Rodná dedina
Po rokoch mi život zavelil spiatočku,
privial ma späť do mojej rodnej dediny.
Na miesta kde vyrástla som, žila,
veselé aj smutné chvíle zakúsila.
Na miesta detských hier, detských šantení,
školských počiatkov a dospievania liet.
Pred zrakom sa odvíja mi film,
známe miesta, známe zákutia, kostol,
kaštieľ, park, starý rodný dom, veľká záhrada,
priatelia, známi, dobrí susedia.
Cesty zaviedli ma ponad mosty dubové,
pod platány k aleji lipovej. Tu začína
park krupanský, dávno chlúba veliká,
škoda, že nám tejto krásy, dnes veľa zaniká.
Pod kaštieľ tiekol potok, ktorý lúkam vlahu dal,
veľkou silou on sa hnal, aby vodné kolo mlyna
pod kostolom rozkrúcal. Stála tu i hájenka, krásna
maľovaná a pri obore brána stála – kovaná –na vchod
do parku slúžila, kým nebola premiestnená, aby priečelie
kaštieľa zdobila.
Grota, krásna bola si, ty kamenná jaskyňa,
dnes kamene z teba vypadávajú, tvoja krása zhasína.
Zaniká nám pýcha parku, jazierko to kruhové,
kvitli na ňom lekná biele i ružové.
Nad dedinou umelý kopec s vinohradom stál,
i on pokroku daň svoju dal.
Zostala nám svätá Anna, ktorá parkom putuje,
neviem vám dnes povedať, akých čias sa dožije.
Dnes parku krupanskému sekvoj veľká kraľuje,
Za stratené krásy parku, zašlá doba žaluje.
Spomienky živé mi rozzvučali srdce,
vrátiť sa do rodných zákutí, skade ma víchor uchvátil,
vytrhol aj s koreňmi a inde presadil.
Inde rozkvitla som, inde zarodila, cestu do rodnej dediny,
takmer som zabudla.
Prichádzam zas k tebe dedinka moja drahá,
ďakujem za všetko, čo si mi kedy dala.
Ďakujem, že dobrým hniezdom si mi bola,
prísnym otcom, láskavou matkou, múdrym učiteľom.
V končinách iných som síce zakotvila, drobné korienky
ma však stále spájajú s tebou.