Rím
Rím (lat. a tal. Roma) je hlavné mesto Talianska a regiónu Lazio. Nachádza sa na riekach Tiber a Aniene neďaleko pobrežia Tyrrhenského mora.
Mesto Vatikán je suverénna enkláva v Ríme, je sídlom rímskokatolíckej cirkvi a Pápeža.
Rím je najväčšie mesto a obec v Taliansku, ako aj najväčšie z európskych hlavných miest s rozlohou 1 290 km². Počet obyvateľov obce je 2 553 873 (ISTAT 31.12.2004), dosahuje však 2 823 201 obyvateľov (Zdroj: Comune di Roma) vrátane občanov bez trvalého bydliska. Súčasným strarostom je Walter Veltroni (od mája 2001).
Počas svojej asi 2 800 rokov dlhej existencie bol sídlom starovekého Ríma, neskôr pápežských štátov, Talianskeho kráľovstva a Talianskej republiky. Nazýva sa aj „večným mestom“ (la città eterna).
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Mesto sa nachádza v regióne Campagna di Roma a od Tyrrhenského mora je vzdialené 27 kilometrov. Staroveký Rím sa rozkladal na siedmich pahorkoch, na východnom brehu rieky Tiber:
- Aventino, lat. Collis Aventinus
- Campidoglio, lat. Collis Capitolinus alebo Capitolinus Mons
- Celio, lat. Collis Caelius
- Esquilino, lat. Collis Esquilinus
- Palatino, lat. Collis Palatinus
- Quirinale, lat. Collis Quirinalis
- Viminale, lat. Collis Viminalis
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Prvé dôkazy osídlenia oblasti pochádzajú z Bronzovej doby, keď v 16. storočí pred Kr. žili na okolitých pahorkoch pastieri. Doložené je osídlenie pahorkov Palatino a Kapitol, od 9. storočia pred Kr. boli Sabínmi osídlené i pahorky Esquilino, Quirinale aViminale. V polovici 8. storočia došlo spojením osád na Esquiline a Palatine ku vzniku predchodcu mesta.
Večné mesto, ako je Rím nazývaný, vzniklo podľa legendy 21. apríla 753 pred Kr. a jeho názov zrejme pochádza z menaetruského kmeňa Ruma. Práve etruskí králi vládli regiónu a mestu až do roku 510 pred Kr., kedy boli z mesta vyhnaní a vzniklaRímska republika. V roku 270 pred Kr. už pokrývala takmer celý Apeninský polostrov a zamerala sa na podmanenie zámorských území. Do 1. storočia už ovládala Pyrenejský polostrov, severnú Afriku a Grécko. Konflikty mocných postupne viedli až k pádu republiky, po ktorom začali mestu i ríši vládnuť diktátori. Prvými boli Gaius Iulius Caesar a Octavianus Augustus, za ktorých vlády dostáva mesto podobu pravého centra veľkej ríše. Vznikli verejné budovy, fóra, kúpele, paláce a hlavným stavebným materiálom sa namiesto tehiel stáva mramor.
Po rozšírení kresťanstva sa Rím stal jeho centrom a postupne sa začali budovať chrámy. Po poklese významu mesta ako politického centra v 3. a 4. storočí si cisári často volili za sídlo iné mestá a definitívny koniec štatútu hlavného mesta nastal roku330 po presune centra ríše do Konštantínopolu cisárom Konštantínom Veľkým. V Ríme zostal sídliť senát a naďalej zostal legislatívnym centrom Rímskej ríše, no s upadajúcim vplyvom upadalo aj mesto. Definitívne bol osud mesta spečatený začiatkom5. storočia, kedy sa mesta zmocnili v roku 410 Vizigóti, vedení Alarichom a následne v roku 455 Vandali pod vedením Geisericha.
Po páde Západorímskej ríše zostalo mesto sídlom pápežov, ktorí ho naďalej zveľaďovali. V roku 609 bol v meste vysvätený prvý kresťanský kostol – Panteón. V roku 778 dobýva Karol Veľký severnú Itáliu a v roku 800 v bazilike svätého Petra korunovaný za cisára. V roku 864 schválil po misii Konštantína a Metoda pápež Hadriána II. používanie slovanskej liturgie na Veľkej Morave. V monastieri pri chráme sv. Praxedy v Ríme zostal podlomeným zdravím oslabený Konštantín, ktorý bol neskôr pochovaný v bazilike San Clemente. Po korunovácii východofranského kráľa Ota I. bola obnovená Rímsko-nemecká ríša (Svätá rímska ríša).
V roku 1200 sa Rím stáva nezávislou obcou a v roku 1300 vyhlásil pápež Bonifác VIII. prvý svätý rok, ktorý v kresťanskej tradícii znamená, že kto v tomto roku navštívi baziliku sv. Petra, dosiahne úplné odpustenie hriechov. Medzi rokmi 1309 až 1377 sídlili pápeži vo francúzskom Avignone, kde sa do tzv. avignonského zajatia s nimi presťahoval celý pápežský dvor. Táto udalosť znamenala veľký úpadok mesta, ktoré stratilo svoje postavenie, moc i lesk. Po návrate pápežského dvora bolo mesto v ruinách a žil v ňom len zlomok predošlého obyvateľstva. Renesančná prestavba mesta v polovici 15. storočia, začatá pápežom Mikulášom V. mu postupne vrátila vzhľad, hodný centra kresťanstva. Počas ďalších 2. storočí sa v meste realizovali tí najlepší umelci, ktorí po sebe zanechali množstvo architektonických skvostov.
Počas zjednocovania Talianska v 19. storočí sa Rím stal v roku 1871 hlavným mestom zjednotenej krajiny – Talianskeho kráľovstva. V roku 1929 vznikol na základe Lateránskych zmlúv nezávislý štát Vatikán a po druhej svetovej vojne sa v roku 1946 stalo Taliansko republikou.
V meste podpísanými Rímskymi zmluvami z roku 1957 vzniklo Európske hospodárske spoločenstvo (EHS) a Euratom, ktorých jedným z členov sa stalo aj Taliansko. V roku 1960sa vo večnom meste konali 17. letné olympijské hry a od roku 1980 je staré mesto a Vatikán na zozname Svetového dedičstva UNESCO.
zdroj: wikipédia
Náhľad fotografií zo zložky Rím