretávame so samostatnou iniciatívou našich volených zástupcov otvorene predstaviť k verejnej diskusii priebeh rokovaní, postup pri prijímaní záverov a rozhodnutí. Pre občana sú dôležité aj informácie o vzniknutých úskaliach a vedľajšie dopady prijatých rozhodnutí. Vo vyspelých demokraciách je otvorenosť samozrejmosťou a možno to vnímať ako zadosťučinenie kompetentných za svoje zvolenie do zastupiteľstva hlavne pre svojich voličov, ktorí mu dali vo voľbách svoj hlas. Podaním správnej a včasnej informácie sa predíde jej skresľovaniu. Okrem toho je občan priamo zainteresovaný na dianí v obci. V konečnom dôsledku môže hodnotiť postoje a postupy zastupiteľstva a jeho jednotlivých členov a do budúcna bude mať ľahšiu úlohu, komu dá svoj hlas vo voľbách.
6.Zákon o slobodnom prístupe k informáciám
Jedným z pilierov vytvárajúcich tzv. otvorenú vládu tvorí princíp otvorenosti, ktorý vyjadruje skutočnosť, že každý musí mať zaistený prístup k hodnoverným a úplným informáciám. Otvorený prístup prispieva k efektívnemu fungovaniu verejnej správy a je základom dôvery. Právo slobodného prístupu k informáciám je základným prostriedkom a zákonným právom v rukách občana, ako verejnú správu kontrolovať.Od januára nová legislatíva prikazuje orgánom verejnej správy zverejňovať zmluvy, objednávky i faktúry na internete Nová povinnosť je určená aj pre stovky riaditeľov základných a stredných škôl, nemocníc, sociálnych ústavov, športových klubov, organizácií v oblasti kultúry a pod.. Zverejňovanie dokladov sa totiž týka aj rozpočtových a príspevkových organizácií, ktorých zriaďovateľom sú orgány verejnej správy. Osobami povinnými podľa Zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy. Ďalej tu patria právnické osoby zriadené zákonom a štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného zákona. Štátne orgány posielajú zmluvy do nového centrálneho registra zmlúv, objednávky a faktúry zverejňujú na internetových stránkach. Mestá a obce ich dávajú na svoje stránky alebo do obchodného vestníka.
Každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Štátne orgány podliehajú väčšej vonkajšej aj vnútornej kontrole a vzhľadom na citlivosť niektorých informácií niektorí vedúci inštitúcii v samospráve môžu mať s ich poskytovaním a napĺňaním povinností z tohto zákona problémy. Podľa zákona musia byť sprístupnené informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, o majetku a nakladaním s týmto majetkom, o životnom prostredí, o úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa životného prostredia a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorených zmlúv. Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. Na druhej strane priestupku sa dopustí aj ten, kto vedome vydá a zverejní nepravdivé, neúplné informácie, kto poruší povinnosť určenú osobitným predpisom, alebo ten, kto vydaním rozhodnutia alebo vydaním príkazu, alebo iným opatrením zapríčiní porušenie práva na sprístupnenie informácií.. Za takýto priestupok možno uložiť pokutu takmer do 1.660 eur a zákaz činnosti až na dva roky.
Obecné zastupiteľstvá, mestské a miestne zastupiteľstvá a zastupiteľstvá samosprávy vyššieho územného celku musia zverejňovať termíny schôdzí a zasadnutí výborov, navrhovaný program rokovania, ďalej zápisy z verejných schôdzí, texty predložených návrhov, texty schválených dokumentov, údaje o dochádzke poslancov na schôdze a zasadnutia a výpisy o hlasovaní po každej schôdzi. To sa netýka prípadov tajného hlasovania a hlasovania na neverejných schôdzach, nezverejňujú informácie, ktoré sú predmetom utajovaných skutočností, bankového alebo daňového tajomstva podľa osobitných zákonov a informácie týkajúce sa ochrany osobných údajov konkrétnych osôb bez ich predchádzajúceho súhlasu na zverejnenie alebo ak to určuje osobitný zákon.
V prípade, že požadované informácia nie je zverejnená alebo prístupná, žiadosť na jej podanie možno podať povinnej osobe písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom. Informácie sa sprístupňujú najmä ústne, nahliadnutím do spisu vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis, odkopírovaním informácií na technický nosič dát, sprístupnením kópií predlôh s požadovanými informáciami, telefonicky, faxom, poštou, elektronickou poštou. Sprístupnenie informácií musí byť vybavené bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti. Je teda aj na nás , aby úrady svoje právomoci využívali len k účelom, ktoré im boli zákonom a občanmi zverené. V dnešnej dobe, ktorá je najviac zaťažená dôsledkami hospodárskej krízy, musí platiť staré pravidlo – dôveruj, ale preveruj!