Lekcia: Iz 28,23-29
Kázeň: Kaz 3,1
U proroka Izaiáša sa k nám otvára možnosť premýšľať aj nad našim časom. Aký vlastne je, čomu ho dávame, čomu nie. Aj teraz sa deje niečo v tomto čase nedele, Pánovho dňa. To, že sme sa stretli, to urobilo zásah do času, ktorý sme žili dnešné ráno. Rozhodli sme sa, že zastavíme rýchly sled udalostí týždňa a prídeme do priestoru, kde stretneme aj iných, ktorí sa takto rozhodli. Nie je samozrejmé žiadne stretnutie, nie je obyčajný žiadny rozhovor. Už to, že Pán Boh vo svojej prozreteľnosti, ktorou drží tento svet, pripravil, že sa naše životné cesty pretli, už to je zámer Stvoriteľa. Toho, ktorý v našom čase prišiel, opustil večnosť, lebo nechcel, aby človek niesol koniec svojich zlých ciest. Neuzavrel sa do svojej prítomnosti, do nejakého sebeckého raja, ale vykročil za nami a ponúka nám práve v tom našom čase nadviazanie dôvery, nový vzťah viery, pokory a nádeje. Ponúka ho nielen nám osobne, nielen pre naše osobné životy, ale aj preto, aby sme sa od Neho učili rovnako vykročiť ku človeku, ktorý zlyhal podobne ako sme zlyhali my. Aj my sme pozvaní v tom správnom čase vstupovať do životov ľudí, ktorí sú okolo nás. Nie budúcnosť dá odpoveď na naše otázky a otázniky, ale sám Boh, Otec času a večnosti. Iba On rozhoduje a rozhodne aj pri nás. V Jeho vôli a réžii sa deje rozhodovanie čo podstatné a čo zasa nie je. Jeden človek (Pavel Pokorný) raz napísal: „Kristus je jazýček na citlivých váhach Božej lásky a Božieho hnevu, Kristus, ktorý je Boží. A preto skutočne nezávislý. Kristus, ktorý na svojej nezávislosti nelipol, ale kvôli nám prišiel medzi nás, šiel za nami, prešiel všetkým spolu s nami, aby nám ukázal cestu, aby nás vyviedol zo zajatia času, desu, z vlastnej obmedzenosti, aby nás vyviedol ku slobode, nádeji a radosti. Kristus je tým jazýčkom na váhach a súčasne závažím, ktoré sa pridáva na našu misku váh. Kristus je to, čo v našom živote skutočne váži.“ Preto sa môžeme len tešiť a ďakovať, keď vstúpil k nám na našu loď života, ktorá sa v mori času plaví. Nie sme stratení, keď sme s Ním. Našou šancou je dať preto Jemu čo najviac priestoru na našej miske. Kto toto urobí, kto nechá Krista, aby prechádzal celým jeho životom, zažije neraz chuť večnosti. Kto sa plaví v mori času s Ním, ten môže mať nielen pokoj, ale aj všetko potrebné k životu. Možno nie hneď tomu porozumieme – ako sme to spomínali vo štvrtok pri učeníkoch, ktorí boli s Ježišom po dvoch zázračných nasýteniach, a hovoria, že oni chlieb nemajú ( Mk 8,14-21). Aj my sme možno všeličo s Kristom zažili, aj my sme možno boli pri Jeho zázrakoch. Tiež sa podobne ako Ježišovi učeníci bojíme, či Jeho prítomnosť stačí. Stačí nám, že je s nami? Stačí nám osobne Kristus v našom živote? Veríme tomu, že nič nepotrebujeme tak veľmi ako Jeho samého? Kazateľ povie, že všetko má svoj čas – je to veľký div a milosť, keď necháme do nášho času vstupovať Ježiša Krista, ktorý mu dá zmysel a váhu.
Izaiáš, ktorý hovorí veľa o druhej strane času – o súde, nám pripomína aj druhú stranu mince. Na jednej strane čítame v biblii o večnosti, ktorú kazateľ povie, že sme všetci dostali do sŕdc – bez rozdielu – na druhej strane o súde, ktorý v plnosti príde na konci času. Preto je tak dôležité dať si pozor, preto je také podstatné sa zastaviť pred koncom, lebo Kristus je tu a chce dať váhu nášmu životu. Neraz hovoril podobenstvá, ktoré nám veľa odkryjú, keď evanjelia začneme čítať – podobenstvá, ktoré nám vysvetlia na čo sa to Jeho kráľovstvo podobá, ako to v ňom funguje. Ale dnes sme čítali podobenstvo od Izaiáša, ktoré nám toho dosť odkrýva.
Je tu obraz z práce roľníka. Začína výzvou k počúvaniu – to je cesta, ktorá v čase tých všetkých súdov, ktoré prichádzajú má nádej: počúvať, pozorne sledovať Božie jednanie a pýtať sa na Božie dielo. Vlastne je to návod aj na to, ako nechať Krista, aby prechádzal našim životom – sledovať Jeho slová, pozorne ich čítať, premýšľať nad Jeho jednaním.
Božie jednanie je tu pripodobnené ku práci, ktorú musí roľník robiť. Je to práca, ktorá sa mení podľa potreby a okolností. Nie je stále rovnaká. Práve takto jedná aj Pán Boh – nepoznáme nikdy úplne Jeho jednanie, neprekukneme Ho, pochopíme iba to, čo nám On sám odkryje. Ale jednu dôležitú vec urobiť môžeme – pýtať sa, sledovať, hľadať ako jednal predtým. Jeho dielo, tak ako práca roľníka, je nesené múdrosťou, ktorá nie je našou, ale prorok povie, že je to múdrosť Božia. Aj umenie obrábať zem, aj umenie remeselné, aj znalosti, poznatky a schopnosti, talent, či šikovnosť a bystrosť akéhokoľvek druhu, sú darom božej múdrosti Stvoriteľa. U Jb 32,8 to takto tiež čítame : „Ale duch Boží v človeku a dych Všemocného dodáva im rozumnosti.“ Aj roľník používa rôzne nástroje a spôsoby, nezničí plody, ktoré vypestoval. Práve tak jedná aj Hospodin. Význam Jeho súdov nie je zničenie a skaza, ale zachovanie života a náprava vzťahov. Platí to, aj keď je pre nás nie ľahké pochopiť, že za Božími súdmi, trestami je Božie láska. Ťažko sa nám vtedy hľadá. (aj dieťa vtedy, keď je trestané, káznené, nemusí rozumieť, no cieľom aj pri ňom je láska a zachovanie života). No je to podobenstvo, ktoré nám umožňuje pochopiť zmysel Božích súdov: Pánu Bohu ide vždy o to, aby nám pomohol. „Hospodin neuloží na svoj ľud viac, než môže zniesť.“ 1Ko 10,13
Veď práve v Pánovi Ježišovi Kristovi nám najjasnejšie ukázal, čo nám chce darovať – život a záchranu.
Amen